Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-56C/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, proti žalovanej: N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. 6, W., o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X.. poschodí bytového domu na D. ulici č. X, X, X,. vchod D. X., súpisné č. XXXX postavenom na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom W., katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., mestská časť F., obec W., okres W. V, bez nároku na bytovú náhradu, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 30.9.2019 domáhal voči žalovanej vypratania bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na D. ulici č. X, X, X, vchod D. X, súpisné č. XXXX postavenom na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom W., katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., mestská časť F., obec W., okres W. V (ďalej len ako „byt“), bez nároku na bytovú náhradu, a to do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Domáhal sa tiež náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako vlastník bytu uzavrel so žalovanou dňa XX.X.XXXX zmluvu o nájme na dobu určitú. Podľa článku 2 bodu 2 zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú piatich rokov, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k podpisu tejto zmluvy. K podpisu zmluvy došlo dňa XX.X.XXXX, doba nájmu začala plynúť dňa X.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX. Žalovaná nepožiadala podľa článku 2 bodu 3 zmluvy po uplynutí doby nájmu o uzavretie novej nájomnej zmluvy. Žalobca výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovanú, aby vypratala a odovzdala byt najneskôr dňa XX.X.XXXX. Zásielka sa žalobcovi vrátila dňa XX.X.XXXX s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaná do podania žaloby byt nevypratala a neodovzdala.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala, aby ju súd zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Uviedla, že po XX.X.XXXX naďalej platila nájomné a uhrádzala náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaná mala v dobrej viere za to, že predmetný nájomný vzťah pokračuje, keďže žalobca tieto úhrady od žalovanej prijímal na mesačnej báze, nijako ich nerozporoval, resp. neposielal späť žalovanej s tým, že tieto platby nedokáže spárovať s variabilným symbolom žalovaného (ktoré mimochodom žalobca uvádza aj vo svojej žalobe ako jeden z identifikačných znakov žalovanej). Mala za to, že ak žalobca ako prenajímateľ tieto úhrady od žalovanej prijímal bez námietok z jeho strany, mal taktiež za to, že nájomný vzťah pokračoval. Ďalej mala za to, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi,

takticky vyčkával s informáciou voči žalovanej o skončení nájomného vzťahu, a to tri roky (XXXX - XXXX). Bolo pre žalovanú zarážajúce, že žalobca zasielal údajnú výzvu žalovanej až po troch rokoch od žalobcom tvrdeného skončenia nájomného vzťahu. Na jednej strane žalovaný tvrdil, že nájomná zmluva sa skončila dňa XX.X.XXXX, a na strane druhej je to sám žalobca, ktorý sa riadi ustanoveniami zmluvy, keď v zmysle článku 4 ods. 9. Zmluvy považuje zásielku, ktorá sa mu vrátila s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“ za doručenú, aj keď sa o jej obsahu adresát nedozvedel. Žalovaná mala za to, že takýto postup je za strany žalobcu v rozpore s princípmi formálnej logiky, a jeho tvrdenie a doručení výzvy mala za irelevantné. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná nemohla dozvedieť o obsahu výzvy, a keďže ani zmluva neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybnosti určiť kedy a za akých okolností malo dôjsť k odovzdaniu bytu po skončení nájmu, žalovaná sa nijako nedostala do omeškania s odovzdaním bytu. Keďže teda žalovaná nemala žiadne presné informácie potrebné k odovzdaniu bytu, a tieto nemohla získať ani na základe nedoručenej výzvy, a keďže všetky úhrady spojené s bytom uhrádzala na mesačnej báze riadne a včas, a to bez akýchkoľvek námietok zo strany žalobcu, ktorý tieto úhrady mesačne prijímal, mala za to, že nájomný vzťah naďalej trvá.

4. K vyjadreniu žalovanej podal žalobca repliku. Zopakoval v nej, že žalovaná nepožiadala podľa článku 2 bodu 3 zmluvy po uplynutí doby nájmu o uzavretie novej nájomnej zmluvy. Citoval ustanovenia , a a dodal, že podľa jeho názoru je obrana žalovanej účelového charakteru a preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

5. K replike žalovaného podala žalovaná dupliku. Mala za to, že žalobca nijako nereagoval na jej námietku, že žalobca v rozpore s dobrými mravmi vyčkával s informáciou skončenia nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme bytu zo dňa XX.X.XXXX; predmetná informácia sa k žalovanej dostala až doručením žaloby v tejto veci. Žalobca sa vo svojom vyjadrení opätovne, odvolal na výzvu na odovzdanie bytu zo dňa XX.X.XXXX, ktorá žalovanej však nikdy doručená nebola. Nemala teda možnosť nijako sa dozvedieť o skutočnosti, že nájomný vzťah medzi žalobcom a ňou skončil ešte v roku XXXX (podľa tvrdení žalobcu). Žalobca sa v žalobe a vo svojom vyjadrení odvoláva na ustanovenia predmetnej nájomnej zmluvy (ustanovenia o doručovaní); robí tak napriek tomu, že podľa jeho vyjadrení zmluva skončila už v roku 2015. Podľa názoru žalovanej tak dôležitý dokument, ktorým žalovanej mal žalobca oznámiť ukončenie nájmu a požiadať ju o odovzdanie bytu, jej mal byť doručený, aby mohla urobiť a podniknúť v tomto smere potrebné kroky. Počas celého obdobia, až do času, kedy žalovanej bola doručená zo súdu žaloba, žila žalovaná v presvedčení, že nájomný vzťah pokračuje, keďže žalobca jej pravidelne zasielal mesačné zálohové predpisy, ročné vyúčtovanie a bez námietok prijímal platby a úhrady, ktoré pravidelne, v dobrej viere, na účet žalobcu posielala. Žalobca v období rokov 2015 až 2018 nijako tieto platby nerozporoval, resp. neposielal tieto úhrady späť. Mala tiež za to, že takéto konanie zo strany žalobcu je účelové. Nadobudla presvedčenie, že žalobca má v úmysle žalovanú dostať za každú cenu z predmetného bytu. Pokiaľ totiž boli počas obdobia rokov 2015 až 2018 všetky úhrady spojené s predmetným bytom v poriadku, prečo žalobca žalovanej neponúkol možnosť na predĺženie nájomnej zmluvy, resp. na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Žalovaná nie je neplatičom, resp. dlžníkom a ani problémovým nájomcom. Tak, ako sa žalobca odvoláva na ustanovenie zmluvy o povinnosti nájomcu požiadať o predĺženie nájomného vzťahu, mala žalovaná za to, že pokiaľ ako nájomca neporušila žiadne zákonom ani zmluvou požadované povinnosti, mohol žalobca prísť s ponukou predĺženia predmetného nájomného vzťahu. V tomto prípade podľa žalovanej nejde o neoprávnený zásah do práv vlastníka (žalobcu), keďže, ako uviedla, všetky mesačné platby pravidelne uhrádzala a žila v presvedčení, že nájomný vzťah trvá. Nemala totiž dôvod si dátum skončenia nájmu v zmluve kontrolovať, keďže žalobca platby z jej strany bez námietok prijímal. Žalobca sa síce odvoláva na výzvu, ktorej predmetom mala byť výzva na odovzdanie bytu k určitému dňu, ale v tomto smere vznikla právna neistota, keďže táto výzva žalovanej doručená nebola a o jej obsahu sa nijako dozvedieť nemohla. Z jej strany teda v žiadnom prípade nejde o neoprávnené zadržiavanie predmetu nájmu, keďže za predmet nájmu riadne platila a predmet nájmu užívala v súlade so zmluvou. Zmluva neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností určiť, kedy a za akých okolností malo dôjsť k prípadnému odovzdaniu bytu po skončení nájmu, čiže žalovaná sa nijako nemohla dostať do omeškania s jeho odovzdaním.

6. K duplike žalovanej podal žalobca tripliku. Zopakoval, že tvrdenia žalovanej považuje za účelové a nemajúce oporu v žiadnom právnom predpise. Z článku 2 bod 3 zmluvy jednoznačne vyplýva, že iniciatíva smerujúca k prípadnému uzavretiu novej nájomnej zmluvy musí vychádzať od nájomcu (žalovanej). Žalovaná o uzavretie novej nájomnej zmluvy nepožiadala. Informácia o čase skončenia

nájmu jasne vyplývala z nájomnej zmluvy, ktorú žalovaná podpísala, nie je pravda, že sa o skončení nájmu žalovaná nemala ako dozvedieť. Žalovaný má zverejnené kontaktné údaje, ako aj stránkové hodiny, počas ktorých žalovaná mohla požiadať o informácie. Skutočnosť, že žalovaná býva v byte naďalej, resp. že žalobca poslal žalovanej výzvu na vypratanie bytu až s určitým odstupom času, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zálohové platby žalobca nemal a nemá dôvod žalovanej vracať, keďže žalovaná byt a služby s ním spojené užíva. Napokon žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorý potvrdzuje správnosť právneho názoru žalobcu v tejto právnej veci.

7. K triplike žalobcu podala žalovaní kvadripliku. Uviedla, že považuje zmluvu o nájme za spotrebiteľskú zmluvu, pričom podľa nej fikcia doručenia výzvy na vypratanie bytu (článok 4 bod 9), ktorú použil žalobca, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže takáto zmluvná podmienka vytvára značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a je preto neplatná. Zopakovala, že výzva na vypratanie bytu zo dňa XX.X.XXXX žalovanej nikdy doručená nebola, nemala teda žiadnu možnosť dozvedieť sa o skutočnosti, že nájomný vzťah skončil ešte v roku 2015 (podľa žalobcu). Tak dôležitý dokument, ktorým jej mal žalobca oznámiť ukončenie nájmu a požiadať ju o odovzdanie bytu, mal byť žalovanej doručený, aby mohla urobiť a podniknúť v tomto smere potrebné kroky. Mala tiež za to, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor. Pokiaľ by súd mal za to, že uvedená zmluva skončila uplynutím času ku dňu XX.X.XXXX, žalovaná uviedla, že dňa X.X.XXXX došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu novej zmluvy o nájme, a to na dobu neurčitú. Citovala v tejto súvislosti a a . Podľa žalovanej došlo k uzavretiu zmluvy podľa , keďže žalobca mesačne zasielal zálohové predpisy na úhradu, ktorých súčasťou je aj určenie, o ktorý konkrétny byt ide v uvedenom bytovom dome. V júni 2015 žalobca zaslaním mesačného zálohového predpisu žalovanej zasielal v zmysle návrh na uzavretie zmluvy o nájme a zo strany žalovanej došlo k akceptácii uvedeného návrhu zmluvy podľa . V tomto prípade išlo konkludentný súhlasný prejav vôle smerujúci k uzavretiu novej zmluvy o nájme medzi žalobcom a mnou. Túto nová zmluvu žalobca nijako nerozporoval, keďže na jej základe v rokoch 2015 až 2018 prijímal mesačné úhrady na základe mesačných zálohových predpisov, ktoré žalovanej pravidelne zasielal. Zmluva o nájme bytu nevyžaduje k svojej platnosti písomnú formu. Na skončenie nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme uzavretej v mesiaci jún 2015 je potrebná zo strany žalobcu voči žalovanej výpoveď, ktorú je však možné dať len z taxatívne uvedených dôvodov podľa . Keďže ani jeden výpovedný dôvod naplnený nie je, zmluva naďalej trvá, a žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Ku kvadriplike žalovanej podal žalobca kvintipliku. Namietal, že zmluva o nájme uzavretá so žalovanou nemá spotrebiteľskú povahu, nakoľko žalobca nie je s poukazom na predmet jeho podnikateľskej činnosti dodávateľom. V článku 2 bod 3 zmluvy o nájme bolo jednoznačne stanovené, že nájomca môže najskôr päť mesiacov pred skončením doby nájmu písomne požiadať prenajímateľa o uzavretie novej zmluvy o nájme predmetného bytu. Od X.X.XXXX žalobca ani žalovaná žiadnym svojim konaním neprejavili vôľu uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Keďže právo bývania je právom odplatným, žalobca vykonával úkony súvisiace s realizovaním jeho práva požadovať úhradu za bývanie zodpovedajúcu nájomnému a nákladom za poskytované služby, v predpisoch pritom uvádzal, že v prípade omeškania bude požadovať úrok z omeškania, nie poplatok z omeškania podľa , ktorý platí pre nájom bytu. Žalobca zasiela predpis mesačných zálohových platieb vždy k 1.1. uvedeného roku, od X.X.XXXX žalobca žiadnym svojim konaním neprejavil vôľu uzavrieť so žalovanou novú nájomnú zmluvu. Podľa ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

9. Dňa 19.10.2020 bolo žalobcom súdu doručené ešte jeho podanie zo dňa 16.10.2020 označené ako doplnenie k žalobe. Žalobca v ňom doplnil, že dňa X.X.XXXX doručil žalovanej výpoveď nájmu z bytu a následne podal žalobu o vypratanie bytu. Predmetné konanie bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 1. júna 2010 z dôvodu mimosúdneho riešenia veci. Žalobca so žalovanou dňa 20.5.2010 uzavrel ako s nečlenkou nájomnú zmluvu na dobu určitú, päť rokov. Ďalej v podaní už len zrekapituloval svojej kroky voči žalovanej, ktoré vyplývajú z jeho skorších podaní.

10. Žalovaná sa ku kvintiplike žalobcu, ani k jeho podaniu zo dňa 16.10.2020, písomne nevyjadrila.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17. januára 2022 v prítomnosti strán sporu.

12. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a v plnom rozsahu sa pridržal svojej doterajšej argumentácie. K prednesom žalovanej uviedol, že manžel žalovanej nadobudol členský podiel v družstve, nie samotný byt. Tento nájomný vzťah už neexistuje, zanikol výpoveďou, čo sa týka dedičských uznesení prededil sa nimi členský podiel, po smrti manžela zostala nájomníčkou žalovaná. Žalovanou predložené dôkazy sa netýkajú predmetu tohto sporu. K nemožnosti dospieť k dohode uviedla, že družstvo pracovalo aj počas pandémie, žalovaná nepožiadala o nový nájom, o žiadosti o odkúpenie žalobca nemal vedomosť, ak nebola vybavená tak zrejme na to neexistoval nárok. Žalovanou uhrádzané platby sa netýkajú nájomného, ide čisto o náklady s užívaním bytu, ktoré boli aj spotrebované. Nájom bytu zanikol, nie je úmyslom žalobcu nikoho dehonestovať. Argumentácia žalovanej sa týka členského podielu v bytovom družstve, netýka sa predmetu tohto sporu. Proti vylúčeniu z bytového družstva žalovaná nepodala odvolanie. Nepožiadala ani o nájom, čo v konaní nebolo sporné.

13. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že byt bol nadobudnutý jej manželom, ona ho aj s dcérou zdedila, dlh na nájomnom bol žalobcovi splatený. Keď už bol dlh takmer splatený, bola so žalobcom uzavretá dohoda o jeho splatení, pričom zostávalo asi 1 000,- €, žalobca jej doručil zrušenie členstva v bytovom družstve. U žalobcu dodnes leží žiadosť o odkúpenie bytu, nebola doposiaľ vybavená. Ďalej uviedla, že v byte býva od roku XXXX, neužíva ho nelegitímne, za jeho užívanie platila a platí. Legitimitu jej užívania žalobca potvrdzuje platobnými predpismi a vyúčtovaniami. Žalovaná si plní všetky povinnosti s užívaním bytu. Poukázala tiež na to, že so žalobcom sa nebolo možné sa dohodnúť. Trvala na tom, že žiadosť o odkúpenie bytu podala. Uviedla, že obstarávacia cena bytu bola 175 146,- Kčs, účtovný stav bytu k XX.XX.XXXX predstavoval 30 940,10 Sk, nájom sa odrátaval z tohto dlhu. Žalobca zobral žalovanej členstvo v bytovom družstve, nedostala ani zostatkovú hodnotu a teraz ju chce vyložiť na ulicu. Žalovaná je učiteľka, nikdy si takýmto spôsobom nedovolila dehonestovať dieťa, poukázala na problémy s nájomníkmi susedných bytov, veľakrát žalobcovi telefonovala, nevedela sa dovolať. So žiadosťou o nový nájom váhala, nakoľko prebiehal súdny proces. Poukázala na problémy, ktoré mala po smrti manžela, ako aj na diagnózu jej dcéry, ktorej hrozilo oslepnutie. Nemala sa kedy koncentrovať na veci súvisiace s bytom, pripustila, že je to možno aj jej problém alebo vina, vie o tom, že jej susedia majú dlhy, pričom nebolo zrušené členstvo. Členstvo jej bolo odňaté, keď už bola dlžná iba jedna splátka jej dlhu. Poukázala podľa jej názoru na rozdielne zaobchádzanie s ňou a s jej susedmi.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmluva o nájme na dobu určitú zo dňa XX.X.XXXX, výzva na odovzdanie bytu č. XX na D. ulici č. X v W. zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. zo dňa 1. júna 2010, späťvzatie žaloby k sp. zn. , výpoveď nájmu bytu, rozhodnutie o vylúčení z členstva v BD Petržalka - oznámenie zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie Obvodného súdu Bratislava 5 sp. zn. D 263/93, zo dňa XX. februára XXXX a uznesenie Obvodného súdu Bratislava 5 sp. zn. D 263/93, zo dňa 15. marca 1995 v dedičskej veci po poručiteľovi P. F. a zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

15. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., vyplýva, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na D. ulici č. X, X, X, vchod D. X, súpisné č. XXXX postavenom na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX,

16. Zo zmluvy o nájme na dobu určitú zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca sa dohodli na nájme predmetného bytu na dobu určitú, ktorá bola v článku 2 bod 2 zmluvy vymedzená tak, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú piatich rokov, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k podpisu tejto zmluvy. Podľa článku 2 bod 3 zmluvy ak nájomca počas celej doby nájmu riadne a včas platil nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a riadne dodržiaval všetky ostatné povinnosti nájomcu, môže najskôr päť mesiacov pred skončením doby nájmu uvedenej článku 2 bod 2 tejto zmluvy písomne požiadať družstvo o uzatvorenie novej zmluvy o nájme predmetného bytu. Podľa článku 2 bod 4 zmluvy táto zmluva zaniká: a) uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná; b) písomnou výpoveďou; c) dohodou strán. Podľa článku 2 bod 7 zmluvy po skončení nájmu sa nájomca zaväzuje odovzdať predmet nájmu družstva v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

17. Z výzvy na odovzdanie bytu č. XX na D. ulici č. X v W. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu a jeho protokolárne odovzdanie povereným zamestnancom žalobcu dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. na D. ulici č. X v W.. Výzva bola žalovanej doručená na adresu na D. 6, W., odkiaľ sa žalobcovi vrátila dňa XX.X.XXXX ako neprevzatá v odbernej lehote.

18. Podľa ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

19. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

21. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom bytu, vypratanie ktorého sa v tomto konaní domáha, ani že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o nájme na dobu určitú zo dňa XX.X.XXXX. V konaní bolo sporné, či existuje titul, na základe ktorého by žalovaná mala právo predmetný byt užívať aj po skončení nájmu na dobu určitú podľa zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.

22. Obrana žalovanej bola založená v prvom rade na tom, že jej nemala byť riadne doručená výzva na vypratanie bytu, čo žalovaná spájala s tým, že nemohla mať informáciu o tom, že nájom bytu sa skončil. K tomu je v predovšetkým potrebné uviesť, že skončenie nájmu dojednaného na dobu určitú nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti nájomcu o tom, že nájom sa skončil. Skutočnosť, že nájomná zmluva zo dňa XX.X.XXXX je zmluvou o nájme na dobu určitú, vyplývala priamo z jej pomenovania, do ktorého boli poňaté slová „na dobu určitú“ a presný čas jej trvania vyplýval z celkom jednoznačného ustanovenia článku 2 bod 2 zmluvy. Výzvu na vypratanie bytu je dokonca v zmysle potrebné považovať za doručenú žalovanej, nakoľko táto sa dostala do sféry vplyvu žalovanej, keď po neúspešnom pokuse o jej doručenie bolo žalovanej oznámené jej uloženie na pošte. Skutočnosť, že žalovaná si výzvu v odbernej lehote neprevzala, nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Pokiaľ žalovaná namietala, že zmluva zo dňa XX.X.XXXX bola zmluvou spotrebiteľskou, čo podľa jej názoru nepripúšťalo možnosť považovať zásielku za doručenú fikciou, táto argumentácia bola pre túto vec nielen bez relevancie, ale je aj vo svojej bez právneho základu. Aj v prípade právnych úkonov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv možno nepochybne uplatniť doručovanie zásielok prostredníctvom fikcie doručenia, najmä ale žalobca nedoručoval žalovanej v tomto prípade žiadnu zásielku, ktorá by vyplývala zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, ale výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, a to práve z dôvodu, že zmluvný vzťah medzi stranami sa skončil. Skutočnosť namietaná žalovanou, že žalobca doručoval žalovanej výzvu na vypratanie bytu až s väčším časovým odstupom (nájom skončil dňa XX.X.XXXX, výzva bola zo dňa XX.X.XXXX) je bez právneho významu. Je na žalobcovi kedy a či vôbec pristúpi k výzve na vypratanie bytu.

23. Obstáť nemôže ani obrana žalovanej, pokiaľ tvrdila, že medzi stranami sporu malo dôjsť ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú odo dňa X.X.XXXX, a to tým, že žalobca žalovanej zaslal v júni XXXX mesačný zálohový predpis, čím mal žalovanej zaslať v zmysle návrh na uzavretie zmluvy o nájme a zo strany žalovanej malo dôjsť k akceptácii uvedeného návrhu zmluvy podľa . Odhliadnuc od toho, že v konaní nebolo preukázané zaslanie platobného predpisu žalobcom žalovanej v mesiaci jún XXXX, zo samotnej skutočnosti, že žalobca od žalovanej požadoval platby za užívanie predmetného bytu aj po ukončení nájomného vzťahu, nemožno bez ďalšieho usudzovať, že žalobca prejavil vôľu uzavrieť novú zmluvu o nájme so žalovanou. Žalobca si navyše sám v zmluve o nájme zo dňa XX.X.XXXX v článku 2 bod 3 vymienil (keďže súd nemal pochybnosti o tom, že zmluvu formuloval žalobca), že iniciatíva k predĺženiu nájomného vzťahu má vychádzať od nájomcu. Vôbec už o takejto vôli potom nemožno hovoriť na strane žalovanej, keďže, ako sama uviedla, nemala vedomosť o tom, že doba nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX skončila dňa XX.X.XXXX a o skončení nájomného vzťahu sa dozvedela až doručením žaloby (žaloba bola žalovanej doručená dňa XX.XX.XXXX). Pokiaľ žalovaná nevedela, že sa doba nájmu skončila, nemohla ani konkludentne prejaviť vôľu uzavrieť novú zmluvu o nájme.

24. Pokiaľ ide o dôkazy: uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. zo dňa 1. júna 2010, späťvzatie žaloby k sp. zn. , výpoveď nájmu bytu, rozhodnutie o vylúčení z členstva

v BD Petržalka - oznámenie zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie Obvodného súdu Bratislava 5 sp. zn. D 263/93, zo dňa XX. februára XXXX a uznesenie Obvodného súdu Bratislava 5 sp. zn. D 263/93, zo dňa 15. marca 1995 v dedičskej veci po poručiteľovi P. F. a zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX, po oboznámení sa s nimi súd zistil, že nemajú priamy súvis s prejednávanou vecou, týkajú sa nadobudnutia členstva v bytovom družstve (žalobcovi) žalovanou po úmrtí jej manžela, vylúčenia žalovanej z členstva v bytovom družstve a s tým súvisiacim vypovedaním nájomného vzťahu a súdneho konania o vypratanie bytu, ktoré nebolo ukončené meritórnym rozhodnutím, nakoľko medzi stranami došlo k mimosúdnemu riešeniu sporu. V tomto konaní nebolo sporné, že žalovaná nie je členkou bytového družstva a že v jej prípade nejde o nájom družstevného bytu, všetky vyššie menované udalosti predchádzali uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu určitú zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej sa doba nájmu skončila dňa XX.X.XXXX.

25. Možno teda uzavrieť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná od X.X.XXXX bez právneho dôvodu užíva byt, ktorý je vlastníctvom žalobcu. Žalobca ako vlastník bytu má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, ktoré zahŕňa aj právo domáhať sa vydania veci podľa reivindikačnou žalobou. V prípade nehnuteľnosti, ktorou je predmetný byt, prislúcha žalobcovi ako vlastníkovi toto právo vo forme nároku na vypratanie nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu súd vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť vypratať predmetný byt.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu existoval nájomný vzťah dojednaný na dobu určitú, pričom nájom skončil uplynutím doby jeho trvania, nevznikol žalovanej nárok na bytovú náhradu, súd preto neuložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu.

27. Lehotu na splnenie povinnosti vypratať byt súd určil podľa veta druhá na 30 dní, nakoľko takúto lehotu vzhľadom na povahu uloženej povinnosti (vypratanie bytu) považoval za primeranú.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . Žalobca mal v konaní plný úspech, nakoľko súd v celom rozsahu vyhovel jeho žalobe. Žalobcovi preto vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.