Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/29/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD.

v právnej veci žalobcu P. – T., spol. s r.o., IČO: X. so sídlom H., zastúpený JUDr. P. K.,

advokátom so sídlom AK K., proti žalovanému Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Mierová č. 23, 815 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného, č.k. zo dňa 27.03.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne č.k. -25 zo dňa 23.01.2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -25 zo dňa 23.01.2007 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

z 21.03.2006 č. 36518/2005-1425 ako aj rozhodnutie Colného úradu v Banskej Bystrici

z 11.07.2005 č. 13411/2005-5138 z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ z r u š u j e a vec

v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového colného orgánu o padnutí tovaru –

zabezpečeného majetku na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica zn.

0749/2003 zo dňa 08.03.2004. Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že žalovaný

postupoval pri vydaní rozhodnutia správne, pretože podľa zákona bol povinný rozhodnúť

podľa o prepadnutí zaisteného tovaru. Tovar bol zaistený

na pozemku, ktorý mal v držbe žalobca. Žalobca v konaní o zaistení veci, ktoré predchádzalo

administratívnemu konaniu o prepadnutí tovaru, neodstránil pochybnosti, ktoré viedli

k zabezpečeniu tovaru. Najmä spoľahlivo nepreukázal, že nie je držiteľom prepadnutých vecí,

ktoré boli pri kontrole zistené a zaistené na pozemku, ktorý mal v nájme. Žalobca tým fyzicky

potvrdil, že je ich držiteľom. Súd považoval obranu žalobcu, že nie je a nebol vlastníkom

a držiteľom zaisteného tovaru za účelovú, ktorú žalobca mal a mohol využiť

v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu o prepadnutí tovaru, teda v konaní

o zaistení tovaru, čo však žalobca nevyužil.

Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu namietal procesný postup súdu,

ktorý rozhodol bez pojednávania, hoci žalobca ani nenavrhol ani nesúhlasil s takým

prejednaním veci a žalobcovi okrem výzvy na zaplatenie súdneho poplatku nebola iná výzva

doručená. Žalobca tak nebol oboznámený ani s vyjadrením žalovaného, na ktoré sa odvoláva

krajský súd. Žalobca pritom už v samotnej žalobe trval na ústnom pojednávaní, keď navrhol

vypočutie svedkov. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci namietal, že vo fáze rozhodovania

o zaistení tovaru nemal povinnosť odstraňovať pochybnosti, pretože nebol majiteľom

alebo držiteľom tovaru. Namieta použitie ust.

Túto povinnosť by mal, keby správny orgán prvého stupňa pri určení, že žalobca je majiteľ

resp. držiteľ zabezpečeného tovaru vykonal riadne dokazovanie, a na základe takéhoto

dokazovania by podradil žalobcu pod ust. o spotrebnej dani

z minerálnych olejov, podľa ktorého: „Daňovým dlžníkom je právnická osoba, alebo fyzická

osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý má

v držbe.“ Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný ako odvolací orgán neakceptovali

vysvetlenie, ktoré im bolo dané konateľom spoločnosti P.-T., s.r.o. o tom, že tovar –

minerálny olej, o ktorom bolo rozhodnuté, že prepadáva v prospech štátu – uložila

na pozemok, ktorý mala v podnájme spoločnosť R. G. S., s.r.o., resp. osoby, ktoré za ňu

konali. Dôkazy v podobe výpovede konateľa spoločnosti P.-T., s.r.o. – P. I. a T. I.,

a dokumenty, celkom bezpochyby svedčia o tom, že držiteľom tovaru a daňovým subjektom

ohľadom zaisteného tovaru – minerálneho oleja, nie je spoločnosť P.-T., s.r.o. Vykonanými

dôkazmi žalobca jednoznačne preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja

v súvislosti so svojou osobou. Nebolo povinnosťou žalobcu v rámci preukazovania pôvodu

a spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja v súvislosti so svojou osobou preukazovať ďalšie

okolnosti o spoločnosti R. G. S., s.r.o. Toto malo byť vecou dokazovania, ktoré mal vykonať

prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán podľa v platnom

znení. Podľa ustanovenia , : „Dokazovanie vykonáva správca

dane, ktorý vedie daňové konania. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.“ Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán podľa žalobcu

hrubo porušili toto ustanovenie, dokazovanie vo veci takmer vôbec nevykonali a minimum

zistených faktov účelovo prispôsobili tak, aby žalobcu neoprávnene určovali za daňový

subjekt. V rámci uvedeného dokazovania, je nepochopiteľný najmä fakt, že colné úrady

nevypočuli osoby zo spoločnosti R. G. S., s.r.o., ktoré sú bezpochyby najkompetentnejšie

na určovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia uvedeného minerálneho oleja. Žalobca navrhol

predvolať a vypočuť ako svedkov fyzické osoby, ktoré vedia dosvedčiť skutočnosť,

že cisterny naplnené minerálnym olejom boli na pozemkoch žalobcu, ktoré dal do podnájmu

spoločnosti R. G. S., s.r.o., uložené pracovníkmi tejto spoločnosti už v apríli roku 2003.

Navrhol dožiadať o informácie príslušné orgány činné v trestnom konaní, vyšetrujúce trestnú

činnosť, v rámci ktorej figuroval aj prepadnutý tovar – minerálne oleje. O skutočných

držiteľoch minerálneho oleja navrhol vypočuť vyšetrovateľov bývalého Obvodného úradu

justičnej polície Banská Bystrica, ktorí sú uvedení na zápisnici o prehliadke priestorov

prenajatých uvedenej spoločnosti R. G. S., s.r.o., ktorá je založená v príslušnom spise

Colného úradu. Je nepochopiteľný fakt, že napriek tomu, že žalobca označil pôvodcu

uvedeného minerálneho oleja ako spoločnosť R. G. S., s.r.o., žalovaný ani prvostupňový

správny orgán v rámci dokazovania nevypočul ani jednu z osôb spoločníkov, za účelom

zistenia pôvodu minerálneho oleja.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke

žalobcu, že nemal v konaní o prepadnutí tovaru procesnú pozíciu daňového subjektu,

žalovaný uvádza, že z dôvodu neplatnosti zmluvy o podnájme je žalobca jedinou osobou,

ktorá v čase vykonania kontroly mala predmetný pozemok v nájme, t.j. mala faktickú moc

nad vecami nachádzajúcimi sa na tomto pozemku. Podľa

daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona,

poplatník a právny nástupca fyzickej či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt

vymedzený osobitnými predpismi. Podľa o spotrebnej dani

z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov daňovým dlžníkom je právnická osoba

alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja,

ktorý má v držbe. Žalobca v predmetnom konaní nevedel preukázať pôvod a spôsob

nadobudnutia zabezpečeného minerálneho oleja, t.j. v zmysle citovaných ustanovení zákona

je daňovým subjektom a zároveň podľa aj účastníkom konania.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nebol

správnym orgánom dostatočne zistený skutkový stav veci, neboli vykonané dôkazy

navrhované žalobcom, ktoré mohli svedčiť v jeho prospech a preto správne orgány rozhodli

vo veci predčasne.

Podľa názoru odvolacieho súdu uniklo pozornosti správnych orgánov ako aj súdu,

že v danej veci bola vykonaná na pozemku, ktorý bol v nájme žalobcu policajná akcia

spoločne s colnými orgánmi už 29.03.2003, kde zástupca žalobcu podal vysvetlenie k exis-

tencii uložených cisterien na pozemku firmou R. G. S., s.r.o. a až do miestneho zisťovania

08.03.2004 neboli zo strany colných orgánov vykonané úkony na zistenie vlastníka cisterien,

napriek existencii trestného stíhania osôb pre skrátenie dane od 15.01.2003. Aj podľa

vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní

majiteľom zaisteného minerálneho oleja nájdeného na pozemku spoločnosti P.-M., s.r.o. v H.

B. je spoločnosť R. G., s.r.o. Pokiaľ sa colné orgány v posudzovaní veci sústredili na

postupnosť v nájme pozemku, na ktorom boli cisterny s minerálnym olejom uložené, len na

subjekty nájomných zmlúv a hodnotili ich platnosť. Je však nesporné, že sa nezaoberali

zjavnou skutočnosťou vyplývajúcou zo zisťovania policajných orgánov, že majiteľom

cisterien s olejom nie je prenajímateľ pozemku P.-M., s.r.o. a ani nájomca (žalobca) P.-T., ale

spoločnosť R. G.. Pokiaľ také zistenia existovali, mali sa colné orgány okrem posudzovania

prípadnej zodpovednosti žalobcu zaoberať vecou aj z tohto pohľadu a zdôvodniť, na základe

akej právnej úvahy dospeli k záveru, že nie je dôvod konať vo veci zaistenia tovaru

a jeho prepadnutia s majiteľom (zo spisu nevyplýva, že by sa taký pokus v priebehu celého

obdobia od 29.03.2003 do 08.03.2004 uskutočnil), a bez zdôvodnenia začali konanie

proti subjektu, na pozemku ktorého (prenajatom pozemku) sa cisterny nachádzali.

Podľa názoru súdu, pokiaľ nie je možné bez pochybností vylúčiť zistenie majiteľa cisterien

s olejom, je stanovenie zodpovednosti iného subjektu v rozpore so zákonom. Súd sa v tomto

smere stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe a v odvolaní

proti rozsudku súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie ( )

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2008

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková