Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/45/2008

Najvyšší súd 3 Sžf/45/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

žalobcu: R., a.s., J., zastúpený advokátkou: JUDr. G. C., J., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutie žalovaného č. I/223/13448-80775/2006/999518-r zo dňa 27.11.2006

a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -40 zo dňa

12.03.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -40 zo dňa 12.03.2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. I/223/13448-80775/2006/999518-r zo dňa 27.11.2006 v spojení s rozhodnutím Daňového

úradu Košice I. č. /Ger zo dňa 23.10.2006a z r u š u j e podľa § 250j

ods. 2 písm. a/, c/ a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 10 000,-- Sk

do tridsiatich dní od doručenia rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. G. C., J..

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -40 zo dňa 12.03.2008 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/13448-

80775/2006/999518-r zo dňa 27.11.2006 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice I

č. /Ger zo dňa 23.10.2006, ktorým bolo žalobcovi vyrubené penále

za nezaplatenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností včas a v správnej výške, vo výške

0,5% z nedoplatku dane za každý deň omeškania, za obdobie od 02.07.2005 do 30.09.2006

v celkovej sume 1 775 944,-- Sk.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňa

23.02.2001, pretože tento deň je dňom, kedy mu vznikajú práva a povinnosti daňovníka

v súvislosti s povolením vkladu do katastra nehnuteľností, čím mu zároveň vzniklo právo

na aplikáciu , 27a o dani z dedičstva, dani z darovania a dani

z prevodu a prechodu nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ) a na základe uvedeného nebolo možné akceptovať tvrdenie žalobcu,

že na výšku úroku, resp. na penále sa mali aplikovať právne predpisy účinné v čase začatia

správneho konania, t.j. účinné ku dňu 02.07.2005.

Sankčný úrok podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon

č. ) sa viaže na vznik daňovej povinnosti od 01.01.2004, kedy nadobudol

účinnosť , v ktorom boli vypustené ustanovenia o sankčných

postihoch. Ak teda správny orgán vo svojom druhostupňovom rozhodnutí zo dňa 27.11.2006

potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, konal v súlade s vyššie citovanými

zákonnými ustanoveniami.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že znenie

ku dňu 23.02.2001 neobsahuje súdom citované ustanovenie ,

rovnako ani uvádzanú výšku penále 0,1% z nedoplatku dane, maximálne však do 100% dlžnej

sumy, ale obsahuje len § 23. Z tohto dôvodu súdom uvádzané právo na aplikáciu § 23a

považuje žalobca za zmätočné a nesprávne, keďže toto ustanovenie

v danom čase neexistovalo, resp. v ňom uvedená výška penále od účinnosti tohto ustanovenia,

neodôvodňuje správnosť rozhodnutia súdu.

Rovnako sa žalobca nestotožnil s oprávnenosťou postupu žalovaného ako aj s jeho

argumentáciou, že sankčný úrok podľa sa viaže

až na vznik daňovej povinnosti od 01.01.2004 t.j. od účinnosti ,

ktorým boli vypustené ustanovenia o sankčných postihoch.

Žalobca je názoru, že neobsahuje žiadny odkaz

či podmienku, ktorá by potvrdzovala názor súdu a predmetné ustanovenie zákona malo byť

použité práve v tomto prípade na vyrubenie penále. Podľa žalobcu je na daný namietaného

penále.

S poukazom na uvedené žalobca považuje penále vyrubené v nesprávnej výške,

čo spôsobilo ukrátenie žalobcu na majetkových právach, keďže sankčný úrok mal byť

vyrubený vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska

platnej v deň vzniku daňového nedoplatku, t.j. k 02.07.2005 (4 x 3% = 12) z dlžnej sumy

ročne a nie vo výške 182,5% z dlžnej sumy ročne v zmysle tak,

ako v napadnutom rozsudku uviedol krajský súd. Výška sankčného úroku mala byť podľa

odvolateľa za uvedené obdobie vo výške 116 774,-- Sk a nie vo výške 1 775 944,-- Sk,

čím došlo k poškodeniu žalobcu vo výške 1 659 220,-- Sk. Na základe uvedených skutočností

