Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/87/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : C., IČO : X.,

so sídlom P. č. X., X., zast. : JUDr. Ľ., advokátkou so sídlom U., X., proti žalovanému : D., so sídlom N. č. X., X., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2007 č.k. -46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

zo dňa 25. septembra 2007 č.k. -46 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29. marca 2007 doručenou na Krajský súd v Prešove sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola potvrdená exekučná výzva M. zo dňa 19.10.2006, ktorou M. ako správca dane z nehnuteľnosti vyzvalo žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 1.036.467,– Sk na dani za roky 2001 až 2006 vrátane.

Krajský súd uvedenú žalobu vyhodnotil v zmysle § 73 a nasl. ustanovení

o správe daní a poplatkov (právny základ napadnutej exekučnej výzvy), ako aj s prihliadnutím na charakter právneho predpisu samotného ako žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť vzhľadom na svoj procesný charakter podľa predmetom preskúmavania súdom, a konanie zastavil.

V odvolaní zo dňa 24.10.2007 žalobca s odkazom na charakter ust. § 248

písm. a) a cieľ správneho súdnictva uviedol, že je vecou úvahy súdu pre každú konkrétnu situáciu, či napadnuté rozhodnutie označí ako procesné rozhodnutie týkajúce sa iba vedenia konania alebo nie.

Ďalej žalobca zdôraznil, že napadnuté nie je prvostupňové rozhodnutie, ale

naopak rozhodnutie odvolacieho orgánu, tzn. D., v ktorom konajúci daňový odvolací orgán prekročil svoju právomoc a vydal rozhodnutie, nakoľko rozhodol aj o existencii daňovej pohľadávky (konkrétne sa zaoberal oprávnenosťou postúpenia pohľadávky, oprávnenosťou konať za postupníka a postupcu ako aj neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok), ktorá je predmetom exekučnej výzvy v danom konaní.

Na základe uvedeného požiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alternatívne napadnuté uznesenie zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a súčasne priznať náhradu trov konania.

Na pokyn krajského súdu sa žalovaný k podanému odvolaniu vyjadril

listom zo dňa 09.11.2007. Najmä zdôraznil právne závery uvedené v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Sž-o-KS 22/2004 a 3 Sž-o-KS 63/2006, podľa ktorých daňová exekučná výzva sú len jednými z rozhodnutí v rámci procesu, ktorými sa správca dane ako oprávnený subjekt domáha zaplatenia daňového nedoplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší

súd“) ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania a dospel k názoru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom pochybností žalobcu je to, či správne žalovaný rozhodol

o napadnutom prvostupňovom daňovom rozhodnutí, nakoľko žalobca vyslovil mienku, že žalovaný na základe svojich dôvodov uvedených v rozhodnutí vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým bol žalobca vo svojich právach poškodený. Takouto argumentáciou však žalobca napáda nadbytočnosť niektorých dôvodov nachádzajúcich sa v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu. Uvedený prístup žalobcu potom Najvyšší súd musí jednoznačne vyhodnotiť, ako námietky smerujúce proti dôvodom rozhodnutia správneho orgánu, ktoré ako samotné nemôžu byť v zmysle predmetom súdneho prieskumu. Iba v prípade námietky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti

rozhodnutia správneho orgánu založenej na nedostatku jeho dôvodov, poprípade vyvolanej nezrozumiteľnosťou svojich dôvodov, sa musí súd s takouto námietkou zaberať, v opačnom prípade ju vyhodnotí ako irelevantnú. Tak aj Najvyšší súd konal.

Je potom celkom nedôvodný záver žalobcu, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného nie je možné označiť za procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania. Súd v správnom súdnictve zásadne skúma odvolacie rozhodnutie správneho orgánu v súvislosti s predmetom výroku prvostupňového orgánu, tzn. v konkrétnej veci ide o oznámenie o začatí exekučného konania v zmysle cit. Samotné exekučné konanie je iba dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom, čo sú však právne následky, ktoré si musí byť vedomý v zmysle skôr vydaných právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí.

Správne preto žalovaný v napadnutom odvolacom rozhodnutí upozornil

žalobcu na jednotlivé súvislosti, ktoré začatiu exekučného konania predchádzali, a takéto upozornenie nie je možné vyhodnotiť ako zásah do práv daňového dlžníka, tzn. žalobcu, pričom samotné rozhodnutie nezasiahlo do základných práv žalobcu v zmysle ústavného čl. 46 ods. 1 druhá veta.

Nakoľko žalobca vo svojom odvolaní ďalšie námietky neuviedol, Najvyšší

súd, rovnako ako krajský súd, sa stotožňuje s už skôr uvedeným záverom v rozhodnutiach Najvyššieho súdu sp.zn. 2 Sž-o-KS 22/2004 a 3 Sž-o-KS 63/2006, že napadnuté rozhodnutie podľa jeho charakteru treba zaradiť do skupiny procesných rozhodnutí, ktoré sú v zmysle vylúčené zo súdneho prieskumu. Tento záver je v súlade s článkom 46 ods. 2 druhá veta .

Preto krajský súd nepochybil, keď súdne konanie s odkazom na ust. § 248

písm. a) v spojení s zastavil. Z uvedeného dôvodu ani krajský súd ani Najvyšší súd nemohli vykonať nápravu v tom rozsahu, ako ju požadoval žalobca vo svojej žalobe z 29.03.2007, resp. v odvolaní zo dňa 24.10.2007.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery, ako aj skôr citované

svoje rozhodnutia (sp.zn. 2 Sž-o-KS 22/2004 a 3 Sž-o-KS 63/2006), pri ktorých nezistil dôvod, aby sa od ich právnych záverov odklonil, Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho postupom podľa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224

ods. 1 v spojitosti s , podľa ktorého neúspešný žalobca nemá a žalovanému správnemu orgánu sa vo všeobecnosti nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok

( ).

V Bratislave dňa 27. marca 2008

JUDr. Anna Elexová, v.r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Anna Koláriková