Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8d2/378703.304b54.pdf
PDF · 124.59 KB
No categories available
2obdo/3/2008
Najvyšší súd 2 Obdo 3/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej
veci žalobcu: A. s.r.o., B., B., IČO: X., zast. JUDr. A. G., advokátkou, B., T., proti žalovanému:
D., a.s., K., B., IČO X., o zaplatenie 123 708,61 Sk na dovolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave. zo dňa 15. mája 2007 č.k. 2 Cob 370/2006-114 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 15. mája 2007 č.k. 2 Cob 370/2006-114 z a m i e t a.
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 4 615 Sk náhrady trov dovolacieho konania na
účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd .. I rozsudkom zo dňa 25.9.2006 č.k. 29 Cb 98/2003-85 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 766,66 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca sa odvolal proti žalobu zamietajúcej časti rozsudku a o výroku o náhrade trov
konania.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.5.2007 č.k. 2 Cob 370/2006-114 tento
rozsudok Okresného súdu BratislavaB.. I, č.k. 29 Cb 98/2003-85 zo dňa 25.9.2006 v napadnutej
žalobu zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 115 941,95 Sk a trovy konania vo výške 18 760,70 Sk na účet jeho
právneho zástupcu.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 123 708,61 Sk titulom poplatku z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň
omeškania so zaplatením faktúr za rok 1999, a to faktúrou č. 220074 zo dňa 27.8.2002 v spojení
s dobropisom zo dňa 7.10.2002. Žalovaný v konaní dôvodnosť uplatneného nároku, výšku
fakturovaných súm, ako aj obdobia omeškania nenamietal. Vzniesol však námietku premlčania
nároku žalobcu na poplatok z omeškania z faktúr, ktorých lehota splatnosti uplynula pred
1.3.2000 a to podľa § 101 Obč. zák.
Zo spisu vyplynulo, že v danom prípade bol záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený
písomnou zmluvou zo dňa 1.4.1998, uzatvorenou podľa § 38 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Podľa čl. VI bod 2 zmluvy vzťahy, ktoré nie sú upravené touto zmluvou sa
riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
Odvolací súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi v danej veci bol
platne podriadený v zmysle § 262 ods. 1a 2 Obch. zák. čo je preukázané z čl. VI bod 2 písomnej
zmluvy ustanoveniam Obch. zákonníka. Otázku premlčania je preto potrebné posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, keďže táto nie je upravená zákonom č. 273/1994 Z.z.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na poplatok z omeškania v 4-ročnej
premlčacej lehote, keďže lehota splatnosti faktúr bola v období od februára do decembra 1999,
pričom žalobu podal na súd dňa 3.1.2003.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď
premlčanie posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a vychádzal z 3-ročnej
premlčacej doby. Odvolací súd preto v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu l. stupňa
O náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2
a § 142 ods. l O.s.p. a odvolacieho podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
odvolacieho súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania oprel o § 238 ods. l O.s.p. a napáda rozsudok odvolacieho súdu
v celom rozsahu t.j. aj vo výroku o priznaní náhrady trov konania.
V dovolaní poukazuje na rozdielnosť výkladu čl. VI bod 2 Zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti zo dňa 1.4.1998, v ktorej sa účastníci dohodli na poplatku z omeškania
vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa neho súd prvého stupňa vo svojom niekoľkostranovom rozsudku podrobne
a dôsledne rozviedol dôvody, prečo na premlčanie treba použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, naproti tomu odvolací súd dal za pravdu žalobkyni a posudzuje premlčanie podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, pričom ustálil, že čl. VI bod 2 ustanovenie zmluvy, jasne
stanovuje režim Obchodného zákonníka.
Uvádza, že v obdobnej veci Najvyšší súd SR niekoľkokrát judikoval tak, že z obsahu
zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, z charakteru právneho postavenia účastníkov
konania, účelu a predmetu činnosti zdravotníckych zariadení spočívajúcej v poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti v zmysle zákona o zdravotnom poistení, predmetu činnosti
zdravotných poisťovní, ktorou je vykonávanie zdravotníckeho poistenia podľa zákona
o zdravotnom poistení je potrebné ustáliť, že vzťah, medzi účastníkmi konania je vzťahom
občiansko-právnym a nie obchodno-právnym. (4Cdo 87/03).
Poukazuje na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že príslušenstvo pohľadávky sú úroky
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvo pohľadávky zdieľa osud, je
závislý od pohľadávky. Na pohľadávku sa vzťahujú jednoznačne predpisy občianskeho práva
takže aj na úrok sa vzťahujú taktiež predpisy Občianskeho zákonníka.
Tvrdí, že odvolací súd nesprávne argumentoval a poukazoval na ustanovenia čl. VI bod
2 zmluvy, keď prevzal názor, že zmluva neupravuje otázku premlčania a preto je potrebné
otázku premlčania posúdiť podľa Obchodného zákonníka. Namieta, že predmetné ustanovenie
nič nehovorí o tom, že Obchodný zákonník sa použije v prípade otázok zmluvou neupravených,
ale že sa použije v prípade vzťahov zmluvou neupravených (ide o právne vzťahy.).
Je názoru, že keď predmetný vzťah ako celok je vzťahom občiansko-právnym, nemožno
na právo z neho vyplývajúce aplikovať právnu úpravu obchodno-právnu o premlčaní, aj napriek
existencii čl. VI.
K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu trovy konania.
Vo svojom stanovisku opakuje už predchádzajúce svoje podania a cituje odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie je prípustné
v zmysle § 238 ods. l O.s.p., prejednal dovolanie podľa § 243a ods. l O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pričom preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 242 ods. l O.s.p a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu dovolací súd zistil, že žalobca si svojím návrhom na začatie
konania uplatnil voči žalovanému právo na úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň
omeškania so zaplatením faktúr za rok 1999, a to faktúrou č. 220074 zo dňa 27.8.2002 v spojení
s dobropisom zo dňa 7.10.2002. Žalovaný v konaní dôvodnosť uplatneného nároku, výšky
fakturovaných súm ako aj obdobia omeškania nenamietal, vzniesol však námietku premlčania
v zmysle § 101 Obč. zák. vzhľadom na to, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi sporovými
stranami je občiansko-právny a nie obchodno-právny, ako sa domnieva žalobca. Z toho dôvodu
je premlčacia doba 3- roky a nie 4 – roky.
Súd prvého stupňa vychádzal z názoru, že ide o občianko-právny vzťah a preto treba na
premlčaciu dobu aplikovať ustanovenie § 101 Obč. zák.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal najmä z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
24.9.2003 č.k. 4 Cdo 87/03 v odbornom spore, v ktorom sa podľa neho stanovilo, že
poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného v rámci príslušných kogentných
zákonných ustanovení nemôže byť predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu a preto aj
Najvyšší súd SR uvedeným rozhodnutím dospel teda k záveru, že právne vzťahy vyplývajúce
z poskytovania zdravotnej starostlivosti sú vzťahmi občianskoprávnymi a nie
obchodnoprávnymi.
Odvolací súd sa priklonil k názoru žalobcu, že v danom prípade treba na riešenie otázky
premlčacej doby aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a to o ustanovenie § 397, čo
jednoznačne vyplýva z čl. VI bod 2 uzavretej zmluvy.
Dovolací súd sa plne stotožnil s právnym posúdením ako aj závermi vyvodenými
odvolacím súdom.
Základom riešenia spornej otázky dĺžky doby premlčania je nesporne interpretácia čl. VI
bod 2 Zmluvy medzi účastníkmi a táto závisí od tohto, či jej účastníkov treba považovať za
podnikateľov v zmysle ust. § 2 ods. l a 2 Obch. zák., nakoľko podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti,
Nikto nepochybuje o tom, že žalobca je podnikateľom a bol ním aj pri uzatváraní
zmluvy.
Pochybnosti o postavení podnikateľa pri uzatváraní zmluvy sú len ohľadne poisťovne,
teda žalovanej a vyplývajú zrejme z ust. § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 273/1994 Zb., podľa ktorého
poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia.
Citované ustanovenie však zakazuje poisťovni len podnikať s prostriedkami získanými
z povinného zdravotného poistenia, nezakazuje a nijako neobmedzuje jej základnú aktivitu ako
podnikateľa v zmysle § 2 ods. l Obch. zák., teda sústavnú činnosť vykonávanú za účelom
dosiahnutia zisku. Je nesporné a všeobecne známe, že poisťovne vyvíjajú značnú aktivitu za
účelom, dosiahnutia zisku a že ho aj dosahujú.
Z uvedeného je zrejmé, že účastníci Zmluvy ju zatvárali ako podnikatelia a podľa § 2 ods.
l Obch. zák. a teda v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. ich záväzkové vzťahy upravuje tretia časť
označená ako Obchodné záväzkové vzťahy Obch. zákonníka.
Zo zreteľa uvedeného potom treba pristupovať k výkladu sporného ustanovenia čl. VI bod
2 Zmluvy.
Podľa čl. VI bod 2 zmluvy, vzťahy, ktoré nie sú upravené touto zmluvou sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
Je teda jasné a jednoznačné, že otázku dĺžky premlčacej doby v rozhodovanom prípade
treba riešiť podľa ustanovení Obch. zákonníka.
Odvolací súd správne usúdil, že otázku premlčania je potrebné posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, keďže nie je upravená zákonom č. 273/1994 Z.z.
Na tomto základe dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. l po
bodkočiarku O.s.p. zamietol.
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. l O.s.p. právo
na náhradu trov dovolacieho konania. Trovy dovolacieho konania predstavujú l úkon právnej
služby (vyjadrenie), t.j. vo výške 4 550 Sk + 164 Sk. režijný paušál, spolu 4 615 Sk. Dovolací
súd žalobcovi ich náhradu žalovaným priznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave.. dňa 17. júla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu