Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/154/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča, v právnej veci žalobkyne A. U.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ Mgr. V. B.,

bývajúcej v B., 2/ B. B., bývajúcemu v B., o ochranu vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. apríla 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 3. apríla 2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany svojho vlastníctva a žiadala odstrániť

smrek nachádzajúci sa na susednom pozemku žalovaných z dôvodu, že tento strom zasahuje do

jej pokojného stavu, ohrozuje statiku jej domu, konáre prevísajú do jej pozemku, tento

znečisťujú a zatieňujú.

Okresný súd Banská Bystrica (v poradí prvým) rozsudkom z 28. marca 2003, č.k.

-45 uložil žalovanej (t.č. v postavení žalovanej 1/) povinnosť odstrániť smrek

nachádzajúci sa na jej pozemku, katastrálne územie B. – Š.

v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanú zaviazal zaplatiť

žalobkyni trovy konania vo výške súdneho poplatku 500 Sk a trovy znaleckého dokazovania

5 302 Sk do pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 7. októbra 2003

sp.zn. napadnutý rozsudok okresného súdu (prevažne z procesných dôvodov)

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Banská Bystrica (v poradí druhým) rozsudkom z 26. októbra 2006 č.k.

-123 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť od nového vrcholu až po vertikálnu úroveň

strechy domu žalobkyne vytvarovať orezom bočných konárov po celom obvode korunu stromu

do kónického tvaru s tým, že konáre smerujúce do pozemku žalobkyne skrátia tak, aby

nepresahovali hranicu pozemku žalobkyne a budú ich stále udržiavať opakovanými rezmi

sekundárnych výhonkov tak, že dôjde ku skráteniu konárov po celej výške stromu v zmysle

znaleckého posudku č. X. Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu SPU Nitra zo dňa 14. júna

2004, ktorý sa stáva súčasťou výroku. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu

trovy znaleckého dokazovania 6 635 Sk do pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia a

žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobkyne a žalovanej 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 3. apríla 2007 sp.zn. rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovaným

povinnosť upraviť strom zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť upraviť výšku stromu

tak, aby vrchol stromu nepresahoval úroveň žľabu, ktorý je najbližšie k stromu a od takto

upraveného vrcholu strom upraviť do kónického tvaru s tým, že konáre žalovaní 1/, 2/ skrátia

tak, aby nepresahovali hranicu pozemku žalobkyne a budú ich stále udržiavať po celej výške

stromu opakovanými rezmi sekundárnych výhonkov. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku

o povinnosti žalovaných 1/, 2/ zaplatiť štátu ním platené trovy konania a vo výroku o náhrade

trov konania účastníkov rozsudok okresného súdu potvrdil. S odkazom na dokazovanie

vykonané pred okresným súdom v dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na ustanovenie

uviedol, že nebolo preukázané, že statika rodinného domu

žalobkyne je ohrozená a toto ohrozenie spôsobuje koreňový systém stromu, ktorý sa nachádza

na pozemku žalovaných, pričom nebolo ani preukázané, že doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

Preto výrok rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovaným povinnosť upraviť

strom zmenil – urobil jednoznačnejším a tým vykonateľným a vo zvyšku žalobu zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol s odôvodnením, že účastníci nepodali návrh na

náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vyslovila názor, že odvolací súd nepostupoval

podľa zásad uvedených v ustanovení a preto je takéto konanie postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na závery v konaní

podaných znaleckých posudkov uviedla, že okresný súd a v nadväznosti naň aj krajský súd sa

síce podporne opierali vo svojom rozhodnutí o tieto znalecké posudky, ale v konečnom dôsledku

sa ako nosným dôkazom riadili uskutočnenou "kontrolnou ryhou" (ktorej vykopanie na pozemku

žalovaných tesne pozdĺž betónového múrika bolo navrhnuté v znaleckom posudku

Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre –

pozn. dovolacieho súdu), ktorá však nebola vykonaná spôsobom, ktorý by mohol objektívne

poukázať na koreňový systém pozdĺž celého múrika oddeľujúceho susediace pozemky, čo

krajský súd mohol (a aj mal) z priloženej fotodokumentácie zistiť a v tejto súvislosti mal viac

pozornosti venovať námietkam žalobkyne.

Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom

konaní.

Dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila práve existenciou posledne uvedenej vady

v zmysle ustanovenia , s čím sa aj dovolací súd stotožnil.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Hodnotenie dôkazov je činnosťou súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia

, pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný

v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Zákon teda vychádza zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho skutkový záver sudcu vychádzajúci

z vykonaných dôkazov je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho

sudcu. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však neznamená ľubovôľu hodnotiaceho, keďže

z hľadiska dôležitosti sú pre rozhodnutie významné len také dôkazy, ktoré vypovedajú

o okolnostiach súvisiacich s prejednávanou vecou. Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí

predovšetkým pravdivosť toho-ktorého dôkazu. Ak súd nepovažuje výsledok dôkazu za

pravdivý, je povinný odlišný záver, akému nasvedčuje vykonaný dôkaz odôvodniť.

V preskúmavanej veci sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala ochrany svojho

vlastníctva a to spôsobom a z dôvodu uvedených v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Okresný

súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná iba čiastočne, keď v konaní nebolo

preukázané, že by koreňový systém smreka na pozemku žalovaných zasahoval (prerastal) do

pozemku žalobkyne tak, že by narúšal alebo ohrozoval statiku domu žalobkyne a preto by bolo

potrebné nariadiť odstránenie stromu. Preto uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť iba upraviť

(vytvarovať) tento strom už vyššie opísaným spôsobom. Krajský súd, ktorý dospel v zásade

k zhodnému záveru ako okresný súd, zmenil výrok jeho rozsudku v časti, v ktorej uložil

žalovaným povinnosť upraviť strom s odôvodnením, že touto zmenou urobil výrok rozhodnutia

jednoznačnejším a tým vykonateľným. Vo zvyšku potom žalobu zamietol, čím sám zhojil

pochybenie okresného súdu, ktorý de facto nerozhodol o celom predmete konania (žalobkyňa sa

po celý čas od podania žaloby domáhala odstránenia stromu). Ako na to správne žalobkyňa

v dovolaní poukazuje, oba súdy nižšieho stupňa sa síce vo svojich rozhodnutiach podporne

opierali o znalecký posudok č. X. z 8. januára 2003, vypracovaný Ing. G. U., znalcom v odbore

ochrana životného prostredia, odvetvie – čistota ovzdušia, lesy, v spolupráci s Ing. Ľ. D.,

znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie – statika a poruchy stavieb, a znalecký posudok č. X.

zo 14. júna 2004, vypracovaný Poľnohospodárskym znaleckým Slovenskej

poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ale v konečnom dôsledku za rozhodujúci, ťažiskový

dôkaz považovali žalovanými vykonanú kontrolnú ryhu (sondu) na ich pozemku. Pritom tento

dôkaz, ktorý by mohol objektívne preukázať, či koreňový systém smreka na pozemku

žalovaných prerastá do pozemku žalobkyne a ohrozuje statiku jej domu, nebol dôsledne

vykonaný v zmysle návrhu uvedeného v citovanom znaleckom posudku č.. X.

Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

minimálne v tom, že po vykopaní kontrolnej ryhy nebol prizvaný na dokázanie reálnej

skutočnosti prvý súdny znalec Ing. G. U.. Okrem toho, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní

pred odvolacím súdom z 3. apríla 2007 (č.l. 142 až 145 spisu), odvolací súd ani dôkaz vyššie

uvedenými znaleckými posudkami nevykonal, resp. nezopakoval.

Pokiaľ teda odvolací súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade

s príslušnými ustanoveniami a svoje rozhodnutie založil na

dôkaze, ktorý sám nevykonal ani nezopakoval, pričom samotné vykonanie tohto dôkazu

okresným súdom nebolo v súlade so znalcom navrhovaným postupom, v zmysle ustanovenia

zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( veta za bodkočiarkou a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :