Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
696/435436.16e6ad.pdf
PDF · 101.18 KB
No categories available
5Obo/8/2008
Najvyšší súd 5Obo/8/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. G., správca
konkurznej podstaty úpadcu A. spol. s r. o., v likvidácii, Š.,
949 01 Nitra, proti žalovanému: S. a. s., C.,
814 99 Bratislava, o určenie pravosti vykonateľnej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. októbra 2007 č.k. 45Cbi/77/02-175, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. októbra 2007 č. k. 45Cbi/77/02-175
p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým uznesením konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal s tým, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec správnemu orgánu
Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Daňový úrad Š..
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal určenia,
že pohľadávka veriteľa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Daňový úrad Š. prihlásená
v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu A. spol. s r.o., v likvidácii, vo výške
25 325 904,80 Sk je sporná.
V zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať (podmienky konania). Nakoľko v danom prípade ide o rozhodovanie vo veci
daní, súd dospel k záveru, že právomoc na prejednanie veci nemá.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 ZKV, konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré ostali
sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote
určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí
pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného
v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu,
rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky
rozhodne vždy súd.
Podľa § 23 ods. 3 ZKV, kto popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko
uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne
v lehote určenej súdom.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdy prejednávajú a rozhodujú spory týkajúce sa
existencie vykonateľných pohľadávok vtedy, ak ide o pohľadávky, ktoré sú podľa
ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p. oprávnené prejednávať a rozhodovať o nich.
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Právomoc
prejednať a rozhodovať spory týkajúce sa iných pohľadávok majú príslušné správne orgány.
Súdy tieto veci prejednávajú a rozhodujú len vtedy, ak to stanoví zákon (§ 7 ods. 2 a 3 O.s.p.).
V zmysle § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo, ak má
predchádzať iné konanie, súd postúpi po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
pritom zachované. Nedostatok právomoci súdu je takým nedostatkom podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, a preto konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Poukázal, že žalobca od počiatku,
t.j. od prieskumného pojednávania popiera existenciu uplatňovaného nároku. Ide o taký
nárok, ktorý bez akékoľvek právneho podkladu vyrobil žalovaný svojským výkladom. Pri
uplatňovaní nároku titulom daňovej povinnosti platcu DPH, napriek tomu, že úpadca pred
vyhlásením konkurzu nemal takú daňovú povinnosť a následné uplatňovanie ako pohľadávky
v rámci prieskumného pojednávania nemá žiadne opodstatnenie. Žalobca však absolútne
nemôže súhlasiť s tým, aby o sporných otázkach (dôvodnosť uplatňovaného nároku
Daňového úradu Š. na plnenie titulom DPH) rozhodoval správny orgán, ktorý je z konania
vylúčený, pretože bol pôvodne ako žalovaný účastníkom konania a uplatňovanú pohľadávku
vyrobil bez právneho dôvodu. Podľa žalobcu je vyriešenie základnej otázky za pomoci
zákona a dôkazov čisto otázkou právnou a je plne v kompetencii a právomoci prvostupňového
súdu. Ten pri zohľadnení argumentov žalobcu a platného zákona môže bez pochýb ustáliť
spornosť uplatňovanej pohľadávky pôvodného žalovaného. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
a dospel k zisteniu, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V konaní sa žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu A., spol. s r.o.,
v likvidácii, domáhal voči pôvodnému žalovanému Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Daňový úrad Š. určenia, že jeho vykonateľná pohľadávka tak, ako bola prihlásená
v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu, je sporná.
Podľa § 23 ods. 3 ZKV, kto popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko
uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne
v lehote určenej súdom.
Podľa § 23 ods. 2 veta predposledná ZKV, ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu,
rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. Podľa § 23 ods. 2 veta posledná
ZKV, o poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.
Podľa § 66e ods. 3 ZKV, na účely vyhlásenia konkurzu a na uplatňovanie pohľadávok
Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, orgánov Národného úradu práce, daňových
a colných orgánov sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov.
V konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu A. spol. s r.o., v likvidácii,
prihlásil veriteľ Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Daňový úrad Š., pohľadávky
v celkovej sume 28 655 323,80 Sk. Na prieskumnom pojednávaní správca konkurznej
podstaty pohľadávku vo výške 25 325 904,80 Sk poprel čo do pravosti, a pohľadávku vo
výške 3 329 419 Sk uznal, ale poprel čo do poradia. Ďalej je zrejmé, že prihlásené
pohľadávky vo výške 28 655 323,80 Sk boli uplatnené s nárokom na oddelené uspokojenie.
Z doteraz uvedeného vyplýva, že konkurzné právo pri rozhodovaní o pravosti, výške
a poradia vykonateľnej pohľadávky toho istého veriteľa, založilo právomoc jednak
príslušného správneho orgánu, čo do pravosti a výšky pohľadávky, a súdu, ktorý vždy
rozhoduje o poradí popretej pohľadávky (§ 23 ods. 2 ZKV).
V prejednávanej veci je tak potrebné, aby bolo najskôr rozhodnuté o základe nároku,
teda pravosti pohľadávky vo výške 25 325 904,80 Sk príslušným správnym orgánom,
a až podľa právoplatného rozhodnutia v prípade jej nespornosti, môže súd následne
rozhodnúť o poradí takto zistenej pohľadávky. Je tomu tak zrejme preto, že jedine príslušný
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa stalo vykonateľnou pohľadávkou, môže posúdiť
platnosť a záväznosť tohto rozhodnutia, ktorá pohľadávka však v konkurznom konaní bola
prihlásená ako vykonateľná, a teda v prípade jej zistenia bude, či už celkom alebo čiastočne
z konkurznej podstaty uspokojená. O poradí takto zistenej pohľadávky tak môže rozhodnúť
súd v občianskom súdnom konaní až po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu,
pretože jeho právomoc je založená podľa § 7 ods. 3 O.s.p., v spojení s ustanovením § 23
ods. 2 veta posledná ZKV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 0.s.p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. júna 2008
JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: B.