Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/32/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. A. Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej v právnej

veci žalobkyne: Ing. A. P. – P., T.X., S., zastúpená advokátkou JUDr. V. D., M.X., M. proti

žalovanému: Ing. A. P. – J., P.X., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., K.X., P.,

o zaplatenie 214 904 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19

Cb 31/2002, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 3. mája

2007, č.k. -277, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne sa z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu 7328 Sk

náhrady trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Prešov rozhodnutím z 18. júla 2006 č.k. -250 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 214 904 Sk so 16 % úrokom z omeškania

ročne od 22. júna 2001 až do zaplatenia a 49 973,20 Sk náhradu trov konania. Vo zvyšku

žalobu zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu 19 410 Sk trovy

konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa

preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená komisionárska zmluva,

na základe ktorej žalovaný uskutočnil kontrolu tovaru, čo do množstva, kvality a balenia a dal

súhlas na prepravu tovaru po železnici príjemcovi do Rakúska. Rozhodol tak s odôvodnením,

že žalovaný ako komisionár nepostupoval pri zariaďovaní obchodnej záležitosti s potrebnou

odbornou starostlivosťou. Nevycestoval ihneď do Rakúska, aby zistil v čom je problém

a ihneď nepodal správu o uplatnenej reklamácii žalobkyni, keď mu bola odberateľom tovaru

oznámená reklamácia dodaného tovaru. Preto priznal žalobkyni ušlý zisk ako rozdiel medzi

kúpnou cenou, ktorá mala byť vyplatená a cenou, ktorá bola žalobkyni vyplatená. O úrokoch

z omeškania rozhodol s poukazom na a . V čase vzniku

omeškania banky poskytovali obvyklé úroky vo výške 15 % ročne, a preto oprávnená výška

úrokov je o 1 % vyššie, teda 16 %. Začiatok dátumu omeškania súd určil od lehoty určenej

v písomnej výzve z 11. júna 2001, ktorou žalobkyňa žalovanému uložila 7-dňovú lehotu

na zaplatenie.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie (č.l. 258)

s odôvodnením, že súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd sa stotožnil

s tvrdeniami žalobkyne bez opory vo vykonanom dokazovaní, nesprávne posúdil právny

vzťah medzi účastníkmi konania ako komisionársky vzťah, lebo medzi ním a žalobkyňou

nebola uzavretá komisionárska zmluva. Z jeho strany išlo len o výpomoc pri predaji výrobkov

a pri komunikácii žalobkyne s rakúskym kupujúcim. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom z 3. mája 2007 č.k. 3 Cob 86/06-

277 podľa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov tak, že návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobkyni uložil povinnosť žalovanému

nahradiť trovy konania vo výške 79 636 Sk a štátu vo výške 19 410 Sk.

Odvolací súd doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa výsluchom svedka

Ing. J. P., pracovníka žalobkyne. Podľa odôvodnenia rozhodnutia dospel k záveru, že medzi

žalobkyňou a žalovaným existoval právny vzťah z komisionárskej zmluvy, avšak nárok

žalobkyne na náhradu škody nie je dôvodný, lebo nebolo preukázané, že žalovaný porušil

nejakú svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu. Rovnako tak nebolo preukázané,

že by boli splnené podmienky na náhradu škody, ktorú žalobkyňa od žalovaného požadovala.

Z celého konania vyplýva, že žalobkyňa považuje za porušenie povinnosti žalovaného to,

že uznal reklamáciu dodávky od rakúskeho odberateľa, obchodnej spoločnosti M.,

a že súhlasil s cenou predaného reziva 1950 ATS za meter kubický na 700 ATS. Žalobkyňa

však s takýmto znížením ceny súhlasila, takúto cenu vyfakturovala, čo vyplýva aj z výpovede

svedka Ing. P. Zo všetkých týchto skutočností vyplýva dohoda medzi zmluvnými stranami

práve o takejto cene za dodané rezivo. Naviac z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by

žalovaný bol porušil nejakú svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu a že by žalobkyňa

neuznala jeho konania za uskutočnené na svoj účet. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by bez

zbytočného odkladu bola účinnosť jeho konania nejakým spôsobom odmietnutá. Preto neboli

naplnené podmienky na náhradu škody, ktorú žalobkyňa

od žalovaného požadovala. Z toho dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote

dovolanie (č.l. 282). Žiadala, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne odložil jeho vykonateľnosť.

Žalobkyňa svoje dovolanie dôvodila ustanovením s tým,

že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a na základe

vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala,

že odvolací súd nezohľadnil výpovede svedkov S., P., Ing. P. Podľa názoru žalobkyni z ich

výpovedí je vidieť, že žalovaný porušil svoje povinnosti mandatára nielen tým, že nevybavil

neodkladne reklamáciu a predal celú zásielku reziva za veľmi nízku cenu, ale aj to, že ako

mandatár a obchodný partner firmy M. z Rakúska nedôsledne prebral rezivo po stránke

kvality, čo bolo jeho povinnosťou. Žalovaný dal písomný súhlas zahraničnému partnerovi

s tým, že napokon došlo k vyplateniu len časti peňazí a zvyšná časť sa mala doriešiť

reklamáciou, čo sa nestalo. Podľa tvrdenia žalobkyni, žalovaný ako komisionár v súvislosti

s vybavovaním reklamácie porušil povinnosť chrániť jemu známe záujmy žalobkyne ako

komitenta, keď nepostupoval s odbornou starostlivosťou a podľa pokynov, ktoré od nej

dostal. Vedel, že komitent nesúhlasí so zaplatením tak nízkej ceny

za rezivo a žiadal aby bola riešená reklamácia nie celého vagóna ale iba tej časti reziva, ktorá

nezodpovedá požadovanej kvalite, čo sa urobiť dalo a komitent telefonicky dohodol iba

čiastočnú úhradu do konečného vyriešenia reklamácie. Preto žalobkyňa listom z 11. júna 2001

žalovaného vyzvala zaplatiť kúpnu cenu na základe faktúry č. 200402 z 22. apríla 2000 s tým,

že po čiastočnej úhrade kúpnej ceny príjemcom tovaru žalovaný dlhuje žalobkyni ešte sumu

71 231 ATS. Preto ho vyzvala na úhradu zvyšku kúpnej ceny. Žiadala, aby dovolací súd

rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Písomným podaním z 13. augusta 2007 sa žalovaný vyjadril k dovolaniu (č.l. 295).

Tvrdil, že medzi ním a žalobkyňou komisionársky vzťah nevznikol. Vzhľadom na uvedené

nie je dôvodný ani nárok na náhradu škody, nakoľko v konaní nebolo preukázané porušenie

povinností žalovaného. Žalobkyňa so znížením kúpnej ceny súhlasila, čo potvrdila

vystavením opravnej faktúry. Žalovaný žiadal, aby dovolací súd odklad vykonateľnosti

nepovolil, dovolanie žalobkyne zamietol a žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 7328 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie je prípustné ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu stanovenom a dospel k záveru,

že dovolanie nie je dôvodne podané.

Predmetom dovolacieho konania je žalobou uplatnený nárok na zaplatenie istiny

214 904 Sk s úrokom z omeškania. Podľa obsahu žaloby istina predstavuje nezaplatenú kúpnu

cenu tovaru (reziva), ktorý žalovaná prostredníctvom žalovaného dodala svojmu odberateľovi

obchodnej spoločnosti M. do Rakúska. Uplatnený nárok žalobkyňa odvodzuje

z porušenia zmluvných podmienok vyplývajúcich z komisionárskej zmluvy, na ktorú

poukazuje aj v dovolaní.

Podľa komisionárskou zmluvou sa komisionár

zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť,

a komisionár sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Pretože zákon pre tento typ zmluvy neustanovuje osobitnú náležitosť formy, uvedená

zmluva je platná, ak je uzavretá aj ústnou formou. Jej podstatou náležitosťou je určenie

obchodnej záležitosti, ktorá má byť zariadená, záväzok komisionára zariadiť obchodnú

záležitosť pre komitenta vlastným menom a na jeho účet a záväzok komitenta zaplatiť

komisionárovi za zariadenie záležitosti odplatu. Podstatnou náležitosťou nie je dohoda

o výške odplaty.

Podľa obsahu spisu účastníci konania neuzatvorili komisionársku zmluvu v písomnej

forme. Bolo nepochybne zistené, že žalovaný sa zaviazal na sprostredkovanie predaja tovaru

žalovanej s tým, že využije svoje obchodné kontakty so svojim obchodným partnerom.

Zo žiadnych výpovedí a vyjadrení účastníkov nevyplýva, že žalovaný sa zaviazal vo svojom

mene a na účet žalobkyne predaj tovaru sprostredkovať a rovnako ani nevyplýva záväzok

pre žalobkyňu za sprostredkovanie predaja zaplatiť žalovanému odplatu. Tiež nie je tvrdené,

že by žalovaný od žalobkyni požadoval odplatu za sprostredkovanie obchodu v tejto veci.

Žalobkyňa pri predaji tovaru konala vo svojom mene. Na základe informácie žalovaného

odoslala tovar priamo zahraničnému príjemcovi, tomuto príjemcovi vyúčtovala kúpnu cenu

a tento jej kúpnu cenu zaplatil. Vyplýva to z písomných dôkazov predložených žalobkyňou

(z dodacieho listu č. 20/6 z 20. apríla 2000, z daňového dokladu, z faktúry č. 3 z 26. februára

2001 ako opravy faktúry č. 200402 z 22. apríla 2000). Naviac, žalobkyňa nepreukázala,

že so žalovaným (zrejme ani s príjemcov tovaru) uzavrela dohodu o kúpnej cene tovaru

3

v sume 1950 ATS/m.

Pretože nebolo v konaní preukázané uzavretie komisionálnej zmluvy ani ústnou

formou v zmysle , nemohol žalovaný porušiť žiadnu zmluvnú

povinnosť, ktorá by bola právnym podkladom na priznanie žalobou uplatneného nároku

na peňažné plnenie. Preto predmetnou žalobou požadovala žalobkyňa plnenie bez právneho

dôvodu.

Odvolací súd síce pochybil, keď právny nárok žalobcu posudzoval zo vzťahu

z komisionárskej zmluvy, ale to nemá vplyv na rozhodnutie, ktorým žalobu ako bezdôvodnú

zamietol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd preto dovolanie podľa § 243b ods. 1

zamietol.

O trovách konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1

písm. c/ a tak, že žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania

za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) vo výške 7150 Sk a 178 Sk paušálnu

náhradu hotových výdavkov, spolu 7328 Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 10. júla 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu