Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1cdo/45/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., bytom R., proti

žalovanému: J., bytom R., zastúpený JUDr. M., advokátkou v Ž., o zaplatenie 108 000

Sk s prísl., ktorá sa viedla na Okresnom Čadca pod sp.zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. decembra 2006 sp.zn. 9

Co 48/2005, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom z 13. októbra 2005 č.k. -81 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 105 133 Sk s 12% úrokom z omeškania ročne od

21.4.2004 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy konania

18 234 Sk; konanie v časti o zaplatenie 2 867 Sk s príslušenstvom zastavil (§96 ods.1

). Mal preukázané, že účastníci uzavreli dve zmluvy o dielo,

od ktorých žalobca platne odstúpil. Úhrnnú cenu bezdôvodného obohatenia stanovil ako

rozdiel medzi preddavkami žalobcom poskytnutými ( 150 000 Sk + 80 000 Sk) a hodnotou

vykonaných prác žalovaným (69 968,97 Sk + 29 102 Sk).

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 6. decembra 2006

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti (okrem výroku

o zastavení konania) potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Zhodne so

súdom prvého stupňa poukázal na kontradiktórny charakter danej veci, keď bolo povinnosťou

žalovaného, aby svoje tvrdenia o vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia nepreukázal.

Osobitne sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku venoval pojednávaniu

v neprítomnosti žalovaného. Poukázal na § 211 ods.3 v spojení s § 101 ods.2 veta druhá

. Zdôraznil, že žalovaný učinil podanie označené ako

ospravedlnenie, (došlé odvolaciemu súdu dňa 1.12.2006) v ktorom oznámil, že sa na

pojednávanie konané 6.12.2006 nedostaví z dôvodu vykonávania stavebných prác v zahraničí,

toto tvrdenie však nedokladoval. Za náležité preukázanie uvedenej skutočnosti odvolací súd

nepovažoval skutočnosť, že podanie bolo dané na poštovú prepravu v T. v Českej republike.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani v postupe súdu prvého stupňa, ktorý vykonal

pojednávania v neprítomnosti žalovaného, pretože hoci žalovaný svoju neprítomnosť

ospravedlnil, ním uvedené dôvody boli vždy iba všeobecného charakteru, bez podloženia

konkrétnym dôkazom.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal ho zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolania namietal, že

postupom oboch súdov nižších stupňov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

pojednávali v jeho neprítomnosti, hoci vždy zaslal ospravedlnenie a mal na to vážne dôvody.

Vytýkal odvolaciemu súdu, že po obdržaní jeho ospravedlnenia pred pojednávaním dňa

6.12.2006 toto neodročil a neurčil nový termín. Uviedol, že skutočne vykonával práce na

území ČR a ako dôkaz predložil dovolaciemu súdu záznamy zo stavebného denníka

o vykonávaní prác na stavbe rodinného domu v obci Č. na základe zmluvy o dielo uzavretej s

D.. Namietal, že mu nebolo známe, že je potrebné predložiť aj dôkaz na preukázanie dôvodu

jeho ospravedlnenia. Tiež mal za to, že súdom bolo rozhodnuté nad rámec žalobného návrhu.

V ďalšej časti dovolania spochybnil skutkové a právne závery oboch súdov nižších stupňov.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 Občianskeho

súdneho poriadku ), po zistení, že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením § 240 ods.1

skúmal, či je tento opravný prostriedok v danom prípade

prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie, proti ktorému

dovolanie nepripúšťa.

Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa (§ 236 ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je

prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ods.1), proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil odvolací súd

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods.2) a proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa za predpokladu, že

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ods.3 ).

V danej veci nie sú splnené tieto podmienky prípustnosti dovolania. Odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nepripustil možnosť dovolania proti svojmu rozsudku,

pričom vo veci nerozhodoval dovolací súd, od právneho názoru ktorého by sa odvolací súd

odchýlil.

S prihliadnutím na ustanovenia veta druhá

ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vady

uvedenú v (či to už účastník namieta alebo nie),

neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok dovolania

smerujúceho proti rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

podľa . Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide o nedostatok právomoci súdu, o

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, o nedostatok zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať a o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 Občianskeho súdneho

poriadku nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Dovolací súd skúmal, či rozsudok krajského súdu netrpí uvedenými vadami, pričom

prítomnosť vád uvedených v písmenách a/ - d/ , resp. g/ nezistil.

Nebola zistená prítomnosť vady spočívajúcej v porušení zásady viazanosti súdu

návrhom (ako to namietal dovolateľ), ktorá spadá pod ustanovenie § 237 písm. e/

. Žalobou došlou na súd prvého stupňa sa žaloba domáhal

uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 108 000 Sk s 12% úrokom z omeškania od

21.4.2004 do zaplatenia. Súd prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 105 133 Sk s 12 % úrokom z omeškania od

21.4.2004 do zaplatenia.

Osobitnú pozornosť dovolací súd zameral na vadu podľa § 237 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku , keďže dovolateľ priamo namietal, že odvolací súd nesprávne vykonal

pojednávanie, na ktorom aj rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti. Odňatím možnosti

konať pred súdom podľa uvedeného ustanovenia je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi

konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria

podľa jednotlivých ustanovení .

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti,

zaručené v , nemožno chápať tak, že súd by

nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný

umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne

predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho

odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 Občianskeho súdneho

poriadku , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Súdna prax vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy vyžaduje, aby účastník podal

výslovný návrh na odročenie pojednávania, ktorý musí byť riadne odôvodnený a dôvody pre

odročenie pojednávania v ňom musia byť konkretizované a doložené. Iba tak môže súd, ktorý

rozhoduje o žiadosti o odročenie pojednávania, posúdiť ich závažnosť.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol na odvolacie pojednávanie

konané dňa 6.12.2009 riadne predvolaný (predvolanie prevzal dňa 21.11.2006). Podaním zo

dňa 24.11.2006, ktoré došlo na odvolací súd dňa 1.12.2006 ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní z dôvodu vykonávania stavebných prác v zahraničí a požiadal o stanovenie

nového termín pojednávania. Jeho podanie neobsahuje prílohy, ktoré by žalovaným tvrdený

dôvod dokladovali. Žalovaný nedokladoval dôvod svojej neprítomnosti napriek tomu, že bol

o tejto povinnosti súdom prvého stupňa viackrát poučený ( č.l. 57, 64).

Za daného stavu bol postup odvolacieho súdu správny. Žalovaný ním tvrdený dôležitý

dôvod neúčasti na odvolacom pojednávaní žiadnym objektívnym dôkazom nepreukázal.

Odvolací súd preto nemohol pri rozhodovaní o žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania

prihliadnuť k tvrdeným dôvodom neúčasti. Pre odvolací súd vzhľadom k § 211 Občianskeho

súdneho poriadku platia rovnako ustanovenia § 101 ods.2 a § 119 Občianskeho súdneho

poriadku. Keďže tieto dôkazy neboli známe odvolaciemu súdu v dobe kedy o žiadosti

o odročenie pojednávania rozhodoval, nemôže byť k nim prihliadnuté v dovolacom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že námietky dovolateľa nie sú opodstatnené, a preto

v prejednávanej veci nejde o prípad .

Námietky dovolateľa, že súd nesprávne priznal výšku úrokov z omeškania nie sú

vadou konania podľa . Otázka správnej výšky

úroku z omeškania súvisí s nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods.2 písm. c/

), ktorý dôvod je možný namietať iba za predpokladu, že

dovolanie je prípustné podľa , čo v danom prípade

splnené nebolo. Dovolací súd sa nezaoberal ani z ostatnými námietkami vyslovenými

v dovolaní, pretože podľa obsahu smerovali k neúplnému zisteniu skutkového stavu, čo

napĺňa dovolací dôvod podľa , ktorý však

vzhľadom na neprípustnosť dovolania nie je v danom prípade spôsobilým dovolacím

dôvodom.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, preto dovolací súd dovolanie

žalovaného podľa § 243b ods.4 s použitím § 218 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku odmietol, bez preskúmania vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu.

Úspešný žalobca si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil, preto mu ich

náhrada nebola priznaná (§ 243b ods.4 s použitím § 224 ods.1 , § 142 ods.1 a § 151

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30.marca 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :