Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/46/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Elexovej a sudcov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Igora Belka v právnej

veci žalobkyne: O. Š., zastúpená starostom O. S. K., v konaní zastúpenej advokátom JUDr. J.

S., PhD., J. 1, X., proti žalovanému M., Š. 5, P., X. 15, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. : MF/013054/2004-911/401 zo dňa 25.11.2004 o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. -14 zo dňa 14.03.2007

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. -14 zo dňa 14.3.2007 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Správy

finančnej kontroly B. č. zo dňa 14.09.2004 o uložení povinnosti žalobcovi

odviesť do štátneho rozpočtu SR neoprávnene zadržané finančné prostriedky v sume 92.000,-

Sk a zaplatiť penále v sume 64.768,- Sk.

V odôvodnení uviedol, že po prejednaní veci v rozsahu žaloby dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného sú v súlade so zákonom a námietky žalobcu

neodôvodňujú jeho zrušenie. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného i správneho

orgánu prvého stupňa krajský súd zistil, že žalovaný v zmysle

Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2002, o rozpočtových

pravidlách v znení (ďalej iba ZORP) a

o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky

listom zo dňa 10.06.2002 oznámil žalobcovi výšku záväzného limitu decentralizačnej dotácie

na úseku školstva na rok 2002 v sume 650.000,- Sk na financovanie bežných výdavkov

na školstvo. V liste tiež žalovaný uviedol, že v zmysle

spresnenie štruktúry a výšky bežných výdavkov a výšku kapitálových výdavkov

decentralizačnej dotácie vykoná M. na základe vzájomne odsúhlasených delimitačných

protokolov medzi orgánmi štátnej správy a žalobcom dodatočným rozpisom. Následne

listom z 09.12.2002 žalovaný upravil v zmysle žalobcovi

záväzný limit decentralizačnej dotácie na úseku školstva

na rok 2002 tak, že v kategórii bežné výdavky znížil limit o 92.000,- Sk a uložil žalobcovi

vrátiť uvedenú sumu na určený účet. Ďalším listom z 25.07.2003 žalovaný vyzval žalobcu na

finančné vysporiadanie rozpočtových vzťahov obce so štátnym rozpočtom za rok 2002

v termíne do 31.08.2003 s tým, že prípadné neodvedenie finančných prostriedkov

v stanovenom termíne sa bude považovať za porušenie rozpočtovej disciplíny v zmysle § 47

ZORP. Dňa 03.08. až 17.08.2004 vykonal žalovaný u žalobcu následnú finančnú kontrolu

použitia finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu SR v rokoch 2002

a 2003, pričom zistil, že žalobca v požadovanom termíne do 31.08.2003 uvedené prostriedky

štátneho rozpočtu SR v sume 92.000,- Sk neusporiadal, preto žalovaný začal správne konanie

vo veci porušenia rozpočtovej disciplíny podľa § 47 ods. 1 ZORP. Žalobca v námietkach proti

začatiu konania uviedol, že finančné prostriedky z dotácie prevedené na účet základnej školy

boli už vyčerpané výlučne na prenesený výkon štátnej správy zabezpečovaný obcou. Správa

finančnej kontroly B. ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 14.09.2004 č.

uložila žalobcovi v zmysle § 47 ods. 1 a 2 ZORP povinnosť odviesť do

štátneho rozpočtu SR neoprávnene zadržané finančné prostriedky vo výške 92.000,- Sk

a zaplatiť penále vo výške 64.768,- Sk s tým, že žalobca je povinný dopočítať penále od

18.08.2004 vo výške 0,2 % z neoprávnene zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania

s úhradou odvodu, najviac však do výšky dvojnásobku sumy 92.000,- Sk. Odvolanie žalobcu

žalovaný rozhodnutím zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Právo na náhradu trov konania krajský súd podľa neúspešnému

žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že v danom

prípade obec vystupuje ako verejnoprávny subjekt, na ktorý štát preniesol právne povinnosti,

ale aj povinnosť financovania prenesených úloh, preto rozhodnutie v tejto právnej veci

považuje za zásadnú právnu otázku spojenú s výkladom ústavných princípov, na ktorých je

postavená celá miestna samospráva na území Slovenska.

Keďže je predmetom tohto konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,

ktoré sa dotýka tzv. decentralizačnej dotácie na výkon prenesených úloh zo štátu na obec

v oblasti školstva, rozhodnutie vlastne založí a bude zásadným spôsobom ovplyvňovať

správanie sa a postupy obcí pri využívaní a používaní decentralizačnej dotácie v oblasti

prenesených úloh zo štátu na obec v nadväznosti na garantované mechanizmy.

Ak totiž decentralizačná dotácia bude chápaná ako akási záloha zo strany štátu s možnosťou

jej spätného vrátenia (až do výšky 100%) bez akejkoľvek argumentácie a ochrany

pred úradníkmi štátu, potom jednoznačne dochádza k porušovaniu nielen ústavných

princípov, ale aj princípov garantovaných Európskou chartou miestnej samosprávy (tvorí

súčasť slovenského právneho poriadku a bola uverejnená v zbierke zákonov).

V tejto súvislosti žalobca poukázal na SR, podľa ktorého základom

územnej samosprávy je obec a čl. 71 ods. 1, podľa ktorého na obec možno zákonom preniesť

výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej

správy uhrádza štát.

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie

týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec, štát poskytne obci.

potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

Žalobca poukázal aj na komentár k , resp. k ustanoveniu

čl. 71, z ktorého v spojení s uvedenými ustanoveniami vyplýva, že pokiaľ ide o realizáciu

výkonu prenesených úloh zo štátu na obec, tak štát je povinný všetky náklady spojené s jeho

výkonom obci uhradiť. Je to zároveň ústavný nárok každej obce na uhradenie týchto

oprávnených nákladov – vrátane O. Š..

Týmito skutočnosťami a ústavnými garanciami výkonu prenesených úloh zo štátu

na obec sa súd a ani správne orgány vôbec nezaoberali. Naopak, dospeli k záveru, že žalovaný

– štát (M.) bol oprávnený upraviť v príslušných rozpočtových kapitolách záväzné ukazovatele

decentralizačnej dotácie určenej na prenesený výkon štátnej správy

na obce a žalobca (O.) bol povinný dodržať všetky podmienky poskytnutia dotácie, vrátane

úpravy jej výšky smerom nadol. Keďže z odôvodnení vydaných rozhodnutí správnych

orgánov a súdu nepochybne a jednoznačne vyplýva, že od pridelenia dotácie až do decembra

2002 O. Š. tieto prostriedky používala v súlade s platnou právnou úpravou, zostalo

nezodpovedané, keďže sa rozhodnutia a rozsudok súdu s týmito zásadnými otázkami vôbec

nevysporiadali, ktoré podmienky dotácie O. Š. nedodržala, ako aj či jednoduchým listom

možno v plnom rozsahu „zrušiť“ garantovaný nárok.

Podľa žalobcu O. Š. neporušila žiadne z ustanovení ,

o rozpočtových

pravidlách v znení neskorších predpisov, ani o štátnom rozpočte na

rok 2002 a dodržala všetky jej uložené podmienky a povinnosti, preto neexistuje dôvod pre

uloženie penále vo výške 64 768,-Sk podľa § 47 ods. 2 zákona

č. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Krajský súd však

nebral do úvahy skutočnosť, že podľa ustanovenia § 6 ods. 3 tohto zákona možno

rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu použiť do konca rozpočtového roka, a to

v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

musia sa dodržať všetky stanovené podmienky, čo v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ až d/

znamená, že O. už po 30. septembri 2002 mohla vyčerpať dotáciu do

výšky 100% za dodržania stanovených podmienok, čo aj urobila.

Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie

žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dodatku k odvolaniu žiadal žalobca odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

na základe včas podaného odvolania preskúmal vec v medziach žaloby podľa § 250ja ods. 4

a podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia bez nariadenia pojednávania (nebolo to

v rozpore s verejným záujmom a nešlo o vec podľa § 250i ods. 2 ani nevykonával

dokazovanie) a v súlade s v spojení s po neverejnej porade

vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdil.

Podľa dôvodov žaloby nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočívala

v tom, že napriek tomu, že neboli naplnené znaky porušenia ustanovenia § 47 ods. 1 zákona

č. , pretože poskytnuté finančné prostriedky použil žalobca oprávnene, v súlade

so stanovenými podmienkami a ani nezadržiaval prostriedky štátneho rozpočtu, Európskych

spoločenstiev, obce, bol žalobca zaviazaný odviesť časť prostriedkov poskytnutých formou

decentralizovanej dotácie na financovanie výdavkov na úseku prenesených kompetencií

zo štátnej správy a súčasne mu bola uložená povinnosť zaplatiť penále za neoprávnene

zadržiavané finančné prostriedky. Žalobca vychádzal z toho, že výška poskytnutých

prostriedkov zo štátneho rozpočtu bola určená záväzným limitom a preto žalovaný ako

správca týchto prostriedkov nebol oprávnený meniť tento limit.

Kľúčovou otázkou podľa žalobcu je teda oprávnenie M. zmeniť záväzný limit

pridelených rozpočtových prostriedkov.

Podľa štátne orgány môžu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý určí zákon.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd posúdil zákonnosť rozhodnutia

žalovaného, teda spôsob ako aj rozsah jeho konania, v zmysle ustanovení § 3 ods. 1 a § 13

ods. 2 o štátnom rozpočte na rok 2002,

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších zákonov a dospel k záveru, že prvostupňový

správny orgán i žalovaný postupovali v súlade s uvedenými ustanoveniami zákonov. Podľa

krajského súdu z nich totiž vyplýva, že záväzné ukazovatele decentralizačnej dotácie určenej

na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obec v roku 2002 bol žalovaný oprávnený

upraviť v príslušných rozpočtových kapitolách na základe vzájomne odsúhlasených

delimitačných protokolov medzi orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu sa s uvedeným záverom krajského

súdu plne stotožnil.

Z ustanovenia vyplýva, že pri poskytovaní

prostriedkov štátneho rozpočtu je daná povinnosť ministerstvu alebo správcovi

rozpočtových prostriedkov určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna

hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. V súlade s uvedeným ustanovenia § 3 ods. 1 a

potom znamenajú oprávnenie vlády Slovenskej republiky

alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky upraviť v priebehu

roka záväzné ukazovateľa štátneho rozpočtu na rok 2002 uvedené v prílohe 2, 3, 4, 5 a 6.

Záväzné limity dotácií obciam na rok 2002 sú uvedené v prílohe 4.

Ak teda minister financií listom zo dňa 9.12.2002 pristúpil v súlade s § 3 ods. 1

k úprave záväzného limitu decentralizačnej dotácie na úseku školstva

na rok 2002, v zmysle § 13 ods. 2 uvedeného zákona konal v rozsahu zákona. Keďže túto

úpravu vykonal ešte pred skončením roka 2002, v období ktorom platili uvedené ustanovenia

zákona, nebol tento úkon ministra financií Slovenskej republiky porušením zákona, a teda ani

konaním v rozpore s .

Na vykonanie úpravy limitu preto nemalo vplyv, že všetky pridelené prostriedky už

pred oznámením zmeny limitu boli v prípustnej lehote použité, ani to na aký účel. Podstatné

bolo, že minister tak urobil, pretože mu to zákon umožňoval.

Ak súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že bolo v súlade

so zákonom, právomoc súdu bola tým vyčerpaná. Otázka, či týmto krokom si štát splnil alebo

nesplnil svoju povinnosť hradiť všetky náklady spojené s výkonom prenesených úloh zo štátu

na obec, nie je už otázkou súdneho prieskumu, ale otázkou zákonnej úpravy, a preto patrí

do kompetencie iného orgánu.

Vzhľadom k uvedenému po oznámení vykonanej zmeny výšky limitu žalobcovi listom

z 10.06.2002, v ktorom mu upresnenie záväzného limitu decentralizačnej dotácie na úseku

školstva na rok 2002 bolo oznámené a výzvy najneskôr do 31.08.2003 zúčtovať a finančne

vysporiadať rozpočtové vzťahy zo štátnym rozpočtom SR za rok 2002, bol žalobca povinný

odviesť do štátneho rozpočtu SR finančné prostriedky vo výške 92.000,- Sk, o ktoré bol

záväzný limit decentralizačnej dotácie na úseku školstva za rok 2002 v kategórii bežné

výdavky znížený. Ak tak v lehote neurobil, neoprávnene zadržal prostriedky štátneho

rozpočtu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 ZORP.

Preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým podľa odseku 2 uvedeného

zákonného ustanovenia uložil žalobcovi povinnosť vrátiť tieto prostriedky a zaplatiť penále

a spolu s týmto rozhodnutím aj rozhodnutie žalovaného, sú správne.

Podľa odvolacieho súdu uvedený postup neznamenal retroaktivitu ohľadne legálne

nadobudnutých práv. Podľa zákona bolo povolené čerpanie pridelených dotácií

do 31.12.2002, čiže až uplynutím tohto dátumu je ukončený proces nadobúdania práv použiť

pridelené prostriedky štátneho rozpočtu. Ak teda k zmene došlo počas bežného roku a tento

postup dovoľoval platný zákon, nedošlo k porušeniu garantovaného nároku. Keďže

postup vychádzal zo zákona, bol v súlade s ústavným princípom uvedeným v .

Pokiaľ podľa žalobcovho názoru rozhodnutie v tejto veci založí zásady správania sa

a postupov obcí pri využívaní a používaní decentralizačnej dotácie v oblasti prenesených úloh

zo štátu na obec v nadväznosti na garantované mechanizmy, odvolací súd k tejto

otázke vplyvu poukazuje na to, že rozpočtový proces sa riadi zásadou obmedzeného časového

použitia finančných prostriedkov, preto je každoročne upravovaný novou právnou normou.

Preto aj zásady správania sa a postupov obcí pri používaní prostriedkov dotácie môžu byť iné.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu

o nesprávnosti rozsudku krajského súdu nie sú oprávnené, preto v súlade s

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na

ich náhradu. Žalovaný nemal právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

( )

V Bratislave dňa 15. júla 2008

Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková JUDr. Anna Elexová, v.r.,

predsedníčka senátu