žalobca navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil,

resp. aby ho zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového

aj odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 27.05.2008 tak, že súhlasí

s argumentáciou žalobcu, že v prípade absencie ustanovení o penále v hmotnoprávnom

predpise () sa postupuje podľa osobitného predpisu, t.j. zákona

č. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na prechodné a záverečné

ustanovenia upravené v § 17 citovaného zákona je však možné aplikovať § 35b ods. 1

písm. d/ v znení neskorších predpisov, upravujúce sankčný úrok

až pri vzniku daňovej povinnosti po 01.01.2004, kedy nadobudol účinnosť ,

v ktorom boli vypustené ustanovenia o sankčných postihoch. Do účinnosti citovaného zákona

bol sankčný postih (penále) upravený v hmotnoprávnom predpise

v znení neskorších predpisov a v ustanovení , ktorým sa menil

a dopĺňal v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedených skutočností navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -40 zo dňa

12.03.2008 ako vecne správny a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku /ďalej len /) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

obsahuje dôvody, pre ktoré je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zrušiť. Na základe uvedeného v súlade s veta prvá v spojení s

ods. 4 napadnutý rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane

podľa

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že na základe platobného

výmeru vydaného Daňovým úradom Košice I zo dňa 23.10.2006 č. /Ger

bolo žalobcovi vyrubené penále za nezaplatenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností

včas a v správnej výške vo výške 0,5% z nedoplatku dane za každý deň omeškania za obdobie

od 02.07.2005 do 30.09.2006, v celkovej sume 1 775 944,-- Sk. Medzi účastníkmi konania

nebolo sporné, že žalobca sa dostal do omeškania s platením dane z prevodu a prechodu

nehnuteľnosti v období uvádzanom v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí

žalovaného, ktorý potvrdil predmetné rozhodnutie správcu dane napadnutým rozhodnutím

zo dňa 27.11.2006.

Predmetom posúdenia veci bolo, či sa na predmetné omeškanie žalobcu vzťahuje

právna úprava obsiahnutá v v spojení so v znení

účinnom do 31.03.2002, alebo či je možné aplikovať na daný právny stav ustanovenia § 110e

v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. ku dňu

23.10.2006 v spojení s ,

Zo o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene

a doplnení o znalcoch a tlmočníkoch v znení

(ďalej len ), konkrétne z vyplýva, že ustanovenia tohto zákona

sa uplatnia, ak daňová povinnosť vznikne do konca roku 2004.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne ustálil, že žalobcovi daňová

povinnosť vznikla dňa 23.02.2001, pretože uvedeným dňom vznikajú práva a povinnosti

daňovníka v súvislosti s povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Podľa § 19

o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu

nehnuteľností, v znení účinnom do 31.03.2002, vyplýva, že podľa § 19 písm. b/ daňová

povinnosť vznikne pri dani z prevodu alebo prechodu nehnuteľnosti zápisom do katastra

nehnuteľností.

Podľa ak daňová povinnosť k dani z dedičstva, dani

z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti vznikla pred 01.01.2004, postupuje

sa podľa doterajších predpisov s výnimkou o dani z dedičstva, dani

z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení účinnom pred 01.04.2002,

ak daňová povinnosť k dani z dedičstva, dani z darovania a k dani prevodu a prechodu

nehnuteľností vznikla do 01.04.2002.

Podľa (prechodné ustanovenie k úpravám účinným

od 1. januára 2005) ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné

od 1.januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude

prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie,

vybratie a vymáhanie, na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona

o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie

tohto zákona o správnych deliktoch.

S poukazom na citované ustanovenia zákona odvolací súd dospel k záveru, že je

potrebné rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -40 zmeniť a rozhodnutie

žalovaného a správcu dane zrušiť pretože nesprávne právne vec posúdili. V tomto prípade

vydal správca dane dňa 23.10.2006 rozhodnutie, ktorým vyrubil penále za nezaplatenie dane

z prevodu a prechodu nehnuteľnosti v lehote jej splatnosti v sume 1 775 944,-- Sk. Žalovaný

rozhodnutie Daňového úradu Košice I. potvrdil dňa 27.11.2006 napadnutým rozhodnutím.

Aplikáciou ustanovenia na daný prípad bola splnená

podmienka na podriadenie konania o sankcii režimu priamej retroaktivity a z uvedeného

dôvodu rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v rozpore so zákonom.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

veta prvá a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech náhradu trov

konania vo výške 10 000,-- Sk podľa , tak, ako ich výška vyplývala

zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia a to za súdny

poplatok zaplatený za žalobu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. júna 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková