Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
116/374053.0cb8fe.pdf
PDF · 107.75 KB
No categories available
3Sžf/29/2007
Najvyšší súd 3 Sžf 29/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD.
v právnej veci žalobcu P. – T., spol. s r.o., IČO: X. so sídlom H., zastúpený JUDr. P. K.,
advokátom so sídlom AK K., proti žalovanému Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Mierová č. 23, 815 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, č.k. 36518/2005 zo dňa 27.03.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 13S 42/2006-25 zo dňa 23.01.2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S 42/2006-25 zo dňa 23.01.2007 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
z 21.03.2006 č. 36518/2005-1425 ako aj rozhodnutie Colného úradu v Banskej Bystrici
z 11.07.2005 č. 13411/2005-5138 z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového colného orgánu o padnutí tovaru –
zabezpečeného majetku na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica zn. 510194-
0749/2003 zo dňa 08.03.2004. Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že žalovaný
postupoval pri vydaní rozhodnutia správne, pretože podľa zákona bol povinný rozhodnúť
podľa § 14a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o prepadnutí zaisteného tovaru. Tovar bol zaistený
na pozemku, ktorý mal v držbe žalobca. Žalobca v konaní o zaistení veci, ktoré predchádzalo
administratívnemu konaniu o prepadnutí tovaru, neodstránil pochybnosti, ktoré viedli
k zabezpečeniu tovaru. Najmä spoľahlivo nepreukázal, že nie je držiteľom prepadnutých vecí,
ktoré boli pri kontrole zistené a zaistené na pozemku, ktorý mal v nájme. Žalobca tým fyzicky
potvrdil, že je ich držiteľom. Súd považoval obranu žalobcu, že nie je a nebol vlastníkom
a držiteľom zaisteného tovaru za účelovú, ktorú žalobca mal a mohol využiť
v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu o prepadnutí tovaru, teda v konaní
o zaistení tovaru, čo však žalobca nevyužil.
Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu súdu namietal procesný postup súdu,
ktorý rozhodol bez pojednávania, hoci žalobca ani nenavrhol ani nesúhlasil s takým
prejednaním veci a žalobcovi okrem výzvy na zaplatenie súdneho poplatku nebola iná výzva
doručená. Žalobca tak nebol oboznámený ani s vyjadrením žalovaného, na ktoré sa odvoláva
krajský súd. Žalobca pritom už v samotnej žalobe trval na ústnom pojednávaní, keď navrhol
vypočutie svedkov. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci namietal, že vo fáze rozhodovania
o zaistení tovaru nemal povinnosť odstraňovať pochybnosti, pretože nebol majiteľom
alebo držiteľom tovaru. Namieta použitie ust. § 14a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.
Túto povinnosť by mal, keby správny orgán prvého stupňa pri určení, že žalobca je majiteľ
resp. držiteľ zabezpečeného tovaru vykonal riadne dokazovanie, a na základe takéhoto
dokazovania by podradil žalobcu pod ust. § 5 písm. j/ zák.č. 239/2001 Z.z. o spotrebnej dani
z minerálnych olejov, podľa ktorého: „Daňovým dlžníkom je právnická osoba, alebo fyzická
osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý má
v držbe.“ Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný ako odvolací orgán neakceptovali
vysvetlenie, ktoré im bolo dané konateľom spoločnosti P.-T., s.r.o. o tom, že tovar –
minerálny olej, o ktorom bolo rozhodnuté, že prepadáva v prospech štátu – uložila
na pozemok, ktorý mala v podnájme spoločnosť R. G. S., s.r.o., resp. osoby, ktoré za ňu
konali. Dôkazy v podobe výpovede konateľa spoločnosti P.-T., s.r.o. – P. I. a T. I.,
a dokumenty, celkom bezpochyby svedčia o tom, že držiteľom tovaru a daňovým subjektom
ohľadom zaisteného tovaru – minerálneho oleja, nie je spoločnosť P.-T., s.r.o. Vykonanými
dôkazmi žalobca jednoznačne preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja
v súvislosti so svojou osobou. Nebolo povinnosťou žalobcu v rámci preukazovania pôvodu
a spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja v súvislosti so svojou osobou preukazovať ďalšie
okolnosti o spoločnosti R. G. S., s.r.o. Toto malo byť vecou dokazovania, ktoré mal vykonať
prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán podľa zák.č. 511/1992 Zb. v platnom
znení. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1, 2 zák.č. 511/1992 Zb.: „Dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konania. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.“ Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán podľa žalobcu
hrubo porušili toto ustanovenie, dokazovanie vo veci takmer vôbec nevykonali a minimum
zistených faktov účelovo prispôsobili tak, aby žalobcu neoprávnene určovali za daňový
subjekt. V rámci uvedeného dokazovania, je nepochopiteľný najmä fakt, že colné úrady
nevypočuli osoby zo spoločnosti R. G. S., s.r.o., ktoré sú bezpochyby najkompetentnejšie
na určovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia uvedeného minerálneho oleja. Žalobca navrhol
predvolať a vypočuť ako svedkov fyzické osoby, ktoré vedia dosvedčiť skutočnosť,
že cisterny naplnené minerálnym olejom boli na pozemkoch žalobcu, ktoré dal do podnájmu
spoločnosti R. G. S., s.r.o., uložené pracovníkmi tejto spoločnosti už v apríli roku 2003.
