Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7e6/378298.2561f6.pdf
PDF · 119.31 KB
No categories available
1Sdo/20/2016
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sdo 20/2006
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedkyne senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu, JUDr. Evy Babiakovej,CSc., JUDr. Jozefa
Hargaša, JUDr. Eleny Kováčovej a Anny Žákovej, v právnej veci navrhovateľky M.
P., rodenej T., obyvateľky vo Z., U.. M. M. č. X., proti odporkyni S. P. - Ú. v B., U..
X.. A. č. X., o výšku starobného dôchodku, na dovolanie odporkyne proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2005 sp. zn. 3 So 31/2005,
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne z a m i e t a.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. decembra 2004 č. k.
20 Sd 225/04-13 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 18. februára 2004 číslo
X., v spojení s rozhodnutím z 3. mája 2004 číslo X. a s rozhodnutím z 8. septembra
2004 číslo X.. Prvým rozhodnutím odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom. zabezpečení“) v spojení s § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)
priznala navrhovateľke s účinnosťou od 1. januára 2004 starobný dôchodok vo výške
6925 Sk mesačne (vrátane úpravy podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č.
639/2002 Z.z. a zvýšenia podľa zákona č. 222/2003 Z.z.) s účinnosťou
od 1. januára 2004 po zhodnotení 39 rokov v zamestnaní III. pracovnej kategórie,
z toho po 18 roku veku 36 rokov zamestnania a 87 dní, vrátane náhradnej doby
zamestnania. Starobný dôchodok bol navrhovateľke vypočítaný z priemerného
mesačného zárobku 20 084 Sk, dosahovaného v piatich rokoch z posledných
desiatich rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok, v ktorých dosahovala
najvyšší priemerný mesačný zárobok, teda v rokoch 2000, 1999, 1998, 1997 a 1996,
upraveného podľa § 12 ods. 6 zákona o sociálnom. zabezpečení na sumu 4067 Sk .
Výška dôchodku predstavovala 61% priemerného mesačného zárobku do splnenia
vekovej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, čo predstavuje sumu
2481 Sk. K uvedenému dôchodku jej boli pripočítané zvýšenia podľa príslušných
právnych predpisov, preto jej na výplatu patrilo 6925 Sk mesačne. Doba
nezamestnanosti a poberania podpory v nezamestnanosti v čase od 1. júla 2003
do 1. januára 2004 nebola navrhovateľke hodnotená ako zamestnanie, preto
odporkyňa nepovažovala navrhovateľku za nepretržite zamestnanú po vzniku nároku
na dôchodok, lebo túto dobu považovala za náhradnú dobu a nie za zamestnanie
a z uvedeného dôvodu nepovažovala za splnenú podmienku nepretržitosti doby
zamestnania v zmysle § 261 zákona o sociálnom poistení.
Rozhodnutím z 3. mája 2004 číslo X. odporkyňa zvýšila starobný dôchodok
navrhovateľky o 277 Sk na celkovú sumu 7202 Sk mesačne s účinnosťou 1.
februára 2004 s poukazom na zákon č. 43/2004 Z.z. a následne zmenovým
rozhodnutím z X.. septembra 2004 číslo X. bol starobný dôchodok navrhovateľky
upravený na sumu 7299 Sk mesačne s účinnosťou od 1. februára 2004.
Navrhovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom namietala,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a žiadala ho zrušiť.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom
z 8. septembra 2005 č. k. 3 So 31/2005 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne z 18. februára 2004 číslo X., v spojení
s rozhodnutím 3. mája 2004 číslo X. a s rozhodnutím
z 8. septembra 2004 číslo X. zrušil, lebo podľa jeho názoru bolo potrebné náhradnú
dobu, a to dobu poberania podpory v nezamestnanosti hodnotiť navrhovateľke ako
dobu zamestnania, v dôsledku čoho bola splnená podmienka nepretržitosti
zamestnania navrhovateľky aj za obdobie od 1. júla 2003
do 30. decembra 2003 (a to za obdobie poberania podpory v nezamestnanosti
do vzniku nároku na starobný dôchodok, teda do 19. decembra 2003 a aj za obdobie
od 19. decembra 2003 do 31. decembra 2003, kedy navrhovateľka poberala podporu
v nezamestnanosti po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok).
Vo včas podanom dovolaní proti tomuto rozsudku namietala odporkyňa, že
odvolací súd rozhodol nesprávne, lebo navrhovateľka nebola po splnení vekovej
podmienky nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaná v zmysle § 261
zákona o sociálnom poistení, lebo doba nezamestnanosti je len náhradnou dobou
a nie zamestnaním. Starobný dôchodok jej preto mohol byť priznaný len podľa
zákona o sociálnom. zabezpečení. Domáhala sa preto zrušenia prvostupňového
rozsudku a vrátenia veci na nové rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Navrhovateľka žiadala dovolanie odporkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 250s ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) prejednal vec bez pojednávania (§ 243a ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že dovolaniu odporkyne
nemožno vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka, ktorá sa narodila 19. decembra 1948
a vychovala dve deti, dosiahla vekovú hranicu pre vznik nároku na starobný
dôchodok 19. decembra 2003. Pred týmto dňom bola riadne zamestnaná
a v zamestnaní III. pracovnej kategórie získala 36 rokov a 87 dní zamestnania alebo
poistenia po 18 roku života. Celkove získala ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok 39 rokov a 87 dní zamestnania, resp. poistenia.
Navrhovateľka na Národnom úrade práce, Okresnom úrade práce vo Zvolene.
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 9. októbra 2001 až do 7. júla 2002
a od 1. júla 2003 do 31. decembra 2003 (teda aj po dosiahnutí vekovej hranice)
pre vznik nároku na dôchodok a za celé uvedené obdobie poberala hmotné
zabezpečenie uchádzača o zamestnanie. Od 28. júla 2002 až do 31. decembra 2002
( t.j. celkom 157 dní ) bola osobou dobrovoľne dôchodkovo poistenou.
Keďže navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku za účinnosti
zákona o sociálnom. poistení, bolo potrebné zistiť, aké dôsledky má na jej
dôchodkové nároky ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom. poistení.
Predovšetkým bolo potrené vyriešiť otázku, či náhradnú dobu (dobu, počas ktorej
bolo za nezamestnaného odvádzané poistné), je možné považovať za nepretržitú
dobu trvania zamestnania. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, že doba
nezamestnanosti podľa predchádzajúcich predpisov nemohla byť zohľadňovaná
pri zvyšovaní percent za obdobie trvania ďalšieho zamestnania.
Ak sa považuje podľa § 255 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom. poistení
za obdobie dôchodkového poistenia aj zamestnanie a náhradná doba získané
pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (ak zákon
o sociálnom poistení neustanovuje inak) potom bolo potrebné zistiť, či doba
nezamestnanosti navrhovateľky je náhradnou dobou a či táto náhradná doba,
získaná pred 1. januárom 2004 sa hodnotí ako zamestnanie.
Za náhradnú dobu získanú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ktorá trvala len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin
pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť
osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto
doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka,
v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku
poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004,
je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný
k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich
časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku
na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov
a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.
Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003
do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje
za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení ak zamestnanie
trvalo aspoň rok započítava sa doňho ako náhradná doba aj doba, po ktorú
sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení občanovi, ktorý
je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok
alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje
starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6%
priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral
dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný
dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5% priemerného
mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.
Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho
zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny,
príjmu), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby;
ustanovenej § 10 tu neplatí, ak sa zamestnanie nevykonáva.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o sociálnom
zabezpečení, na ktorý odkázal § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nevylučuje
rozlišovanie medzi hodnotením doby zamestnania z hľadiska zisťovania doby
zamestnania a medzi hodnotením náhradnej doby pre účely zvyšovania starobného
dôchodku za dobu zamestnania a za dobu náhradnú (ktorá sa považuje za dobu
zamestnania). Na náhradné doby, ktoré sa považujú za doby zamestnania
sa neprihliada vtedy, ak sa má dôchodok zvýšiť za dobu ďalšieho zamestnania. Táto
skutočnosť je v zákone výslovne uvedená. Od tejto situácie však treba odlíšiť
posudzovanie nepretržitosti zamestnania, pri ktorej zákon započítanie náhradnej
doby pri posúdení nepretržitosti zamestnania nevylučuje, a preto nemožno
pochybovať o tom, že náhradná doba sa z hľadiska nepretržitosti trvania
zamestnania posudzuje ako zamestnanie, čo zodpovedá zneniu § 9 ods. 1 písm. d/
zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré treba nad akúkoľvek pochybnosť považovať
za úpravu podľa doterajších predpisov, ako to má na mysli § 261 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení .
Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že obdobie nezamestnanosti, za ktoré
sa nezamestnanej osobe poskytoval príspevok v nezamestnanosti, bolo súčasne
obdobím, za ktoré štát odvádzal za nezamestnaného poistné na dôchodkové
poistenie. Vylúčenie doby poistenia z obdobia nepretržitosti trvania zamestnania
sa preto prieči aj plneniu z poistného systému, pri ktorom nemožno akceptovať
prijatie poistného za obdobie nezamestnanosti bez poskytovania zodpovedajúceho
plnenia zo strany poisťovne.. Rovnakým spôsobom, ako zákon predpokladá
započítanie náhradnej doby do doby zamestnania pri poskytovaní príspevku
v nezamestnanosti, sa musí postupovať aj v prípade započítania ostatných
náhradných dôb zamestnania, uvedených v § 9 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení. Pri inom výklade, ktorý použila odporkyňa, by sa spätne vylúčili všetky
náhradné doby, považované za doby zamestnania a ustanovenia predchádzajúcej
právnej úpravy o náhradných dobách zamestnania by spätne stratili význam a nebolo
by možné ich aplikovať v žiadnom prípade.
Skutočnosť, že v odkaze č. 110 k § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
sa uvádza len § 23 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, a nie aj § 9 uvedeného
zákona, nemôže mať väčšiu právnu silu ako slovné znenie samotného zákonného
ustanovenia. Odkaz na § 23 ods. 2 je len zdôraznením skutočnosti, že za náhradné
doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok nepatria percentá, o ktoré
sa dôchodok zvyšuje, ak sa zamestnanie skutočne vykonáva.
Podľa súčasného právneho stavu preto musí odporkyňa posúdiť trvanie
zamestnania aj so zohľadnením náhradnej doby, počas ktorej navrhovateľka
poberala podporu v nezamestnanosti, lebo toto obdobie neznamenalo zánik
zamestnania (vlastne poistenia) pre dôchodkové účely a musí určiť navrhovateľke
dôchodok spôsobom, ktorý zodpovedá § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
pri nepretržitosti zamestnania.
Odporkyňa však uvedeným spôsobom pri rozhodnutí o starobnom dôchodku
navrhovateľky nepostupovala, čím mohla spôsobiť navrhovateľke ujmu na jej
právach.
Aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu odporkyňa pred rozhodnutím
o nároku na starobný dôchodok musí znova posúdiť, či navrhovateľka splňuje
nepretržitosti zamestnania s poukazom na skutočnosť, že doba nezamestnanosti,
za ktorú platil štát za nezamestnaného občana poistné, nemá za následok
prerušenie zamestnania z hľadiska posúdenia podmienok nároku na starobný
dôchodok.
Na základe uvedených skutočností možno považovať za vecne správny
rozsudok odvolacieho súdu z 8. septembra 2005 sp. zn. 3 So 31/2005, ktorý zmenil
rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie odporkyne z 18. februára 2004 číslo X.,
v spojení s rozhodnutím 3. mája 2004 číslo X. a s rozhodnutím z 8. septembra 2004
číslo X. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Dovolací súd preto musel dovolanie odporkyne, podané proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2005 sp. zn. 3 So 31/2005
zamietnuť podľa § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V dovolacom konaní navrhovateľke trovy nevznikli a odporkyňa v konaní
úspech nemala, preto účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania
(§ 224 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2008
JUDr. Elena Z á v a d s k á, v. r.
predsedkyňa senátu
Za správnosť vyhotovenia :