Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/48/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu: JUDr. Ida

Hanzelová a členov senátu: JUDr. Marianna Reiffová a JUDr. Alena Poláčková, PhD, v právnej veci žalobcu: Ú. N. T. O. S., S. č. 80, B. proti žalovanému: Ú. P., S. V. A. B., Š. ul. 8, B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. –26 z 13. júna 2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. –26 z 13. júna 2007 zmeňuje tak, že rozhodnutie žalovaného Č.X zo dňa 29.3.2007 z dôvodov podľa v spojitosti s z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô vo d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím krajský súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu

žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť odvod v sume 165.600,- Sk za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa , , o službách zamestnanosti (ďalej len „“). Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a stotožnil sa s právnym názorom žalovaného.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal

prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. V odvolaní dôvodil tým, že krajský súd V. nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu nie je zamestnávateľom podľa § 3 zákona o zamestnanosti, pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu a teda nemá povinnosť vo vzťahu k počtu policajtov zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zákona o zamestnanosti a ani V. riešiť náhradným plnením podľa § 64. Túto

2

povinnosť má len ako zamestnávateľ tzv. zamestnancov zboru (civilných zamestnancov), o počte ktorých podali samostatný ročný výkaz. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením, že v danom prípade treba považovať policajta za zamestnanca pre účely tohto zákona na základe ustanovenia § 4 ods. 1, kde je uvedené, že za zamestnanca na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V poznámke 6 k tomuto ustanoveniu vo vzťahu k zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu je uvedený okrem iných aj o štátnej službe. Žalobca je názoru, že status a postavenie príslušníkov ZVJS upravuje iná právna norma a nie táto citovaná a to o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Citovaný využívajúc oprávnenie dané ustanovením ustanovuje určité podmienky, ktorých splnením je podmienený vznik služobného pomeru, keď okrem iného v vyžaduje splnenie podmienky zdravotnej, telesnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, bez splnenia uvedenej podmienky nevzniká služobný pomer. Uvedenú podmienku musí príslušník zboru spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. To znamená, že žalobca ako služobný úrad nemôže ľubovoľne posudzovať, či bude vyžadovať splnenie tejto podmienky, ktoré musia byť splnené pre vznik služobného pomeru, nejde o alternatívne podmienky, ale výpočet podmienok je taxatívny.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku žalobcu žiadal

prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /podľa § 10, § 246c a § 250ja

/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podaného odvolania a nezdieľa právny názor vyslovený krajským súdom a samotným žalovaným.

Podľa o službách zamestnanosti v znení neskorších

predpisov zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 4 ods. 1 zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom

pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej forme doktorandského štúdia.

Podľa ods. 2 za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý

vykonáva činnosti pre právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov

so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a); ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v počte, ktorý predstavuje 3, 2% z celkového počtu jeho zamestnancov.

3

Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície v znení neskorších predpisov, policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní okrem iných aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý N. služby.

Podľa ods. 4 zdravotná spôsobilosť v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym

posudkom na základe vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva. Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 222.

Z uvedených ustanovení vyplýva,

že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov má určité povinnosti v súvislosti so zamestnaním zdravotne postihnutých občanov, pričom v § 3 a § 4 definuje pojem „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“ pre potreby tohto zákona. Túto otázku žalovaný vo svojom rozhodnutí posúdil nesprávne, keď považoval všetky fyzické osoby v služobnom aj pracovnom pomere u žalovaného automaticky za „zamestnancov“ podľa § 4 ods. 2, pričom je zrejmé, že služba v policajnom zbore nepatrí medzi činnosti, ktoré môžu byť obsadzované prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona, nakoľko policajtom, podľa zákona o štátnej službe príslušníkov, môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a okrem iných predpokladov je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že príslušníka ZVJS

nemožno považovať za zamestnanca pre účely , pretože z povahy ním vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona a tiež že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom podľa , pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú to zamestnanci štátu a žalovaný len plní úlohy zamestnávateľa a preto nemá povinnosť vo vzťahu k počtu policajtov zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa a ani riešiť V. náhradným plnením podľa . Túto povinnosť má žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov, o počte ktorých podal samostatný ročný výkaz.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu vyhovel

a zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, že rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu ( ) .

O trovách konania rozhodol súd podľa , avšak úspešnému

4

žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento ich náhradu nežiadal ani si trovy konania neuplatnil.

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 12. novembra 2007

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kavivanovová Ľubica