Navrhol dožiadať o informácie príslušné orgány činné v trestnom konaní, vyšetrujúce trestnú
činnosť, v rámci ktorej figuroval aj prepadnutý tovar – minerálne oleje. O skutočných
držiteľoch minerálneho oleja navrhol vypočuť vyšetrovateľov bývalého Obvodného úradu
justičnej polície Banská Bystrica, ktorí sú uvedení na zápisnici o prehliadke priestorov
prenajatých uvedenej spoločnosti R. G. S., s.r.o., ktorá je založená v príslušnom spise
Colného úradu. Je nepochopiteľný fakt, že napriek tomu, že žalobca označil pôvodcu
uvedeného minerálneho oleja ako spoločnosť R. G. S., s.r.o., žalovaný ani prvostupňový
správny orgán v rámci dokazovania nevypočul ani jednu z osôb spoločníkov, za účelom
zistenia pôvodu minerálneho oleja.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke
žalobcu, že nemal v konaní o prepadnutí tovaru procesnú pozíciu daňového subjektu,
žalovaný uvádza, že z dôvodu neplatnosti zmluvy o podnájme je žalobca jedinou osobou,
ktorá v čase vykonania kontroly mala predmetný pozemok v nájme, t.j. mala faktickú moc
nad vecami nachádzajúcimi sa na tomto pozemku. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb.
daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona,
poplatník a právny nástupca fyzickej či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt
vymedzený osobitnými predpismi. Podľa § 5 písm. f/ zák.č. 239/2001 Z.z. o spotrebnej dani
z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov daňovým dlžníkom je právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja,
ktorý má v držbe. Žalobca v predmetnom konaní nevedel preukázať pôvod a spôsob
nadobudnutia zabezpečeného minerálneho oleja, t.j. v zmysle citovaných ustanovení zákona
je daňovým subjektom a zároveň podľa § 6 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. aj účastníkom konania.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nebol
správnym orgánom dostatočne zistený skutkový stav veci, neboli vykonané dôkazy
navrhované žalobcom, ktoré mohli svedčiť v jeho prospech a preto správne orgány rozhodli
vo veci predčasne.
Podľa názoru odvolacieho súdu uniklo pozornosti správnych orgánov ako aj súdu,
že v danej veci bola vykonaná na pozemku, ktorý bol v nájme žalobcu policajná akcia
spoločne s colnými orgánmi už 29.03.2003, kde zástupca žalobcu podal vysvetlenie k exis-
tencii uložených cisterien na pozemku firmou R. G. S., s.r.o. a až do miestneho zisťovania
08.03.2004 neboli zo strany colných orgánov vykonané úkony na zistenie vlastníka cisterien,
napriek existencii trestného stíhania osôb pre skrátenie dane od 15.01.2003. Aj podľa
vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní
majiteľom zaisteného minerálneho oleja nájdeného na pozemku spoločnosti P.-M., s.r.o. v H.
B. je spoločnosť R. G., s.r.o. Pokiaľ sa colné orgány v posudzovaní veci sústredili na
postupnosť v nájme pozemku, na ktorom boli cisterny s minerálnym olejom uložené, len na
subjekty nájomných zmlúv a hodnotili ich platnosť. Je však nesporné, že sa nezaoberali
zjavnou skutočnosťou vyplývajúcou zo zisťovania policajných orgánov, že majiteľom
cisterien s olejom nie je prenajímateľ pozemku P.-M., s.r.o. a ani nájomca (žalobca) P.-T., ale
spoločnosť R. G.. Pokiaľ také zistenia existovali, mali sa colné orgány okrem posudzovania
prípadnej zodpovednosti žalobcu zaoberať vecou aj z tohto pohľadu a zdôvodniť, na základe
akej právnej úvahy dospeli k záveru, že nie je dôvod konať vo veci zaistenia tovaru
a jeho prepadnutia s majiteľom (zo spisu nevyplýva, že by sa taký pokus v priebehu celého
obdobia od 29.03.2003 do 08.03.2004 uskutočnil), a bez zdôvodnenia začali konanie
proti subjektu, na pozemku ktorého (prenajatom pozemku) sa cisterny nachádzali.
Podľa názoru súdu, pokiaľ nie je možné bez pochybností vylúčiť zistenie majiteľa cisterien
s olejom, je stanovenie zodpovednosti iného subjektu v rozpore so zákonom. Súd sa v tomto
smere stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe a v odvolaní
proti rozsudku súdu.
Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 4 O.s.p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2008
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková