Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/20/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu, JUDr. Evy Babiakovej,CSc., JUDr. Jozefa

Hargaša, JUDr. Eleny Kováčovej a Anny Žákovej, v právnej veci navrhovateľky M.

P., rodenej T., obyvateľky vo Z., U.. M. M. č. X., proti odporkyni S. P. - Ú. v B., U..

X.. A. č. X., o výšku starobného dôchodku, na dovolanie odporkyne proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2005 sp. zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. decembra 2004 č. k.

-13 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 18. februára 2004 číslo

X., v spojení s rozhodnutím z 3. mája 2004 číslo X. a s rozhodnutím z 8. septembra

2004 číslo X.. Prvým rozhodnutím odporkyňa podľa

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom. zabezpečení“) v spojení s o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)

priznala navrhovateľke s účinnosťou od 1. januára 2004 starobný dôchodok vo výške

6925 Sk mesačne (vrátane úpravy podľa v znení zákona č.

a zvýšenia podľa ) s účinnosťou

od 1. januára 2004 po zhodnotení 39 rokov v zamestnaní III. pracovnej kategórie,

z toho po 18 roku veku 36 rokov zamestnania a 87 dní, vrátane náhradnej doby

zamestnania. Starobný dôchodok bol navrhovateľke vypočítaný z priemerného

mesačného zárobku 20 084 Sk, dosahovaného v piatich rokoch z posledných

desiatich rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok, v ktorých dosahovala

najvyšší priemerný mesačný zárobok, teda v rokoch 2000, 1999, 1998, 1997 a 1996,

upraveného podľa § 12 ods. 6 zákona o sociálnom. zabezpečení na sumu 4067 Sk .

Výška dôchodku predstavovala 61% priemerného mesačného zárobku do splnenia

vekovej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, čo predstavuje sumu

2481 Sk. K uvedenému dôchodku jej boli pripočítané zvýšenia podľa príslušných

právnych predpisov, preto jej na výplatu patrilo 6925 Sk mesačne. Doba

nezamestnanosti a poberania podpory v nezamestnanosti v čase od 1. júla 2003

do 1. januára 2004 nebola navrhovateľke hodnotená ako zamestnanie, preto

odporkyňa nepovažovala navrhovateľku za nepretržite zamestnanú po vzniku nároku

na dôchodok, lebo túto dobu považovala za náhradnú dobu a nie za zamestnanie

a z uvedeného dôvodu nepovažovala za splnenú podmienku nepretržitosti doby

zamestnania v zmysle § 261 zákona o sociálnom poistení.

Rozhodnutím z 3. mája 2004 číslo X. odporkyňa zvýšila starobný dôchodok

navrhovateľky o 277 Sk na celkovú sumu 7202 Sk mesačne s účinnosťou 1.

februára 2004 s poukazom na a následne zmenovým

rozhodnutím z X.. septembra 2004 číslo X. bol starobný dôchodok navrhovateľky

upravený na sumu 7299 Sk mesačne s účinnosťou od 1. februára 2004.

Navrhovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom namietala,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a žiadala ho zrušiť.

Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom

z 8. septembra 2005 č. k. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

napadnuté rozhodnutie odporkyne z 18. februára 2004 číslo X., v spojení

s rozhodnutím 3. mája 2004 číslo X. a s rozhodnutím

z 8. septembra 2004 číslo X. zrušil, lebo podľa jeho názoru bolo potrebné náhradnú

dobu, a to dobu poberania podpory v nezamestnanosti hodnotiť navrhovateľke ako

dobu zamestnania, v dôsledku čoho bola splnená podmienka nepretržitosti

zamestnania navrhovateľky aj za obdobie od 1. júla 2003

do 30. decembra 2003 (a to za obdobie poberania podpory v nezamestnanosti

do vzniku nároku na starobný dôchodok, teda do 19. decembra 2003 a aj za obdobie

od 19. decembra 2003 do 31. decembra 2003, kedy navrhovateľka poberala podporu

v nezamestnanosti po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok).

Vo včas podanom dovolaní proti tomuto rozsudku namietala odporkyňa, že

odvolací súd rozhodol nesprávne, lebo navrhovateľka nebola po splnení vekovej

podmienky nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaná v zmysle § 261

zákona o sociálnom poistení, lebo doba nezamestnanosti je len náhradnou dobou

a nie zamestnaním. Starobný dôchodok jej preto mohol byť priznaný len podľa

zákona o sociálnom. zabezpečení. Domáhala sa preto zrušenia prvostupňového

rozsudku a vrátenia veci na nové rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Navrhovateľka žiadala dovolanie odporkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 250s ods. 2

) prejednal vec bez pojednávania (

) a dospel k záveru, že dovolaniu odporkyne

nemožno vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka, ktorá sa narodila 19. decembra 1948

a vychovala dve deti, dosiahla vekovú hranicu pre vznik nároku na starobný

dôchodok 19. decembra 2003. Pred týmto dňom bola riadne zamestnaná

a v zamestnaní III. pracovnej kategórie získala 36 rokov a 87 dní zamestnania alebo

poistenia po 18 roku života. Celkove získala ku dňu vzniku nároku na starobný

dôchodok 39 rokov a 87 dní zamestnania, resp. poistenia.

Navrhovateľka na Národnom úrade práce, Okresnom úrade práce vo Zvolene.

evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 9. októbra 2001 až do 7. júla 2002

a od 1. júla 2003 do 31. decembra 2003 (teda aj po dosiahnutí vekovej hranice)

pre vznik nároku na dôchodok a za celé uvedené obdobie poberala hmotné

zabezpečenie uchádzača o zamestnanie. Od 28. júla 2002 až do 31. decembra 2002

( t.j. celkom 157 dní ) bola osobou dobrovoľne dôchodkovo poistenou.

Keďže navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku za účinnosti

zákona o sociálnom. poistení, bolo potrebné zistiť, aké dôsledky má na jej

dôchodkové nároky ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom. poistení.

Predovšetkým bolo potrené vyriešiť otázku, či náhradnú dobu (dobu, počas ktorej

bolo za nezamestnaného odvádzané poistné), je možné považovať za nepretržitú

dobu trvania zamestnania. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, že doba

nezamestnanosti podľa predchádzajúcich predpisov nemohla byť zohľadňovaná

pri zvyšovaní percent za obdobie trvania ďalšieho zamestnania.

Ak sa považuje podľa § 255 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom. poistení

za obdobie dôchodkového poistenia aj zamestnanie a náhradná doba získané

pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (ak zákon

o sociálnom poistení neustanovuje inak) potom bolo potrebné zistiť, či doba

nezamestnanosti navrhovateľky je náhradnou dobou a či táto náhradná doba,

získaná pred 1. januárom 2004 sa hodnotí ako zamestnanie.

Za náhradnú dobu získanú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,

ktorá trvala len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin

pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť

osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto

doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka,

v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu

sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku

poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004,

je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný

k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich

časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku

na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov

a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003

do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje

za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení ak zamestnanie

trvalo aspoň rok započítava sa doňho ako náhradná doba aj doba, po ktorú

sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení občanovi, ktorý

je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok

alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje

starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6%

priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral

dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný

dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5% priemerného

mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho

zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny,

príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby;

ustanovenej § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o sociálnom

zabezpečení, na ktorý odkázal § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nevylučuje

rozlišovanie medzi hodnotením doby zamestnania z hľadiska zisťovania doby

zamestnania a medzi hodnotením náhradnej doby pre účely zvyšovania starobného

dôchodku za dobu zamestnania a za dobu náhradnú (ktorá sa považuje za dobu

zamestnania). Na náhradné doby, ktoré sa považujú za doby zamestnania

sa neprihliada vtedy, ak sa má dôchodok zvýšiť za dobu ďalšieho zamestnania. Táto

skutočnosť je v zákone výslovne uvedená. Od tejto situácie však treba odlíšiť

posudzovanie nepretržitosti zamestnania, pri ktorej zákon započítanie náhradnej

doby pri posúdení nepretržitosti zamestnania nevylučuje, a preto nemožno

pochybovať o tom, že náhradná doba sa z hľadiska nepretržitosti trvania

zamestnania posudzuje ako zamestnanie, čo zodpovedá zneniu § 9 ods. 1 písm. d/

zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré treba nad akúkoľvek pochybnosť považovať

za úpravu podľa doterajších predpisov, ako to má na mysli § 261 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení .

Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že obdobie nezamestnanosti, za ktoré

sa nezamestnanej osobe poskytoval príspevok v nezamestnanosti, bolo súčasne

obdobím, za ktoré štát odvádzal za nezamestnaného poistné na dôchodkové

poistenie. Vylúčenie doby poistenia z obdobia nepretržitosti trvania zamestnania

sa preto prieči aj plneniu z poistného systému, pri ktorom nemožno akceptovať

prijatie poistného za obdobie nezamestnanosti bez poskytovania zodpovedajúceho

plnenia zo strany poisťovne.. Rovnakým spôsobom, ako zákon predpokladá

započítanie náhradnej doby do doby zamestnania pri poskytovaní príspevku

v nezamestnanosti, sa musí postupovať aj v prípade započítania ostatných

náhradných dôb zamestnania, uvedených v § 9 ods. 1 zákona o sociálnom

zabezpečení. Pri inom výklade, ktorý použila odporkyňa, by sa spätne vylúčili všetky

náhradné doby, považované za doby zamestnania a ustanovenia predchádzajúcej

právnej úpravy o náhradných dobách zamestnania by spätne stratili význam a nebolo

by možné ich aplikovať v žiadnom prípade.

Skutočnosť, že v odkaze č. 110 k § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

sa uvádza len § 23 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, a nie aj § 9 uvedeného

zákona, nemôže mať väčšiu právnu silu ako slovné znenie samotného zákonného

ustanovenia. Odkaz na § 23 ods. 2 je len zdôraznením skutočnosti, že za náhradné

doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok nepatria percentá, o ktoré

sa dôchodok zvyšuje, ak sa zamestnanie skutočne vykonáva.

Podľa súčasného právneho stavu preto musí odporkyňa posúdiť trvanie

zamestnania aj so zohľadnením náhradnej doby, počas ktorej navrhovateľka

poberala podporu v nezamestnanosti, lebo toto obdobie neznamenalo zánik

zamestnania (vlastne poistenia) pre dôchodkové účely a musí určiť navrhovateľke

dôchodok spôsobom, ktorý zodpovedá § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

pri nepretržitosti zamestnania.

Odporkyňa však uvedeným spôsobom pri rozhodnutí o starobnom dôchodku

navrhovateľky nepostupovala, čím mohla spôsobiť navrhovateľke ujmu na jej

právach.

Aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu odporkyňa pred rozhodnutím

o nároku na starobný dôchodok musí znova posúdiť, či navrhovateľka splňuje

nepretržitosti zamestnania s poukazom na skutočnosť, že doba nezamestnanosti,

za ktorú platil štát za nezamestnaného občana poistné, nemá za následok

prerušenie zamestnania z hľadiska posúdenia podmienok nároku na starobný

dôchodok.

Na základe uvedených skutočností možno považovať za vecne správny

rozsudok odvolacieho súdu z 8. septembra 2005 sp. zn. , ktorý zmenil

rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne z 18. februára 2004 číslo X.,

v spojení s rozhodnutím 3. mája 2004 číslo X. a s rozhodnutím z 8. septembra 2004

číslo X. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Dovolací súd preto musel dovolanie odporkyne, podané proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2005 sp. zn.

zamietnuť podľa .

V dovolacom konaní navrhovateľke trovy nevznikli a odporkyňa v konaní

úspech nemala, preto účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2008

JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.

predsedkyňa senátu

Za správnosť vyhotovenia :