Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2e3/375205.dcbd96.pdf
PDF · 91.22 KB
No categories available
3Obo/172/2007
Najvyšší súd 3 Obo 172/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,
v právnej veci žalobcu C., zastúpeného Mgr. Z., proti žalovanému F., o zaplatenie
úrokov zo sumy 2 500 000 Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 38 Cb 59/00-121 zo dňa 9. marca, 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia zo dňa 28. mája
2007 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 15% z istiny
2 500 000 Sk od 9. októbra 1998 do 24. októbra 2005, ako aj trovy konania v sume
206 582 Sk. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 41 636 Sk.
V odôvodnení uviedol, žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 2 500 000
Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,06% denne odo dňa 9. októbra 1998 až
do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia po odstúpení od zmluvy
o odplatnom prevode akcií. Príslušenstvo žalobca na pojednávaní konanom dňa
23. septembra 2004, ako aj dňa 9. marca 2006 označil ako úroky v zmysle § 351
ods. 1 Obchodného zákonníka.
Krajský súd v Bratislave vec rozhodol rozsudkom č. k. 38 Cb 59/00-89 zo dňa
23. septembra 2004, proti ktorému podal žalovaný odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 7 Obo 399/2004-105
zo dňa 25. augusta 2005 rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie istiny
2 500 000 Sk potvrdil a vo zvyšku ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že
bude potrebné skúmať výšku úrokov požadovaných bankami na úvery v čase
uzatvorenia zmluvy, rozhodnúť o trovách konania, ako aj o trovách odvolacieho
konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba v časti
úrokov vo výške 15% je dôvodná za obdobie od 9. októbra 1998 do 24. októbra
2005. V danom prípade bol žalovaný povinný po odstúpení od zmluvy o odplatnom
prevode akcií vrátiť žalobcovi sumu 2 500 000 Sk ako plnenie poskytnuté žalobcom.
Na splnenie tejto povinnosti bol žalovaný zaviazaný právoplatným rozsudkom,
zostala však nedoriešená otázka úrokov v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Úroky pre prípad vrátenia plnenia po odstúpení od zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným dohodnuté neboli, preto bolo na výšku úrokov potrebné
aplikovať ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd na základe uvedeného ustanovenia zaviazal žalovaného na zaplatenie
úrokov vo výške 15% z istiny 2 500 000 Sk odo dňa nasledujúceho po odstúpení
od zmluvy až do 24. októbra 2005, kedy došlo zo strany žalovaného k zaplateniu
sumy 2 500 000 Sk v prospech žalobcu.
Pokiaľ ide o začiatok doby, za ktorú vznikol žalobcovi nárok, súd dospel
k záveru, že tento nemohol nastať, skôr ako po dni odstúpenia od zmluvy. V danom
prípade bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy dňa 8. októbra 1998.
Žalobcovi nebolo možné priznať požadované úroky za obdobie, kedy zmluva trvala.
Súd preto vo zvyšnej časti úrokov žalobu zamietol. O trovách konania pred súdom
prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 3
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.
Uviedol, že žalovanému bolo doručené odstúpenie od zmluvy dňa 8. októbra
1998, v dôsledku čoho súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky od nasledujúceho
dňa. Žalobca však nepostupoval podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka
a o zaplatenie úrokov z omeškania žiadal až samotnou žalobou. Napadnutým
rozsudkom boli žalobcovi priznané úroky podľa § 351 ods. 1 a 2 v spojení s § 502
Obchodného zákonníka, pričom žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia úrokov
z omeškania. Postup súdu je v rozpore s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p., keďže
oprávnenie súdu na zmenu uplatneného nároku zo zákona nevyplýva.
Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 2 500 000 Sk v celom rozsahu
zamietne.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z dikcie ustanovenia
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmá povinnosť žalovaného, t.j. strany,
ktorej sa poskytlo peňažné plnenie, po odstúpení od zmluvy vrátiť prijaté peňažné
plnenie spolu s úrokmi bez ohľadu na výzvu žalobcu.
Pokiaľ žalovaný namieta, že súd rozhodol v rozpore s nárokom, ktorý žalobca
v žalobe uplatnil, uvedená argumentácia žalovaného neobstojí, pretože bolo úlohou
súdu skúmať právny dôvod, na základe ktorého sa žalobca domáhal plnenia. Súd
mal za preukázané, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov podľa § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka. Napadnuté rozhodnutie navrhuje potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1
O.s.p. a § 214 ods. 2 písm. f/ O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.
Žalobou zo dňa 2. októbra 2000 si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy
2 500 000 Sk s 0,06% úrokom z omeškania od 9. októbra 1998 do zaplatenia. Súd
prvého stupňa na pojednávaní, konanom dňa 9. marca 2006, za účasti obidvoch
sporových strán pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca požadoval zaplatenie úrokov
vo výške 15% z istiny 2 500 000 Sk od 4. apríla 1996 do 24. októbra 2005.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu
meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť
do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Keďže v priebehu konania došlo k zmene žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia, nie je dôvodná námietka žalovaného, podľa ktorej súd prvého stupňa
rozhodol v rozpore s nárokom, uplatneným v žalobe.
V odvolaní žalovaný ďalej namieta, že žalobcom nebol vyzvaný na zaplatenie
požadovaných úrokov.
Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 2 500 000 Sk, predstavujúcej
peňažný záväzok žalovaného po odstúpení žalobcu od zmluvy o odplatnom prevode
akcií kúpou č. 1331/1996 zo dňa 2. apríla 1996.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpení
od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti, pri peňažnom záväzku
spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej
podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok
na úhradu nákladov s tým spojených.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, úroky v dohodnutej výške alebo výške,
stanovenej v § 502 Obchodného zákonníka, sú súčasťou práva žalobcu na vrátenie
peňažného plnenia po odstúpení od zmluvy. Námietka žalobcu, podľa ktorej na ich
zaplatenie nebol zo strany žalobcu vyzvaný, je preto bezpredmetná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Keďže žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. mája 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
.