Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/141/2007

Najvyšší súd1 Obo 141/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Júlie

Horskej v právnej veci žalobcu: S., C. (predtým: S., U., pobočka Z.,

Š., Q., Z.), proti žalovanej: J., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: R., IČO: X.,

so sídlom H., o určenie poradia pohľadávky vo výške 1 255 794 Sk, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 38/2006-Pú-12

zo dňa 23. januára 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -12 zo dňa

23. januára 2007 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa,

určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 1 255 794 Sk je pohľadávkou s právom

na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 ZKV. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie, a to výsluchom

účastníkov, konkurznou prihláškou, zápisnicou o prieskumnom pojednávaní, rozhodnutím

Ex 831/2003 – súhlasom na predaj nehnuteľností zo dňa 1.10.2003, ktorým súdny

exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré sú v uvedenom súhlase

vyšpecifikované, ako aj ďalším spisovým materiálom. Poukázal na znenie ustanovení § 23

ods. 2 ZKV, § 28 ods. l ZKV, § 167 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že ako

vyplýva z poznámok k vyššie citovanému ustanoveniu, exekučné záložné právo plní

rovnakú funkciu ako zmluvné záložné právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy podľa ust.

a nasl. . Zabezpečuje pohľadávku oprávneného. Exekučné

záložné právo sa na rozdiel od zmluvného záložného práva zriadi bez súhlasu povinného.

Návrh na zriadenie môže podať oprávnený, ktorý má exekučný titul na plnenie peňažnej

pohľadávky alebo nepeňažnej pohľadávky, ktorá je oceniteľná, a ktorá by mu patrila

v prípade porušenia záväzku povinným. Na zriadenie exekučného záložného práva sa teda

nevyžaduje, aby exekučný titul obsahoval výrok, ktorým sa povinnému ukladá zriadiť

exekučné záložné právo. Exekučné záložné sa zriaďuje zexekvovaním nehnuteľností,

spočívajúcim v zápise záložného práva do katastra nehnuteľností. Z citovaného

ustanovenia je zrejmé, že nárok žalobcu na oddelené uspokojenie v danej veci je

oprávnený, žalobca predložil súdu súhlas na predaj nehnuteľností v zmysle ust. § 134

ods. l Exekučného poriadku, pričom súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo

na nehnuteľnosti, ktoré sú v súhlase presne vyšpecifikované. Vzhľadom na uvedené, mal

súd za to, že konkurzný veriteľ má pohľadávku zabezpečenú zákonným exekučným

záložným právom, spĺňa podmienku oddeleného veriteľa v zmysle ust. § 28 ods. 1 ZKV.

Z uvedeného dôvodu určil, že jeho pohľadávka vo výške 1 255 794 Sk je pohľadávkou

s právom na oddelené uspokojenie. O trovách konania rozhodol súd podľa .

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že ako ustanovený

správca konkurznej podstaty s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, pretože je toho názoru, že

je v rozpore so zákonom o konkurze a . Na prieskumnom

pojednávaní preto poprela poradie pohľadávky v časti 1 255 794 Sk a nepriznala právo

na oddelené uspokojenie. Pohľadávka bola zaradená do I. triedy. Je toho názoru, že

konajúci súd nedostatočne posúdil predložené námietky a vydal rozhodnutie v rozpore

so zákonom.

Podľa § 151a, § 151b ods. 1 Obč. zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie

pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je

záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo

vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

V danom prípade nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy, ani k schváleniu dedičskej

dohody. Priamo zákon poskytuje niektorým pohľadávkam zabezpečenie zákonným

záložným právom bez toho, aby sa k jeho vzniku vyžadovala ďalšia právna skutočnosť.

Exekučné záložné právo nie je záložným právom vzniknutým zo zákona, ale je záložným

právom vzniknutým na základe procesného práva v exekučnom konaní v zmysle zák.

č. 233/95 Z. z. Vyhlásený konkurz v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/, e/ ZKV má také účinky,

že sa prerušujú konania vedené pre pohľadávky voči úpadcovi a nemožno nariadiť výkon,

viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani

nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie. Je toho názoru, že vyhlásením

konkurzu si veritelia môžu uplatniť svoje pohľadávky iba postupom podľa § 20 ZKV, a to

prihlásením do konkurzného konania. Navrhuje, aby odvolací súd prehodnotil uvádzané

skutočnosti, vydaný rozsudok zrušil a žalobu zamietol. Žiada tiež priznať trovy celého

konania.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovanej podľa § 212

ods. l a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Predovšetkým na návrh žalobcu rozhodol o zámene na jeho strane po zistení, že

v priebehu odvolacieho konania došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalobcu na S., čo bolo

riadne preukázané a nový veriteľ súhlasil so vstupom do konania. Postup súdu v tomto

prípade upravuje a . Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že predmetom

sporu je žalobcom uplatnené právo na určenie poradia pohľadávky. Žalovaná poprela

žalobcom uplatnené poradie pohľadávky, pretože sa domnievala, že nejde o oddeleného

veriteľa, pretože žalobca mal svoju pohľadávku proti úpadcovi zabezpečenú exekučným

záložným právom zriadeným podľa § 167 Exekučného poriadku.

Úlohou odvolacieho súdu bolo v predmetnom prípade posúdiť, či pohľadávka

žalobcu zabezpečená zriadením exekučného záložného práva je pohľadávkou s právom

na oddelené uspokojenie podľa § 28 ZKV. Podľa tohto ustanovenia veritelia pohľadávok,

ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným právom, prípadne obmedzením

prevodu nehnuteľností, alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len oddelení

veritelia), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku

predaja majetku, ktorým bola zabezpečená. Podstatou záložného práva je oprávnenie

záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva. Zákon o konkurze a vyrovnaní nerozlišuje pre stanovenie poradia

pohľadávky spôsob vzniku záložného práva. Hovorí o veriteľoch pohľadávok, ktoré boli

zabezpečené záložným právom. Nemožno preto z oddeleného poradia vylúčiť

pohľadávky, ktoré boli zabezpečené exekučným záložným právom. Exekučné záložné

právo bolo zriadené pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a do vyhlásenia

konkurzu nebolo zrealizované. Žalobca má teda pohľadávku zabezpečenú záložným

právom a treba ho z hľadiska ustanovenia § 28 ZKV považovať za oddeleného veriteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval správne, keď mu priznal

právo oddeleného veriteľa. Odvolaniu žalovanej preto nevyhovel.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l

, ale pretože žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, neboli mu ani

žiadne priznané.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 8. júla 2008

JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: