Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9a2/378702.9becca.pdf
PDF · 118.42 KB
No categories available
1Obo/141/2007
Najvyšší súd1 Obo 141/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Júlie
Horskej v právnej veci žalobcu: S., C. (predtým: S., U., pobočka Z.,
Š., Q., Z.), proti žalovanej: J., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: R., IČO: X.,
so sídlom H., o určenie poradia pohľadávky vo výške 1 255 794 Sk, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi 38/2006-Pú-12
zo dňa 23. januára 2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi 38/2006-Pú-12 zo dňa
23. januára 2007 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa,
určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 1 255 794 Sk je pohľadávkou s právom
na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 ZKV. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie, a to výsluchom
účastníkov, konkurznou prihláškou, zápisnicou o prieskumnom pojednávaní, rozhodnutím
Ex 831/2003 – súhlasom na predaj nehnuteľností zo dňa 1.10.2003, ktorým súdny
exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré sú v uvedenom súhlase
vyšpecifikované, ako aj ďalším spisovým materiálom. Poukázal na znenie ustanovení § 23
ods. 2 ZKV, § 28 ods. l ZKV, § 167 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že ako
vyplýva z poznámok k vyššie citovanému ustanoveniu, exekučné záložné právo plní
rovnakú funkciu ako zmluvné záložné právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy podľa ust.
§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Zabezpečuje pohľadávku oprávneného. Exekučné
záložné právo sa na rozdiel od zmluvného záložného práva zriadi bez súhlasu povinného.
Návrh na zriadenie môže podať oprávnený, ktorý má exekučný titul na plnenie peňažnej
pohľadávky alebo nepeňažnej pohľadávky, ktorá je oceniteľná, a ktorá by mu patrila
v prípade porušenia záväzku povinným. Na zriadenie exekučného záložného práva sa teda
nevyžaduje, aby exekučný titul obsahoval výrok, ktorým sa povinnému ukladá zriadiť
exekučné záložné právo. Exekučné záložné sa zriaďuje zexekvovaním nehnuteľností,
spočívajúcim v zápise záložného práva do katastra nehnuteľností. Z citovaného
ustanovenia je zrejmé, že nárok žalobcu na oddelené uspokojenie v danej veci je
oprávnený, žalobca predložil súdu súhlas na predaj nehnuteľností v zmysle ust. § 134
ods. l Exekučného poriadku, pričom súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo
na nehnuteľnosti, ktoré sú v súhlase presne vyšpecifikované. Vzhľadom na uvedené, mal
súd za to, že konkurzný veriteľ má pohľadávku zabezpečenú zákonným exekučným
záložným právom, spĺňa podmienku oddeleného veriteľa v zmysle ust. § 28 ods. 1 ZKV.
Z uvedeného dôvodu určil, že jeho pohľadávka vo výške 1 255 794 Sk je pohľadávkou
s právom na oddelené uspokojenie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 OSP.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že ako ustanovený
správca konkurznej podstaty s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, pretože je toho názoru, že
je v rozpore so zákonom o konkurze a občianskym zákonníkom. Na prieskumnom
pojednávaní preto poprela poradie pohľadávky v časti 1 255 794 Sk a nepriznala právo
na oddelené uspokojenie. Pohľadávka bola zaradená do I. triedy. Je toho názoru, že
konajúci súd nedostatočne posúdil predložené námietky a vydal rozhodnutie v rozpore
so zákonom.
Podľa § 151a, § 151b ods. 1 Obč. zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je
záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo
vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.
V danom prípade nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy, ani k schváleniu dedičskej
dohody. Priamo zákon poskytuje niektorým pohľadávkam zabezpečenie zákonným
záložným právom bez toho, aby sa k jeho vzniku vyžadovala ďalšia právna skutočnosť.
Exekučné záložné právo nie je záložným právom vzniknutým zo zákona, ale je záložným
právom vzniknutým na základe procesného práva v exekučnom konaní v zmysle zák.
č. 233/95 Z. z. Vyhlásený konkurz v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/, e/ ZKV má také účinky,
že sa prerušujú konania vedené pre pohľadávky voči úpadcovi a nemožno nariadiť výkon,
viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani
nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie. Je toho názoru, že vyhlásením
konkurzu si veritelia môžu uplatniť svoje pohľadávky iba postupom podľa § 20 ZKV, a to
prihlásením do konkurzného konania. Navrhuje, aby odvolací súd prehodnotil uvádzané
skutočnosti, vydaný rozsudok zrušil a žalobu zamietol. Žiada tiež priznať trovy celého
konania.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovanej podľa § 212
ods. l OSP a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Predovšetkým na návrh žalobcu rozhodol o zámene na jeho strane po zistení, že
v priebehu odvolacieho konania došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalobcu na S., čo bolo
riadne preukázané a nový veriteľ súhlasil so vstupom do konania. Postup súdu v tomto
prípade upravuje § 92 ods. 2 a 3 OSP. Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že predmetom
sporu je žalobcom uplatnené právo na určenie poradia pohľadávky. Žalovaná poprela
žalobcom uplatnené poradie pohľadávky, pretože sa domnievala, že nejde o oddeleného
veriteľa, pretože žalobca mal svoju pohľadávku proti úpadcovi zabezpečenú exekučným
záložným právom zriadeným podľa § 167 Exekučného poriadku.
Úlohou odvolacieho súdu bolo v predmetnom prípade posúdiť, či pohľadávka
žalobcu zabezpečená zriadením exekučného záložného práva je pohľadávkou s právom
na oddelené uspokojenie podľa § 28 ZKV. Podľa tohto ustanovenia veritelia pohľadávok,
ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným právom, prípadne obmedzením
prevodu nehnuteľností, alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len oddelení
veritelia), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku
predaja majetku, ktorým bola zabezpečená. Podstatou záložného práva je oprávnenie
záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva. Zákon o konkurze a vyrovnaní nerozlišuje pre stanovenie poradia
pohľadávky spôsob vzniku záložného práva. Hovorí o veriteľoch pohľadávok, ktoré boli
zabezpečené záložným právom. Nemožno preto z oddeleného poradia vylúčiť
pohľadávky, ktoré boli zabezpečené exekučným záložným právom. Exekučné záložné
právo bolo zriadené pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a do vyhlásenia
konkurzu nebolo zrealizované. Žalobca má teda pohľadávku zabezpečenú záložným
právom a treba ho z hľadiska ustanovenia § 28 ZKV považovať za oddeleného veriteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval správne, keď mu priznal
právo oddeleného veriteľa. Odvolaniu žalovanej preto nevyhovel.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l
OSP, ale pretože žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli mu ani
žiadne priznané.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 8. júla 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: