Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c3b/374715.4718ea.pdf
PDF · 95.67 KB
No categories available
2obo/69/2008
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky 2 Obo 69/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. M., miesto
podnikania: S., IČO: X., zast. JUDr. R., advokátkou, H., proti žalovanému: JUDr.
J., K., správca konkurznej podstaty úpadcu T., M., IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava zo dňa 21. februára 2008
č.k. 55 Cbi 203/01-57 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
21. februára 2008 č.k. 55 Cbi 203/01-57 v napadnutom výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu
v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4 K 367/99 je oprávnená vo
výške 700 000 Sk ako pohľadávka 4. triedy. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. Žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6 688 Sk. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca si uplatnil právo na určenie pravosti
pohľadávky vo výške 700 000 Sk prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného pod
sp. zn. 4 K 367/99 ako pohľadávky I. triedy, ktorú správca konkurznej podstaty na
prieskumnom pojednávaní konanom dňa 2.4.2001 poprel a vzniesol aj námietku premlčania.
Sporná medzi sporovými stranami nebola výška zostatku fakturácie, ale tá skutočnosť či
došlo k premlčaniu nároku žalobcu.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade bola pohľadávka žalobcu preukázaná jednak
zmluvou o dielo, faktúrou na zaplatenie čiastky 1 812 700 Sk ako ceny za vykonané diela
podľa zmluvy o dielo uzatvorenej žalobcom - súkromným podnikateľom ako zhotoviteľom
a N. ako objednávateľom, faktúrou žalobcu č. 11/1995 z 25.9.1995, prehľadom realizovaných
platieb zhotoviteľom, výpismi z účtu žalobcu o pripísaní platieb na jeho účet ako aj
uznávacím prejavom úpadcu z 31.12.1998, ktorým došlo k uznaniu záväzku vo výške 700
000 Sk, čo do dôvodu a výšky. Na základe týchto dokladov súd ustálil, že v danom prípade
nová 4 ročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 31.12.1998 a právo uplatnené dňa
7.2.2000 bolo uplatnené v rámci tejto premlčacej doby.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal
v konaní prevažný úspech, náhradu trov konania priznal v celkovej výške 6 688 Sk a to
3 000 Sk ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 4 043 Sk za 2 úkony právnej pomoci po 200 Sk a 1x 1466 Sk 2x paušál po
100 Sk a l x 190 Sk. Náhradu za stratu času 1 268 Sk ( 4x 1/2 hod. po 317 Sk) a cestovné zo
Šale do Bratislavy a späť vo výške 164 Sk vo výške cestovného verejným dopravným
prostriedkom ( § 73 ods. 2 č. 43/2005 Z.z.)
Proti tomuto rozsudku v časti trov konania sa odvolal žalobca a navrhol ho podľa
§ 220 O.s.p. zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 14 089,60 Sk ( 11 650 Sk +
190 Sk paušál hotových výdavkov + 19 % DPH)
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne určil výšku jedného úkonu ako
neoceniteľný právny úkon, nakoľko v predmetnej právnej veci je možné určiť hodnotu
prejednávanej veci ( 700 000 Sk – hodnota pohľadávky prihlásenej do konkurzu. Z tejto sumy
mal aj súd vychádzať. Namieta ďalej, že súd prvého stupňa nepriznal advokátke uplatnené
cestovné náklady podľa špecifikácie trov priloženého technického preukazu vozidla, ktorým
sa advokátka dopravila na pojednávanie zo Šale do Bratislavy. Uvádza, že nepriznanie
náhrady nákladov cestovného vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom súd
nijako neodôvodnil. Namieta tiež, že súd nepriznal advokátke 19 % DPH za uplatnený
právny úkon pomoci, náhradu straty času a cestovné náklady v špecifikácii trov zo dňa
22.2.2008 a to napriek osvedčeniu o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie je
dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobným návrhom
domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 700 000 Sk prihlásenej do konkurzného
konania na majetok úpadcu vedeného pod sp. zn. 4 K 367/99 ako pohľadávky I. triedy, ktorú
správca konkurznej podstaty poprel na prieskumnom pojednávaní.
Predmetom odvolania sú trovy konania, konkrétne trovy právneho zastúpenia žalobcu
pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie právo proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.
Súd prvého stupňa správne vyvodil, že ide o určovaniu žalobu, preto žalobca aj
zaplatil súdny poplatok vo výške 3 000 Sk (nie z hodnoty sporu 700 000 Sk). Súd prvého
stupňa tiež správne ustálil, že právnemu zástupcovi žalobcu treba priznať náhradu trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby ako neoceniteľný úkon, a nie ako sa mylne
domnieva právna zástupkyňa, že predmet sporu bol oceniteľný, pretože výška pohľadávky
bola 700 000 Sk.
Odvolací súd taktiež súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, keď priznal právnej
zástupkyni žalobcu náhradu cestovných nákladov iba do výšky verejného dopravného
prostriedku, keď usúdil, že použitie osobného motorového vozidla netvorí náklady potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči druhému účastníkovi.
Aj pokiaľ ide o nepriznanú náhradu DPH, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa. Ustanovenie § 18 ods. 4 vyhl. č. 644/2004 Z.Z. o ktorý opiera právny zástupca
svoj nárok, je v rozpore s ustanoveniami O.s.p., na základe ktorých súd priznáva náhradu trov
konania. Súd nepriznáva náhradu trov konania advokátovi, pokiaľ nie je sám účastníkom
konania, ale priznáva ju účastníkovi, ktorého advokát zastupoval. DPH alebo jej náhradu
nemôže súd priznať účastníkovi ani jeho zástupcovi, pretože oprávneným na jej prijatie je
štát. Ak právny zástupca platí DPH, nemôže svoju povinnosť prenášať na klienta, ktorého
zastupuje, lebo mu to daňové predpisy neumožňujú. Náhradu DPH súd prvého stupňa
správne účastníkovi nepriznal, pretože tieto trovy účastníkovi nevznikli v súvislosti
s uplatňovaním a bránením práva a neboli účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. l O.s.p.
Na základe tohto skutkového právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že
rozsudkom v napadnutej časti trov konania treba podľa § 219 O.s.p. ako vecne správnu
potvrdiť.
Úspešnému žalovanému vzniklo v zmysle § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože mu žiadne nevznikli odvolací súd mu ich
náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 17. júla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu