Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obdo/13/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej

veci žalobcu: JUDr. M., N., zast. JUDr. M., advokátkou, Š., proti žalovanému: JUDr. L., Š.

o zaplatenie 489 508 Sk a prísl., na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. novembra 2007 č.k. -212 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 30. novembra 2007 č.k. -212 z a m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bratislave II, rozsudkom zo dňa 19.3.2007 č.k. -173

zamietol žalobcu žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý mu

vznikol tým, že jej nevyplatil jej podiel na odmene za spoločné poskytovanie právnych služieb

spoločnosti K.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala nárok na časť odmeny,

ktorá bola vyplatená žalovanému, takže nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.

Na základe odvolania žalobkyne, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 489 508 Sk spolu so 17,5 % úrokom z omeškania od

24.5.2002 do 9.6.2002 zo sumy 162 000 Sk; od 10.6.2002 zo sumy 154 949 Sk; od 11.6.2002

do 27.6.2002 zo sumy 235 949,50 Sk; od 28.6.2002 do 20.8.2002 zo sumy 225 208,15 Sk; od

21.8.2002 do 17.10.2002 zo sumy 250 308,15 Sk; od 21.8.2002 do 17.10.2002 zo sumy

250 308,15 Sk; od 18.10.2002 do 19.12.2002 zo sumy 346 708,15 Sk; od 20.12.2002 do

18.20.2003 zo sumy 371 708,15 Sk; od 19.2.2003 do 29.4.20003 zo sumy 412 208,15 Sk od

30.4.2003 do 8.6.2003 zo sumy 392 058,05 Sk; od 9.6.2003 do zaplatenia zo sumy

489 498,05 Sk a zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 171 655 Sk.

Odvolací súd mal za preukázané, že sporové strany uzavreli spoločne zmluvu

o poskytovaní právnych služieb s obchodnou spoločnosťou K. Bratislava dňa 31.3.2002. Podľa

čl. III bod 1.A. sporovým stranám bola poskytovaná paušálna odmena 900 Sk/hod

v rozsahu 180 hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by žalobkyni uhradil z paušálnej

odmeny za mesiac apríl až jún 2002 nejakú sumu. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by iba on

poskytol právne služby podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb K. a preto žalobkyni

nevznikol nárok na úhradu paušálnej odmeny. Návrh zmluvy o advokátskom spoločenstve, ktoré

žalovaný predložil žalobkyni, nebol z jej strany akceptovaný, takže nemohlo dôjsť k dohode

o odmene v pomere 80:20 a ani žalovaný nepreukázal, že by žalovanej vyplatil navrhovaných

20 % z paušálnej odmeny. Z výpovede svedka Ing. I. súd prvého stupňa zistil, že paušálna

odmena sa mala deliť medzi sporovými stranami na polovicu. O konečnej dohode sporových

strán svedok nemal vedomosť.

Odvolací súd ustálil, že medzi sporovými stranami bola ústna dohoda o spolupráci a to

dohoda o spoločenstve advokátov. Ak by sa v tejto dohode účastníci dohodli na hradení

nákladov a delení zisku v pomere 80:20 v prospech advokáta, ktorý sa pričinil o získanie klienta,

nebol dôvod na dodatočné vypracovanie písomného návrhu o advokátskom spoločenstve,

v ktorom je podstatné práve iba toto novonavrhnuté delenie podielu zisku.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť. Prípustnosť

dovolania odôvodňuje ods. l a dôvodom dovolania je, že odvolací súd nesprávne

právne vec posúdil. Nesúhlasí s názorom súdu, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným treba

podriadiť ustanoveniam .

Dovolateľ nepopiera, že pôvodne mali úmysel so žalobkyňou uzavrieť písomnú dohodu

o spoločnom výkone advokácie podľa Žalobkyňa návrh žalovaného

neakceptovala, preto k dohode nedošlo a dovolateľ jej neprideľoval žiadnu prácu ani účasť na

riešení problémov, ani na to nemal žiadny právny titul.

Uznáva, že pretože k dohode nedošlo, jej účastníci poskytovali právne služby popri sebe

samostatne žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie odmeny za takto poskytnuté služby

klientovi. Tá si však voči klientovi nikdy neuplatnila.

Tvrdenie svedka J., ktorý je podľa neho vo veci zaujatý, že takáto dohoda o delení

existovala však nebola ničím doložená, bola účelová a nepravdivá a vedená snahou poškodiť

dovolateľa.

Je názoru, že pokiaľ nedošlo k písomnej dohode ani k inému konkludentnému

uzatvoreniu zmluvy o spoločnom poskytovaná právnych služieb, čo v rozpore s preukázanou

skutočnosťou deklaruje odvolací súd, nemožno vychádzať z toho, že obidve strany sa dohodli

na deľbe 50:50. Naopak všetky činnosti vykonával výhradne dovolateľ, o čom svedčí

i korešpondencia a rozhodnutia súdov, v ktorých dovolateľ, okrem iného, klienta podľa uvedenej

zmluvy zastupoval.

Žalobkyňa žiadny takýto doklad nemá, inak by ho pred súdom prvého stupňa predložila.

Nesprávny je podľa jeho názoru aj záver súdu, že keď existuje dohoda so žalobkyňou

o deľbe nákladov spojených s prevádzkou a nájmom kancelárie v pomere 50:50 tak, že existuje

aj dohoda o deľbe v rovnakom pomere poskytnutej odmeny.

Namieta taktiež výšku priznaných trov právneho zastúpenia.

K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a navrhla rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť.

Nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že nebytové priestory poskytol žalobkyni v dobrej viere

do času, kým získa klientov a bude platiť náhrady sám a potom dôjde k vysporiadaniu.

Je presvedčená, že v súdnom konaní jednoznačne preukázala, že klientovi poskytovala

zmluvne dojednané právne služby a žalovaný nepreukázal opak. Je názoru, že nie je podstatné, či

jej prideľoval alebo neprideľoval prácu voči klientovi boli v rovnakom postavení. V konaní bolo

jednoznačne podľa nej taktiež preukázané, že žalovaný sa len pokúšal znížiť iba k žalobkyni

odmenu dojednanú v zmluve o poskytovaní právnych služieb, ako to vyplýva z jeho predloženej

zmluvy o delení odmeny 80:20.

Upozorňuje na to, že dovolateľ na jednej strane v konaní uvádza, že sa so žalobkyňou

dohodol na delení odmeny 80:20 a na druhej strane tvrdí, že medzi nimi k žiadnej dohode

nedošlo. Spresňuje, že ona si nemohla uplatniť svoj nárok na odmenu za poskytovanie právnych

služieb voči K., pretože na základe tejto zmluvy o poskytovaní právnych služieb klient platil na

súkromný účet žalovaného, ktorý bol uvedený v tejto zmluve. Ak by K. platil žalobkyni vzniklo

by tak bezdôvodné obohatenie na jej úkor.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie je prípustné

podľa prejednal dovolanie v súlade s ods. l bez pojednávania

a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu dovolací súd zistil, že dňa 31.3.2002 uzavreli žalobkyňa

a žalovaný ako právnici na jednej strane a spoločnosť K. na druhej strane zmluvu o poskytovaní

právnych služieb. Odmenu za poskytovanú právnu pomoc klient platil podľa tejto zmluvy na

účet žalovaného. Žalovaný zaslal žalobkyni dohodu o spoločenstve advokátov, v ktorom navrhol

delenie podielu v pomere 80:20 v jeho prospech, s ktorým žalobkyňa nesúhlasila, pretože podľa

ústnej dohody pri uzatváraní zmluvy s K. sa dohodli na pomere 50:50. Pokiaľ ide o náhradu

nákladov za spoločné užívanie kancelárie, tam si žalovaný uplatnil a aj súdom mu bola priznaná

náhrada voči žalobkyni v pomere 50:50.

Vzhľadom na to, že k dohode o spôsobe vysporiadania finančných prostriedkov za

poskytovania právnych služieb nedošlo a žalovaný žalobkyni nezaplatil žiadnu finančnú čiastku,

žalobkyňa sa domáha na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo

ponechaním si úhrady celej odmeny na účte.

Dovolací súd uzavrel, že konštatovanie odvolacieho súdu, podľa ktorého žalovaný

nepreukázal, že by len on sám poskytoval klientovi právne služby, je správne. Preukazuje to

najmä svedecká výpoveď Ing. I., generálneho riaditeľa spoločnosti K., v spise sa nachádzajúca

korešpondencia žalobkyne s týmto svedkom ako klientom a nepriamo to potvrdil aj žalovaný

tým, že si voči žalobkyni uplatnil náhradu za spoločné používanie kancelárie v pomere 50:50

a takúto náhradu mu súd aj priznal.

Dovolací súd sa plne stotožnil aj so záverom odvolacieho súdu, kde sa uvádza, že sporové

strany sa dohodli na spolupráci ústnou dohodou o spoločenstve advokátov. Ak by boli chceli

hradenie nákladov a zisku v pomere 80:20 v prospech tohto z advokátov, ktorý sa pričinil

o získanie klienta, nič im nebránilo o tomto delení uzavrieť písomnú dohodu.

Na tomto základe sa dovolací súd plne stotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu,

stotožnil sa tiež s jeho názorom, že ide o obchodnoprávny vzťah, pretože obe strany sú

podnikateľmi a v spore ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti

a preto dovolanie žalovaného podľa ods. l veta po bodkočiarku zamietol.

Úspešnej žalobkyni vznikli v zmysle § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. l a §142 ods. l

právo na náhradu trov dovolacieho konania. Pretože jej žiadne trovy nevznikli dovolací

súd jej ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. júla 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu