Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1cdo/35/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., bytom N. zastúpený

K., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovaným: 1/ J., bytom N. 2/ K., bytom N. obaja

zastúpení JUDr. D., advokátom v Ž., o určenie vlastníctva, ktorá sa viedla na Okresnom

Považská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 28. novembra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 20.marca 2006 č.k. -264

zamietol návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti – rodinnému domu č.X. v k.ú N.,

zapísanému na LV č. X. a rozhodol o náhrade trov konania.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 28. novembra 2006 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje

tvrdenia o neuzavretí kúpnej zmluvy s odporcami, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť-

rodinný dom č.X. v k.ú N., zapísanému na LV č. X..

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal ho zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolania namietal, že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože bolo

rozhodnuté bez jeho prítomnosti a jeho zástupkyne na pojednávaní dňa 28.novembra 2006,

pričom o termíne pojednávania nebol on ani jeho zástupkyňa upovedomení. V ďalšej časti

dovolania spochybnil skutkové a právne závery oboch súdov nižších stupňov.

Žalovaní žiadali dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať im náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 Občianskeho

súdneho poriadku), po zistení, že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením § 240 ods.1

skúmal, či je tento opravný prostriedok v danom prípade

prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie, proti ktorému

dovolanie nepripúšťa.

Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa (§ 236 ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je

prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ods.1), proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil odvolací súd od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods.2) a proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa za predpokladu, že

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ods.3 ).

V danej veci nie sú splnené tieto podmienky prípustnosti dovolania. Odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nepripustil možnosť dovolania proti svojmu rozsudku,

pričom vo veci nerozhodoval dovolací súd, od právneho názoru ktorého by sa odvolací súd

odchýlil.

S prihliadnutím na ustanovenia veta druhá

ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vady

uvedenú v (či to už účastník namieta alebo nie),

neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok dovolania

smerujúceho proti rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

podľa . Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide o nedostatok právomoci súdu, o

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, o nedostatok zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať a o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 Občianskeho súdneho

poriadku nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Dovolací súd skúmal, či rozsudok krajského súdu netrpí uvedenými vadami, pričom

prítomnosť vád uvedených v písmenách a/ - e/ , resp. g/ nezistil.

Osobitnú pozornosť dovolací súd zameral na vadu podľa § 237 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku, keďže dovolateľ priamo namietal, že odvolací súd nesprávne vykonal

pojednávanie, na ktorom aj rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti, pričom ho ani riadne

nepredvolal. Odňatím možnosti konať pred súdom podľa uvedeného ustanovenia je taký

postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie

procesné práva, ktoré účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti,

zaručené v , nemožno chápať tak, že súd by

nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný

umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne

predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho

odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 Občianskeho súdneho

poriadku , v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca splnomocnil svojím zastúpením v konaní

advokáta (Mgr. J.). Odvolací súd doručil upovedomenie o termíne odvolacieho pojednávania

(na deň 28.marca 2006) tejto zástupkyni. Zásielku prevzal splnomocnenec advokátky dňa

14.11.2006 , čo sa považuje v zmysle za doručené

advokátovi. Odvolací súd takto postupoval podľa v spojení s ,

podľa ktorého ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa

písomnosť len tomuto zástupcovi. Aj účastníkovi sa doručuje písomnosť len vtedy, ak má

tento osobne niečo v konaní vykonať. Odvolací súd nebol teda povinný doručiť

upovedomenie o pojednávaní pred ním aj žalobcovi, stačilo doručiť písomnosť jeho

zástupcovi, čo odvolací súd aj urobil. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím

súdom ďalej vyplýva, že zástupca žalobcu sa nezúčastnila pojednávania a svoju neúčasť

neospravedlnila. Za tejto situácie nemožno prisvedčiť žalobcovi, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred ním konať. Bolo vecou riadne predvolanej

zástupkyne, aby sa pojednávania zúčastnila, o termíne pojednávania žalobcu vyrozumela

a zabezpečila jeho účasť, prípadne aby požiadala o odročenie pojednávania z vážnych

dôvodov, či už na strane žalobcu alebo svojej.

Pokiaľ žalobca nemal vedomosť o pojednávaní pred odvolacím súdom, nestalo sa

tak v dôsledku nesprávneho postupu súdu, ale jeho zástupkyne. Na základe uvedeného

dovolací súd konštatuje, že konanie na odvolacom súde nebolo postihnuté vadou

vytýkanou žalobcom, t.j. vadou podľa .

Takouto vadou nebolo postihnuté ani konanie pred súdom prvého stupňa. Keďže neboli

zistené ani ďalšie vady konania uvedené v ustanovení ,

dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na neprípustnosť dovolania

dovolací súd nemohol skúmať správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a nemohol by tak

urobiť ani vtedy, ak by sa odvolací súd skutočne dopustil inej vady, lebo iná vada než

uvedená v ustanovení § 237 O.s.p, nie je dôvodom prípustnosti dovolania. Na ňu by

bolo možné prihliadnuť len vtedy, ak by dovolací súd bol oprávnený preskúmať

rozhodnutie odvolacieho súdu a ak by išlo o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takouto vadou nie je, že odvolací súd nevykonal všetky žalobcom

navrhované dôkazy, ako aj nesprávne vyhodnotenie dôkazov nemožno považovať ani

za postup, ktorým súd účastníkovi odníma možnosť pred súdom konať.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, preto dovolací súd dovolanie

žalovaného podľa § 243b ods.4 s použitím § 218 ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku odmietol, bez preskúmania vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods.4

s použitím a . Úspešným žalovaným ich

náhradu nepriznal, pretože prihliadol k nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácii žalobcu,

ako aj k okolnostiam prípadu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave X..apríla 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :