Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/56/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T. K. bytom Š..33, B., zastúpeného JUDr. V. N., advokátkou, S. č. 30, B., proti odporkyni: S. P. Ú. V., U. č. 8, B., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. X zo dňa 15.7.2005, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. –24 zo 6.6.2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -24 zo dňa 6. júna 2007 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov žalobcovi z dôvodu, že má trvalý pobyt v spoločnej domácnosti s matkou a bratom a prechodným pobytom na inom mieste sa trvalé spolužitie a teda aj spoločná domácnosť neruší.

Krajský súd dôvodil tým, že s ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov

a citovanú právnu úpravu pripadlo súdu posúdiť, či žalobca so zreteľom na zistené skutkové okolnosti mal byť v konaní o priznanie dávky sociálnej pomoci posudzovaný samostatne, alebo spoločne so svojou matkou. Keďže u žalobcu boli v zmysle § 4 písm. c/ zákona a pomoci v hmotnej núdzi v rozhodnej dobe nesporne splnené všetky ostatné predpoklady pre spoločné posudzovanie s matkou (žalobca bol mladší ako 25 rokov, nemal žiadny príjem a nevznikol mu ani nárok na dávku v nezamestnanosti), s výnimkou podmienky trvalého spolužitia s matkou, je práve riešenie tejto otázky pre celkové posúdenie veci rozhodujúce. Nakoľko pojem domácnosť (resp. spoločná domácnosť) zákon o sociálnej pomoci neupravuje,

27 Sžso 56/2007

možno si pomôcť citovanou úpravou obsiahnutou v , v zmysle ktorej spoločnú domácnosť tvoria aspoň dve osoby, ktoré spoločne uhrádzajú náklady domácnosti, pričom charakter tohto spolužitia je trvalý.

V danom prípade nie je podľa názoru súdu možné od momentu nástupu

žalobcu do resocializačného zariadenia hovoriť o pretrvávaní vedenia spoločnej domácnosti so svojou matkou, a to predovšetkým s ohľadom na druh a účel tohto zariadenia a na predpokladanú dobu resocializačného programu (18 – 24 mesiacov). Je všeobecne známe, že po dobu trvania pobytu je styk klienta tohto zariadenia s prostredím, z ktorého pochádza, minimalizovaný a práve spolužitím klientov sa vytvára istý typ „spoločnej domácnosti“. V každom prípade má súd za to, že počas pobytu žalobcu v predmetnom zariadení je spoločné uhradzovanie nákladov spojených s vedením tejto eventuálnej predchádzajúcej domácnosti s matkou, prakticky vylúčené a nejde ani o prechodný krátkodobý pobyt žalobcu mimo miesta svojho trvalého bydliska, ktorým sa zásadne vedenie spoločnej domácnosti neruší. Taktiež niet sporu o tom, že žalobca počas resocializačného programu nie je schopný zabezpečiť si alebo zvýšiť svoj príjem vlastnou prácou a sám sa tak postarať o základné životné podmienky. S ohľadom na účasť žalobcu na resocializačnom programe sa však táto okolnosť v súlade s citovaným ustanovením § 7 písm. g/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi ani neskúma.

Vzhľadom na uvedené teda podľa názoru súdu nie je u žalobcu po dobu

trvania resocializačného programu splnená podmienka spolužitia s rodičom v domácnosti, bez ktorej nemožno pri skúmaní hmotnej núdze posudzovať žalobcu spoločne s matkou, ale ako samostatnú osobu. V tom spočíva nesprávnosť v právnom posúdení veci žalovaným, pre ktorú súd napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán právnym názorom súdu viazaný ( ).

Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu žiadal, aby odvolací súd zmenil

prvostupňový rozsudok a žalobu zamietol, pokiaľ nerozhodne o zastavení konania. Žalovaný namietal, že žaloba došla na vecne a miestne príslušný súd po uplynutí lehoty podľa a preto nebola podaná včas. Z vecného hľadiska žalovaný namietal, že zánik spoločnej domácnosti vyvodil preskúmavajúci súd z toho, že žalobca odišiel z bytu a z miesta bydliska na predpokladanú dobu resocializačného pobytu 18 – 24 mesiacov. Podľa názoru žalovaného išlo len o predpokladanú dobu, ktorá môže byť aj kratšia. Dôvody ukončenia resocializačného procesu môžu byť rôzne napr. vlastné rozhodnutie klienta, útek, vylúčenie z komunity pre porušenie pravidiel zariadenia, hospitalizácia a pod. Podľa bodu III/2 zmluvy č. 9/2005 o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej medzi poskytovateľom služby Čistý deň, nezisková organizácia a žalobcom dňa 9.2.2005, čas poskytovania sociálnej služby bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Žalovaný je toho názoru, že trvalosť opustenia spoločnej domácnosti nemal

krajský súd preukázané z úmyslu žalobcu podrobiť sa pobytu v resocializačnom zariadení na dobu 18 – 24 mesiacov, na základe nástupu žalobcu do resocializačného zariadenia.

Podľa konštantnej judikatúry vyplýva, že spolužitie sa považuje právom

za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také

spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu (R 34/1982). V súvislosti s uvedeným a ustálenou právnou praxou je žalovaný toho názoru, že jedna osoba nemôže byť príslušníkom dvoch (event. i viac) domácností.

Z potvrdenia o pobyte v resocializačnom zariadení je preukázané, že žalobca

je jeho klientom, ale ani z tohto dôkazu nemohol správny orgán, a ani súd v preskúmavacom rozhodnutí vyvodiť záver, že po dobu trvania resocializačného programu nie je splnená podmienka spolužitia s rodičmi v domácnosti. Vyplýva však z neho, že sa mu poskytuje sociálna služba podľa

V súvislosti s odôvodnením rozsudku žalovaný ďalej poukazuje na to,

že v rámci programu resocializačného strediska vstupom do druhej fázy sa znásobuje tlak na aktívnu časť klienta na programe, k rekonštrukcii vzťahov vo vnútri komunity sa pridáva práca na vzťahoch v rodinnom systéme a do terapie sú prizvaní i jeho rodinní príslušníci resp. životní partneri.

Podľa názoru žalovaného krajský súd z pobytu žalobcu v resocializačnom

zariadení vyvodil nesprávny záver pre posúdenie otázky domácnosti a s tým aj nesprávnosti v právnom posúdení veci žalovaným, pre ktoré súd napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán názorom súdu viazaný.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania s poukazom na ustanovenie .

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd vo veci rozhodol v súlade

so zákonom, zákonnosť rozhodnutia žalovaného posúdil po stránke skutkovej aj právnej a dospel k právnemu záveru, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za svoj vlastný právny názor. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a právne závery krajského súdu sú podložené obsahom spisov, sú logické a náležite zdôvodnené.

Odvolací súd nezdieľa názor žalovaného, že trvalosť opustenia spoločnej

domácnosti nemohol mať krajský súd za preukázanú z úmyslu žalobcu podrobiť sa pobytu v resocializačnom zariadení na dobu 18 - 24 mesiacov a na základe jeho nástupu do resocializačného zariadenia. Odvolací súd zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že uvedená skutočnosť, ktorá je nesporná, zakladá skutkový podklad pre taký záver, ktorý vyvodil aj krajský súd, že od momentu nástupu žalobcu do resocializačného zariadenia nemožno hovoriť o pretrvávaní vedenia spoločnej domácnosti žalobcu s matkou. Práve s ohľadom na druh a účel tohto zariadenia a predpokladanú dobu pobytu žalobcu v ňom považuje odvolací súd argumentáciu, ktorú krajský súd uviedol vo svojom rozsudku za logicky podloženú a prijateľnú. Pochybnosti žalovaného o skutočnej dĺžke pobytu v resocializačnom zariadení samé osebe nemôžu privodiť záver o pretrvávaní pobytu žalobcu v spoločnej domácnosti s matkou. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil podmienky na zmenu rozsudku.

Odvolací súd tiež nezdieľa názor o oneskorenom podaní žaloby, pretože

v ustanoveniach 2. hlavy V. časti zákon nestanovuje podmienku podania žaloby na vecne a miestne príslušnom súde.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny

podľa potvrdil.

Keďže žalobcovi trovy v odvolacom konaní nevznikli a žalovaný nemá právo

na ich náhradu, súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 12. novembra 2007

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kavivanovová Ľubica