Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f2d/374442.76ce31.pdf
PDF · 97.17 KB
No categories available
2Tdo/17/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 17/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci proti obvinenej E. H., vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn.
1 T 335/2005, prerokoval na neverejnom zasadnutí 08. júla 2008 v Bratislave
dovolanie, ktoré podala obvinená E. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 30. apríla 2007, sp. zn. 3 To 124/2006 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej E. H. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 10. apríla 2006, sp. zn
1 T 335/2005 bola obvinená E. H. uznaná za vinnú z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 223 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 na tom
skutkovom základe, že
dňa 25. apríla 2004 o 20.35 hod. viedla po ceste číslo X. smerom do T.
osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčné číslo P., pričom v kilometri
X. v meste N., okres P., z dôvodu nesprávneho predchádzania z pravej strany
osobného motorového vozidla ŠKODA 120L, evidenčné číslo P., ktoré viedol ako
vodič S. P. tým istým smerom, pričom tento odbočoval vpravo z cesty číslo X,
čím porušila ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách, v dôsledku čoho došlo medzi týmito vozidlami
k dopravnej nehode, pričom spolujazdkyňa vo vozidle, ktoré viedol S. P., E. B.
utrpela zranenia – otras mozgu prvého stupňa, pomliaždenie pravej spánkovej
oblasti a zlomeninu pravej kľúčnej kosti, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe
života tridsať dní.
Za to bola odsúdená podľa § 223 Tr. zák., účinného do 01. januára 2006,
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, výkon ktorého jej bol podľa
§ 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01. januára 2006,
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01. januára 2006, bol obvinenej E. H.
uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu
na dobu 1 (jedného) roka.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por., účinného do 01. januára 2006 boli poškodená
E. B., nar. X. a S. P., nar. X., obaja bytom N., T. č. X. odkázaní s nárokom
na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obvinená E. H..
Na jeho podklade Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 30. aprí-
la 2007, sp. zn. 3 To 124/2006 podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. v znení
účinnom do 01. januára 2006 zrušil prvostupňový rozsudok Okresného súdu
v Prievidzi vo výroku o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu
v trvaní 1 (jeden) rok a v ostatných výrokoch ponechal napadnutý rozsudok
nedotknutý.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podala obvinená E. H.
dovolanie prostredníctvom obhajcu (zákonná podmienka uvedená v § 373 ods. 1
Tr. por.). Tento mimoriadny opravný prostriedok oprela o dovolacie dôvody uvedené
v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá,
že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V spojitosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uviedla,
že podstatnými dôkazmi z hľadiska jej viny pre krajský súd boli znalecký posudok
Ing. K. G. CSc. a plán z miesta dopravnej nehody, ktorého obsah odvolací súd
posúdil tak, že v kritickom mieste bolo možné iba odbočenie vpravo. V dôsledku
tohto záveru neprijal jej obhajobu, že vodič vozidla zn. ŠKODA odbočoval vľavo,
čo dal najavo nielen signalizáciou ľavou smerovkou, ale aj zaradením sa do ľavého
(protismerného) pruhu. Plán z miesta dopravnej nehody založený v spise je však
neúplný, lebo bezprostredne, kde tento končí je ďalšia križovatka s možnosťou
odbočenia vľavo, do centra mesta a na vlakovú stanicu. Uvedené tvrdenie doložila
v rámci podaného dovolania aj fotografiami z miesta, kde došlo k dopravnej nehode.
Podľa názoru obvinenej použitie neúplného plánku z miesta dopravnej nehody
znamená vykonanie tohto dôkazu spôsobom odporujúcim Trestnému poriadku.
Ten istý záver dovolateľka vztiahla aj na už spomenutý znalecký posudok, ktorého
správnosť namietala už v základnom konaní s tým, že znalec nemal pri vypracovaní
posudku k dispozícii digitálne fotografie ako to tento tvrdil. Takto bola vlastne
usvedčená na základe neexistujúceho dôkazu. Neodstránením chýb a nejasností
posudku podľa § 146 Tr. por. krajský súd porušil ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.
upravujúce jednu zo základných zásad trestného konania. Urobenie záveru
o pravdepodobnosti priebehu nehody vychádzajúc z názoru „na logiku veci“ odporuje
vyššieuvedenému zákonnému ustanoveniu i konštantnej judikatúre (na ktorú zároveň
poukázala), v zmysle ktorých je vinu treba preukázať bez dôvodnej pochybnosti,
resp. že súd rozhodnutie o vine môže oprieť len o jednoznačne zistené a bezpečne
preukázané fakty a nielen o pravdepodobnosť.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinená
uviedla, že zistený skutok nie je trestným činom, lebo neporušila dôležitú povinnosť
uloženú jej zákonom, ktorá okolnosť musí byť naplnená preto, aby páchateľa bolo
možné uznať za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák.
O porušení dôležitej povinnosti možno uvažovať vtedy, ak ide o porušenie takej
povinnosti, ktoré má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy
na zdraví (rozhodnutie Rt 11/64). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že spolujazdkyni v motorovom vozidle zn. ŠKODA nebola spôsobená vážna ujma
na zdraví, a preto právne posúdenie skutku je nesprávne.
Z uvedených dôvodov obvinená E. H. navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré
sa tento dôvod opiera a ďalej, aby postupoval podľa § 386 ods. 2 a nasl. Tr. por.,
t.j. zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil
s príkazom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi v písomnom vyjadrení k poda-
nému dovolaniu uviedol, že rozhodnutia okresného a krajského súdu sú založené
na dôkazoch získaných zákonným spôsobom a na správnom právnom posúdení
zisteného skutku, a preto navrhol dovolanie obhajcu (správne malo byť obvinenej
E. H.) odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to,
že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382
písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je naplnený vtedy,
ak je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré súdom neboli vykonané
zákonným spôsobom. Porušením zákona pri vykonaní dôkazov súdom treba rozu-
mieť nedodržanie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných Trestným
poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu, napr. pre výsluch obvineného, svedka
resp. podmienok prečítania ich skorších výpovedí, nesplnenie podmienok pre čítanie
znaleckého posudku, nepoučenie spracovateľa ústavného posudku, ktorý má byť
v súdnom konaní vypočutý ako znalec alebo výsluch takej osoby v procesnom
postavení svedka a pod.
Pod spomenutý dovolací dôvod, ale nemožno zaradiť prípady, keď konkrétne
dôkazné prostriedky, ktorými sa má objasniť okolnosť dôležitá pre trestné stíhanie
eventuálne vykazujú vecné nedostatky a sú pochybnosti o ich úplnosti a správnosti.
Obvinená E. H. v dovolaní prostredníctvom obhajcu neuvádza žiadne
skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Jej výhrady v skutočnosti smerujú voči skutkovým
zisteniam a to prostredníctvom námietok vecnej správnosti najmä posudku znalca
Ing. K. G. CSc. a plánku z miesta dopravnej nehody.
V tejto spojitosti treba zdôrazniť, že dovolanie v trestnom práve ako mimo-
riadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určené
k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb ako to plynie
z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/
Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Spomenutý opravný prostriedok neslúži
k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko
dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je
všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí
súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže
posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti
v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne skutkové
zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať žiadny
dovolací dôvod, čo zreteľne plynie aj z úpravy uvedenej v § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., veta za bodkočiarkou, že dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku
nemôže skúmať a meniť.
So zreteľom na námietky obvinenej, ktorými podľa jej názoru mal byť naplnený
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. treba zdôrazniť aj to, že obsah
konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní
opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ
tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu ide o argumenty, na ktoré nemožno prihliadať
a zároveň o dôvod odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
V posudzovanej veci podľa zistenia dovolacieho súdu nebol splnený
ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., opierajúci sa na rozdiel
od predchádzajúceho už vyššieuzavretého dovolacieho dôvodu o vecnú námietku
podstatou ktorej, bolo tvrdenie obvinenej, že neporušila dôležitú povinnosť uloženú
jej ako vodičke motorového vozidla zákonom, a preto súdmi nižších stupňov zistený
skutok nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 223 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006.
Výklad porušenia dôležitej povinnosti dovolateľkou vychádzajúci z rozhodnutia
Rt 11/64 nie je úplný v celom kontexte spomenutého rozhodnutia, ktoré je inter-
pretované tak, že porušením dôležitej povinnosti je porušenie takej povinnosti, ktoré
má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo
zdravie, teda kde jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. Ako už bolo
spomenuté nemusí ísť okrem hrozby smrti len o hrozbu vzniku poruchy zdravia
v podobe ťažkej ujmy na zdraví, ale môže ísť aj o menej závažné poškodenie
zdravia, ublíženie na zdraví, ktorý následok vznikol aj v posudzovanom prípade.
Pri akceptovaní názoru obvinenej by boli zjavne obsolentnými ustanovenia § 223
Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 o trestnom čine ublíženia na zdraví,
resp. prečine podľa 158 Tr. zák., účinného od 01. januára 2006, predkladajúce
spôsobenie ublíženia na zdraví (nie ťažkej ujmy na zdraví) z nedbanlivosti a to
porušením dôležitej povinnosti uloženej páchateľovi aj podľa zákona.
Výpočet všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je
možný, pretože význam porušenia ktorejkoľvek vodičskej povinnosti je priamo závislý
na konkrétnej dopravnej situácii.
V posudzovanej veci bolo skutkovo ustálené, že obvinená predchádzala
vpravo odbočujúce motorové vozidlo riadené vodičom S. P. sprava, v dôsledku čoho
došlo k nárazu do pravej bočnej strany odbočujúceho motorového vozidla. Za tejto
situácie je namieste právny záver o porušení § 14 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z.
v znení neskorších predpisov o premávke na pozemných komunikáciách obvinenou,
vrátane toho, že išlo o porušenie dôležitej povinnosti uloženej jej citovaným
zákonom, lebo v podstate vznikla taká kolízna situácia aká nastáva pri nedaní
prednosti v jazde so všetkými z toho plynúcimi, resp. hroziacimi dôsledkami
pre ľudský život a zdravie. V uvedených súvislostiach je zdôvodnenie porušenia
dôležitej povinnosti obvinenou v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
akceptovateľné aj priliehavé ustálenému súdnemu výkladu porušenia dôležitej
povinnosti v cestnej premávke.
Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
pre nesplnenie dôvodov dovolania na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/
Tr. por. dovolanie obvinenej E. H. odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 08. júla 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: