Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/18/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej , v právnej veci

navrhovateľky Ing. G., bývajúcej v B., zastúpenej v dovolacom konaní JUDr. R.,

advokátom v Bratislave, N. proti odporcom 1/ M. R., Bratislava, 2/ S.., Š., o 1, 540. 000.-

Sk, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2006 sp. zn. 4

Co 23/06, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z

29. septembra 2006 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. decembra 2005 č.k. – 180

rozhodol o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcom 1 a 2 trovy konania vo výške

53.136.-Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet ich právneho zástupcu

JUDr. P.. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením a

Na odvolanie odporcov 1 a 2 Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. septembra

2006 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľke uložil

povinnosť zaplatiť odporcom 1 a 2 náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania

v sume 114. 942.-Sk na účet ich právneho zástupcu do troch dní. Odporcom 1 a 2 náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že v konaní úspešným odporcom 1 a 2 vzniklo

právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s

proti navrhovateľke, ktorá v konaní úspech nemala, avšak súd prvého

stupňa pochybil, keď odporcom priznal len náhradu trov konania, ktoré im vznikli pred

súdom prvého stupňa, opomenúc, že odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania

v zmysle uplatnili i vyčíslili na pojednávaní odvolacieho súdu 18. mája

2005, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania (č.listu 173). Z tohto dôvodu odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa zmenil a odporcom priznal

uvedenú vyššiu sumu náhrady trov konania. Výrok o nepriznaní náhrady trov odvolacieho

konania (ostatného) odôvodnil odvolací súd tým, že hoci odporcovia boli v tomto odvolacom

konaní úspešní ( a ), náhradu trov si neuplatnili (

).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie. Žiadala

Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu v spojení

s uznesením súdu prvého stupňa zo 16. decembra 2005 č.k. – 180 a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom na

V podstatnom uviedla, že prvostupňový aj odvolací súd pri určení povinnosti nahradiť trovy

konania vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože navrhovateľka nedala

svojim správaním príčinu na podanie návrhu na začatie konania, teda nie je povinná znášať

trovy konania voči odporcovi v 1. a 2. rade.

Odporcovia 1 a 2 sa k dovolaniu nevyjadrili (vyjadril sa iba ich pôvodný právny

zástupca – advokát JUDr. P., avšak bez doloženia plnomocenstva na ich zastupovanie

v dovolacom konaní).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie navrhovateľky smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté iba i náhrade trov konania. Vzhľadom na povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolaciemu súdu alebo

potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ním bolo

potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, ). Podľa výslovného znenia však

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia okrem iného, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že

prípustnosť dovolania navrhovateľky z ustanovenia nemožno vyvodiť.

V dovolaní navrhovateľka namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom v tom

zmysle, že ním možno odôvodniť dovolanie, ktoré je procesne prípustné, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu zmätočného rozhodnutia (či už

to účastník namieta alebo nie) , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale zaoberal sa komplexne otázkou, či konanie nie je postihnuté

vadou vymenovanou v ustanovení až g/

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237

nie je viazaná na tvrdenie dovolateľa, že k vade došlo, ale na výskyt vady uvedenej

v tomto ustanovení.

Dovolací súd zistil, že chybným postupom odvolacieho súdu došlo k vade podľa

ustanovenia (k odňatiu možnosti navrhovateľke konať pred súdom).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. To znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho

procesného ustanovenia voči dotknutému účastníkovi, ktorého bezprostredným následkom je

odňatie možnosti konať pred súdom tomuto účastníkovi.

Ustanovenie (v znení platnom od 1. septembra 2005 do 31. júna

2007) ukladá odvolaciemu súdu, aby po predložení veci odvolaciemu súdu doručil odvolanie

proti rozhodnutiu ostatným účastníkom a vyzval ich , aby sa v lehote do desiatich dní od

doručenia výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to považuju za potrebné.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia 1 a 2 podali na súde prvého stupňa 10. januára

2006 odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým napadli správnosť výroku

o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa predložil následne vec (spis) na rozhodnutie

o tomto odvolaní Krajskému súdu v Bratislava (predkladacou správou z 12. januára 2006).

Krajský súd v Bratislave o odvolaní odporcov 1 a 2 rozhodol 29. septembra 2006 bez

nariadenia pojednávania v zmysle Z obsahu spisu nevyplýva, že

by odvolanie odporcov 1 a 2 bolo súdom prvého stupňa alebo odvolacím súdom doručené

navrhovateľke (jej zástupcovi); úprava v tomto smere sa v spise nenachádza. Skutočnosť, že

k doručeniu odvolania navrhovateľke (jej zástupcovi) nedošlo , je zjavná i z toho, že uvedené

odvolanie bolo podané v dvoch rovnopisoch, pričom prvý je zažurnalizovaný pod č.l. 184 –

185 spisu a druhý rovnopis sa nachádza medzi nežurnalizovanými listinami spisu.

, ktorým bol s účinnosťou od 1. septembra 2005

novelizovaný , boli na rozdiel od predchádzajúcej úpravy

nanovo stanovené úkony, ktoré má odvolací súd vykonať po podaní odvolania a ktoré

dovtedy vykonával súd prvého stupňa. Podľa tejto novej právnej úpravy ( )

je odvolací po tom, čo súd prvého stupňa predloží vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie povinný odvolanie doručiť ostatným účastníkom konania a zároveň ich vyzvať,

aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za

potrebné. Odvolací súd je teda povinný doručiť každé odvolanie a súčasne aj v zmysle

uvedenej výzvy poskytnúť účastníkom možnosť k odvolaniu sa vyjadriť.

Odvolací súd v danom prípade podľa citovaného nepostupoval

a tým, že zástupcovi navrhovateľky ( ) nedoručil odvolanie podané

odporcami 1 a 2 proti uzneseniu súdu prvého stupňa a neumožnil mu k nemu sa vyjadriť

a uviesť svoje tvrdenia v rozsahu, v akom to považoval za potrebné, rozhodol len na základe

podaného odvolania, uprel navrhovateľke procesné práva priznané jej Občianskym súdnym

poriadkom. Účastník konania má právo byť oboznámený (mať vedomosť) s tým, že v jeho

právnej veci bol podaný opravný prostriedok, je vedené odvolacie konanie. Odvolací súd teda

konal v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov konania a ukrátil navrhovateľku

na jej základnom práve na spravodlivý súdny proces chránenom v – 50

Slovenskej republiky.

Dovolací súd na základe týchto dôvodov dospel k záveru, že odvolací súd

v prejednávanej veci zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle , ktorá

nielenže zakladá prípustnosť dovolania, ale je zároveň aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací

súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť – rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto

procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto napadnuté uzneseniu odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1, 2 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania. ( § 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :