Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/315/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. G., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ K. V. 2/ I.,

bývajúcemu v B., 3/ B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na

Okresnom súde B. I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v B. sp. zn. zo 16. júna 2005 takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd B. I rozsudkom z 31. mája 2004 č. k. -85 zastavil konanie

v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že bol vlastníkom

stavebných objektov súp. č. I. stojacich na časti pozemku vedenom na LV č. X. ako parcela č.

X., zastavaná plocha o výmere 1409 m² k. ú. B. s odôvodnením, že právoplatný rozsudok

Obvodného súdu B. I zo dňa 5.5.1995 č. k. -87 v spojení s rozsudkom Mestského

súdu B. zo dňa 27.3.1996 č. k. -144, predmetom ktorého bolo vypratanie

súboru totožných nehnuteľností, vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci

rozsúdenej podľa pre konanie o určovacej žalobe. Žalobu o určene

vlastníckeho práva voči žalovanému 3/ zamietol z dôvodu, že neboli splnené zákonné

predpoklady určovacej žaloby v zmysle , pretože žalobca sa domáhal

určenia existencie právneho vzťahu za dobu minulú, čo nie je možné. Zároveň zaviazal

žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 59.370 Sk k rukám advokáta

JUDr. J. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v B. ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 6Co

380/04 zo 16. júna 2005 potvrdil rozsudok okresného súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti

a vo výroku označil predmetnú nehnuteľnosť správnym parc. č. X. podľa jej identifikácie

v žalobe a na LV č. X. k. ú. B. – Staré Mesto. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným

1/ a 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 35.994 Sk k rukám advokáta JUDr. J. do 3 dní

a žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca a žiadal, aby dovolací

súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil so

záverom odvolacieho súdu ohľadom prekážky veci rozsúdenej. Vyslovil názor, že v danom

prípade nejde o totožnosť predmetov tohto konania a konania vo veci vedenej pred

Obvodným súdom B. I pod sp. zn. . Žalobca prípustnosť dovolania vyvodil aj

z existencie vady konania podľa keď prejednaním veci v neprítomnosti

účastníka konania mala byť žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolateľ sa

nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, ktorý neposúdil dôvod neúčasti právnej zástupkyne

žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.6.2005 ako dôležitý pre odročenie súdneho

pojednávania.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( )

V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1

), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

Pre posúdenie, či sa v danej veci jedná o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, je

rozhodujúci obsahový vzťah rozsudkov súdov oboch stupňov, t.j. rozdielnosť posúdenia práv

a povinností v právnom vzťahu účastníkov konania. Pre posúdenie prípustnosti dovolania nie

je významné ani to, ako odvolací súd výrok svojho rozsudku formuloval, ale to, či posúdil

práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov inak než súd prvého stupňa.

V prejednávanej veci ostalo posúdenie práv a povinností účastníkov k predmetnej

nehnuteľnosti v rozsudkoch súdov oboch stupňov rovnaké, preto nemožno rozsudok

odvolacieho súdu (aj keď obsahuje opravu zrejmej nesprávnosti v označení parcelného čísla

predmetnej nehnuteľnosti) považovať za rozsudok zmeňujúci, ale potvrdzujúci, a teda

dovolanie voči nemu podľa ustanovenia prípustné nie je.

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani nevyslovil svoj právny názor,

preto nemožno v danej veci aplikovať ani ustanovenie o prípustnosti

dovolania a keďže odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že je

dovolanie prípustné, ustanovenie nemožno takisto použiť.

Keďže dovolanie podľa ustanovenia prípustné nie je, ostávalo súdu

s prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ešte posúdiť podmienky

prípustnosti dovolania určené v ustanovení až g/ , teda či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným

sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Dovolateľ predovšetkým namietal nesprávne zastavenie konania pre prekážku

právoplatne rozhodnutej veci, keď tvrdil, že v danom konaní a konaní vo veci, ktorá sa viedla

na bývalom Obvodnom súde B. I pod sp. zn. nejde o totožnosť predmetov

konania. Dovolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

Prekážka res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec

znova prejednal, je vyslovená v ustanovení K jej porušeniu dôjde

vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci

právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej

istej veci. Podľa ustálenej súdnej praxe o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom

konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka

toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je

daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z

rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na

rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie,

či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý

bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne

rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne

alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí

istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom

konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia).

Predmetom konania vo veci býv. Obvodného súdu B. I sp.zn. bol jednak

nárok uplatnený K. a I. ako žalobcami na vypratanie súboru objektov nachádzajúcich sa na

parc. č. X. , X. k.ú. B. –Staré Mesto na O. č.X. voči žalovanému R. v likvidácii . Tomuto

návrhu súd vyhovel z dôvodu, že nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcom ( na základe

dohody o vydaní veci) žalovaný užíval bez právneho dôvodu. Súčasne predmetom tohto

konania bol aj nárok uplatnený R. v likvidácii ako žalobcom voči K. a I. ako žalovaným

o neplatnosť dohody o vydaní veci uzavretej podľa dňa

27.11.1991,registrovanej býv. Štátnym notárstvom B. I pod č.RVI 190/91, ktorá sa týkala

nehnuteľností postavených na parc. č.X. v k.ú. B. I- Staré Mesto na O. č.X.. Tento návrh súd

zamietol. V danom konaní bolo teda vyriešená otázka vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú

predmetom tohoto konania vo vzťahu k tým istým účastníkom.

Vady vymenované v ustanovení až c/, a v dovolaní

namietané neboli a z obsahu spisu ani nevyplynuli, súd sa preto bližšie zaoberal posúdením

otázky existencie vady konania podľa ustanovenia namietanej

dovolateľom, ktorá mala spočívať v tom, že odvolací súd mu prejednaním a rozhodnutím veci

v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko pre takýto postup neboli

splnené zákonné podmienky.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu a 3/

možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu jeho procesných

práv a právom chránených záujmov, priznaných mu v občianskom súdom konaní za účelom

zabezpečenia jeho práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo z dôvodu, že súd

prvého stupňa ako i odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní danej veci postupoval

v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu

právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Podľa ustanovenia súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z

dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Toto ustanovenie sa uplatní aj pri

prejednaní odvolania odvolacím súdom ( ).

V danej veci odvolací súd nariadil pojednávanie na 16. júna 2005. Predvolanie na toto

pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu 24. januára 2005. Podaním

doručeným odvolaciemu súdu 15. júna 2005 ospravedlnila právna zástupkyňa žalobcu svoju

neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že po telefonáte klienta, ktorý sa dostal do vážnych

problémov hroziacich nenávratnou zmenou jeho právneho statusu, musela ihneď vycestovať

do zahraničia najmenej na tri dni a z tohto dôvodu požiadala aj o odročenie súdneho

pojednávania. Odvolací súd uvedené skutočnosti nepovažoval za dôvody, pre ktoré by malo

byť pojednávanie odročené a prejednal vec v neprítomnosti zástupkyne žalobcu.

Postup odvolacieho súdu bol v tomto prípade v súlade s ustanovením § 101 ods. 2

Toto ustanovenie umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol

riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho

odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie , v zmysle ktorého

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak skúma súd, či účastník (jeho

právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, môže vychádzať iba

zo skutočností, ktoré sú mu známe v dobe rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie

pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak zástupca účastníka tvrdí také

skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu

ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne

(dôležité, ospravedlniteľné) z hľadiska objektívneho ako aj subjektívneho (či mohla byť

prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodnená žiadosť

neprítomného účastníka o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd

podľa okolností konkrétneho prípadu.

V prejednávanej veci síce zástupkyňa žalobcu požiadala o odročenie pojednávania,

avšak dôvod uvádzaný v žiadosti ako „potreba vycestovať do zahraničia minimálne na tri dni

pre vážne problémy klienta hroziace nenávratnou zmenou jeho právneho statusu“ bez

bližšieho zdôvodnenia a preukázania tvrdených skutočností nepostačuje na splnenie

podmienky dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania. Pokiaľ teda odvolací súd v konaní

pokračoval aj po obdržaní žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o odročenie pojednávania

a vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, neporušil žiadne ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd im však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nepodali

návrh na ich náhradu ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 28. februára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :