Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
525/376124.1a3ab9.pdf
PDF · 110.84 KB
No categories available
2obdo/13/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obdo 13/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej
veci žalobcu: JUDr. M., N., zast. JUDr. M., advokátkou, Š., proti žalovanému: JUDr. L., Š.
o zaplatenie 489 508 Sk a prísl., na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30. novembra 2007 č.k. 7 Cob 30/07-212 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30. novembra 2007 č.k. 7 Cob 30/07-212 z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Bratislave II, rozsudkom zo dňa 19.3.2007 č.k. 22 Cb 251/02-173
zamietol žalobcu žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý mu
vznikol tým, že jej nevyplatil jej podiel na odmene za spoločné poskytovanie právnych služieb
spoločnosti K.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala nárok na časť odmeny,
ktorá bola vyplatená žalovanému, takže nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Na základe odvolania žalobkyne, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 489 508 Sk spolu so 17,5 % úrokom z omeškania od
24.5.2002 do 9.6.2002 zo sumy 162 000 Sk; od 10.6.2002 zo sumy 154 949 Sk; od 11.6.2002
do 27.6.2002 zo sumy 235 949,50 Sk; od 28.6.2002 do 20.8.2002 zo sumy 225 208,15 Sk; od
21.8.2002 do 17.10.2002 zo sumy 250 308,15 Sk; od 21.8.2002 do 17.10.2002 zo sumy
250 308,15 Sk; od 18.10.2002 do 19.12.2002 zo sumy 346 708,15 Sk; od 20.12.2002 do
18.20.2003 zo sumy 371 708,15 Sk; od 19.2.2003 do 29.4.20003 zo sumy 412 208,15 Sk od
30.4.2003 do 8.6.2003 zo sumy 392 058,05 Sk; od 9.6.2003 do zaplatenia zo sumy
489 498,05 Sk a zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 171 655 Sk.
Odvolací súd mal za preukázané, že sporové strany uzavreli spoločne zmluvu
o poskytovaní právnych služieb s obchodnou spoločnosťou K. Bratislava dňa 31.3.2002. Podľa
čl. III bod 1.A. sporovým stranám bola poskytovaná paušálna odmena 900 Sk/hod
v rozsahu 180 hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by žalobkyni uhradil z paušálnej
odmeny za mesiac apríl až jún 2002 nejakú sumu. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by iba on
poskytol právne služby podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb K. a preto žalobkyni
nevznikol nárok na úhradu paušálnej odmeny. Návrh zmluvy o advokátskom spoločenstve, ktoré
žalovaný predložil žalobkyni, nebol z jej strany akceptovaný, takže nemohlo dôjsť k dohode
o odmene v pomere 80:20 a ani žalovaný nepreukázal, že by žalovanej vyplatil navrhovaných
20 % z paušálnej odmeny. Z výpovede svedka Ing. I. súd prvého stupňa zistil, že paušálna
odmena sa mala deliť medzi sporovými stranami na polovicu. O konečnej dohode sporových
strán svedok nemal vedomosť.
Odvolací súd ustálil, že medzi sporovými stranami bola ústna dohoda o spolupráci a to
dohoda o spoločenstve advokátov. Ak by sa v tejto dohode účastníci dohodli na hradení
nákladov a delení zisku v pomere 80:20 v prospech advokáta, ktorý sa pričinil o získanie klienta,
nebol dôvod na dodatočné vypracovanie písomného návrhu o advokátskom spoločenstve,
v ktorom je podstatné práve iba toto novonavrhnuté delenie podielu zisku.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť. Prípustnosť
dovolania odôvodňuje § 238 ods. l O.s.p. a dôvodom dovolania je, že odvolací súd nesprávne
právne vec posúdil. Nesúhlasí s názorom súdu, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným treba
podriadiť ustanoveniam Obchodného zákonníka.
Dovolateľ nepopiera, že pôvodne mali úmysel so žalobkyňou uzavrieť písomnú dohodu
o spoločnom výkone advokácie podľa § 10 zák. č. 132/1990 Zb. Žalobkyňa návrh žalovaného
neakceptovala, preto k dohode nedošlo a dovolateľ jej neprideľoval žiadnu prácu ani účasť na
riešení problémov, ani na to nemal žiadny právny titul.
Uznáva, že pretože k dohode nedošlo, jej účastníci poskytovali právne služby popri sebe
samostatne žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie odmeny za takto poskytnuté služby
klientovi. Tá si však voči klientovi nikdy neuplatnila.
Tvrdenie svedka J., ktorý je podľa neho vo veci zaujatý, že takáto dohoda o delení
existovala však nebola ničím doložená, bola účelová a nepravdivá a vedená snahou poškodiť
dovolateľa.
Je názoru, že pokiaľ nedošlo k písomnej dohode ani k inému konkludentnému
uzatvoreniu zmluvy o spoločnom poskytovaná právnych služieb, čo v rozpore s preukázanou
skutočnosťou deklaruje odvolací súd, nemožno vychádzať z toho, že obidve strany sa dohodli
na deľbe 50:50. Naopak všetky činnosti vykonával výhradne dovolateľ, o čom svedčí
i korešpondencia a rozhodnutia súdov, v ktorých dovolateľ, okrem iného, klienta podľa uvedenej
zmluvy zastupoval.
Žalobkyňa žiadny takýto doklad nemá, inak by ho pred súdom prvého stupňa predložila.
Nesprávny je podľa jeho názoru aj záver súdu, že keď existuje dohoda so žalobkyňou
o deľbe nákladov spojených s prevádzkou a nájmom kancelárie v pomere 50:50 tak, že existuje
aj dohoda o deľbe v rovnakom pomere poskytnutej odmeny.
Namieta taktiež výšku priznaných trov právneho zastúpenia.
K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a navrhla rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť.
Nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že nebytové priestory poskytol žalobkyni v dobrej viere
do času, kým získa klientov a bude platiť náhrady sám a potom dôjde k vysporiadaniu.
Je presvedčená, že v súdnom konaní jednoznačne preukázala, že klientovi poskytovala
zmluvne dojednané právne služby a žalovaný nepreukázal opak. Je názoru, že nie je podstatné, či
jej prideľoval alebo neprideľoval prácu voči klientovi boli v rovnakom postavení. V konaní bolo
jednoznačne podľa nej taktiež preukázané, že žalovaný sa len pokúšal znížiť iba k žalobkyni
odmenu dojednanú v zmluve o poskytovaní právnych služieb, ako to vyplýva z jeho predloženej
zmluvy o delení odmeny 80:20.
Upozorňuje na to, že dovolateľ na jednej strane v konaní uvádza, že sa so žalobkyňou
dohodol na delení odmeny 80:20 a na druhej strane tvrdí, že medzi nimi k žiadnej dohode
nedošlo. Spresňuje, že ona si nemohla uplatniť svoj nárok na odmenu za poskytovanie právnych
služieb voči K., pretože na základe tejto zmluvy o poskytovaní právnych služieb klient platil na
súkromný účet žalovaného, ktorý bol uvedený v tejto zmluve. Ak by K. platil žalobkyni vzniklo
by tak bezdôvodné obohatenie na jej úkor.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie je prípustné
podľa § 238 ods. 1 O.s.p. prejednal dovolanie v súlade s § 243a ods. l O.s.p. bez pojednávania
a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu dovolací súd zistil, že dňa 31.3.2002 uzavreli žalobkyňa
a žalovaný ako právnici na jednej strane a spoločnosť K. na druhej strane zmluvu o poskytovaní
právnych služieb. Odmenu za poskytovanú právnu pomoc klient platil podľa tejto zmluvy na
účet žalovaného. Žalovaný zaslal žalobkyni dohodu o spoločenstve advokátov, v ktorom navrhol
delenie podielu v pomere 80:20 v jeho prospech, s ktorým žalobkyňa nesúhlasila, pretože podľa
ústnej dohody pri uzatváraní zmluvy s K. sa dohodli na pomere 50:50. Pokiaľ ide o náhradu
nákladov za spoločné užívanie kancelárie, tam si žalovaný uplatnil a aj súdom mu bola priznaná
náhrada voči žalobkyni v pomere 50:50.
Vzhľadom na to, že k dohode o spôsobe vysporiadania finančných prostriedkov za
poskytovania právnych služieb nedošlo a žalovaný žalobkyni nezaplatil žiadnu finančnú čiastku,
žalobkyňa sa domáha na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo
ponechaním si úhrady celej odmeny na účte.
Dovolací súd uzavrel, že konštatovanie odvolacieho súdu, podľa ktorého žalovaný
nepreukázal, že by len on sám poskytoval klientovi právne služby, je správne. Preukazuje to
najmä svedecká výpoveď Ing. I., generálneho riaditeľa spoločnosti K., v spise sa nachádzajúca
korešpondencia žalobkyne s týmto svedkom ako klientom a nepriamo to potvrdil aj žalovaný
tým, že si voči žalobkyni uplatnil náhradu za spoločné používanie kancelárie v pomere 50:50
a takúto náhradu mu súd aj priznal.
Dovolací súd sa plne stotožnil aj so záverom odvolacieho súdu, kde sa uvádza, že sporové
strany sa dohodli na spolupráci ústnou dohodou o spoločenstve advokátov. Ak by boli chceli
hradenie nákladov a zisku v pomere 80:20 v prospech tohto z advokátov, ktorý sa pričinil
o získanie klienta, nič im nebránilo o tomto delení uzavrieť písomnú dohodu.
Na tomto základe sa dovolací súd plne stotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu,
stotožnil sa tiež s jeho názorom, že ide o obchodnoprávny vzťah, pretože obe strany sú
podnikateľmi a v spore ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti
a preto dovolanie žalovaného podľa § 238 ods. l O.s.p. veta po bodkočiarku O.s.p. zamietol.
Úspešnej žalobkyni vznikli v zmysle § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. l a §142 ods. l
O.s.p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Pretože jej žiadne trovy nevznikli dovolací
súd jej ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 17. júla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu