Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obdo/3/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej

veci žalobcu: A. s.r.o., B., B., IČO: X., zast. JUDr. A. G., advokátkou, B., T., proti žalovanému:

D., a.s., K., B., IČO X., o zaplatenie 123 708,61 Sk na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave. zo dňa 15. mája 2007 č.k. -114 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 15. mája 2007 č.k. -114 z a m i e t a.

Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 4 615 Sk náhrady trov dovolacieho konania na

účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd .. I rozsudkom zo dňa 25.9.2006 č.k. -85 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 766,66 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca sa odvolal proti žalobu zamietajúcej časti rozsudku a o výroku o náhrade trov

konania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.5.2007 č.k. -114 tento

rozsudok Okresného súdu BratislavaB.. I, č.k. -85 zo dňa 25.9.2006 v napadnutej

žalobu zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi sumu 115 941,95 Sk a trovy konania vo výške 18 760,70 Sk na účet jeho

právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému právo na

zaplatenie sumy 123 708,61 Sk titulom poplatku z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň

omeškania so zaplatením faktúr za rok 1999, a to faktúrou č. 220074 zo dňa 27.8.2002 v spojení

s dobropisom zo dňa 7.10.2002. Žalovaný v konaní dôvodnosť uplatneného nároku, výšku

fakturovaných súm, ako aj obdobia omeškania nenamietal. Vzniesol však námietku premlčania

nároku žalobcu na poplatok z omeškania z faktúr, ktorých lehota splatnosti uplynula pred

1.3.2000 a to podľa § 101 Obč. zák.

Zo spisu vyplynulo, že v danom prípade bol záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený

písomnou zmluvou zo dňa 1.4.1998, uzatvorenou podľa v znení

neskorších predpisov. Podľa čl. VI bod 2 zmluvy vzťahy, ktoré nie sú upravené touto zmluvou sa

riadia príslušnými ustanoveniami 3/1991 Z.z. v znení neskorších

predpisov.

Odvolací súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi v danej veci bol

platne podriadený v zmysle § 262 ods. 1a 2 Obch. zák. čo je preukázané z čl. VI bod 2 písomnej

zmluvy ustanoveniam Obch. zákonníka. Otázku premlčania je preto potrebné posudzovať podľa

ustanovení , keďže táto nie je upravená

Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na poplatok z omeškania v 4-ročnej

premlčacej lehote, keďže lehota splatnosti faktúr bola v období od februára do decembra 1999,

pričom žalobu podal na súd dňa 3.1.2003.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď

premlčanie posudzoval podľa ustanovení a vychádzal z 3-ročnej

premlčacej doby. Odvolací súd preto v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu l. stupňa

podľa zmenil.

O náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2

a ods. l a odvolacieho podľa ods. l v spojení s ods. l

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť

odvolacieho súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania oprel o ods. l a napáda rozsudok odvolacieho súdu

v celom rozsahu t.j. aj vo výroku o priznaní náhrady trov konania.

V dovolaní poukazuje na rozdielnosť výkladu čl. VI bod 2 Zmluvy o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti zo dňa 1.4.1998, v ktorej sa účastníci dohodli na poplatku z omeškania

vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Podľa neho súd prvého stupňa vo svojom niekoľkostranovom rozsudku podrobne

a dôsledne rozviedol dôvody, prečo na premlčanie treba použiť ustanovenia Občianskeho

zákonníka, naproti tomu odvolací súd dal za pravdu žalobkyni a posudzuje premlčanie podľa

ustanovení , pričom ustálil, že čl. VI bod 2 ustanovenie zmluvy, jasne

stanovuje režim .

Uvádza, že v obdobnej veci Najvyšší súd SR niekoľkokrát judikoval tak, že z obsahu

zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, z charakteru právneho postavenia účastníkov

konania, účelu a predmetu činnosti zdravotníckych zariadení spočívajúcej v poskytovaní

zdravotníckej starostlivosti v zmysle zákona o zdravotnom poistení, predmetu činnosti

zdravotných poisťovní, ktorou je vykonávanie zdravotníckeho poistenia podľa zákona

o zdravotnom poistení je potrebné ustáliť, že vzťah, medzi účastníkmi konania je vzťahom

občiansko-právnym a nie obchodno-právnym. ().

Poukazuje na , že príslušenstvo pohľadávky sú úroky

z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvo pohľadávky zdieľa osud, je

závislý od pohľadávky. Na pohľadávku sa vzťahujú jednoznačne predpisy občianskeho práva

takže aj na úrok sa vzťahujú taktiež predpisy .

Tvrdí, že odvolací súd nesprávne argumentoval a poukazoval na ustanovenia čl. VI bod

2 zmluvy, keď prevzal názor, že zmluva neupravuje otázku premlčania a preto je potrebné

otázku premlčania posúdiť podľa . Namieta, že predmetné ustanovenie

nič nehovorí o tom, že sa použije v prípade otázok zmluvou neupravených,

ale že sa použije v prípade vzťahov zmluvou neupravených (ide o právne vzťahy.).

Je názoru, že keď predmetný vzťah ako celok je vzťahom občiansko-právnym, nemožno

na právo z neho vyplývajúce aplikovať právnu úpravu obchodno-právnu o premlčaní, aj napriek

existencii čl. VI.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a priznať mu trovy konania.

Vo svojom stanovisku opakuje už predchádzajúce svoje podania a cituje odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie je prípustné

v zmysle ods. l , prejednal dovolanie podľa ods. l bez nariadenia

pojednávania, pričom preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust.

ods. l dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu dovolací súd zistil, že žalobca si svojím návrhom na začatie

konania uplatnil voči žalovanému právo na úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň

omeškania so zaplatením faktúr za rok 1999, a to faktúrou č. 220074 zo dňa 27.8.2002 v spojení

s dobropisom zo dňa 7.10.2002. Žalovaný v konaní dôvodnosť uplatneného nároku, výšky

fakturovaných súm ako aj obdobia omeškania nenamietal, vzniesol však námietku premlčania

v zmysle § 101 Obč. zák. vzhľadom na to, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi sporovými

stranami je občiansko-právny a nie obchodno-právny, ako sa domnieva žalobca. Z toho dôvodu

je premlčacia doba 3- roky a nie 4 – roky.

Súd prvého stupňa vychádzal z názoru, že ide o občianko-právny vzťah a preto treba na

premlčaciu dobu aplikovať ustanovenie § 101 Obč. zák.

Pri svojom rozhodnutí vychádzal najmä z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa

24.9.2003 č.k. v odbornom spore, v ktorom sa podľa neho stanovilo, že

poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovaného v rámci príslušných kogentných

zákonných ustanovení nemôže byť predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu a preto aj

Najvyšší súd SR uvedeným rozhodnutím dospel teda k záveru, že právne vzťahy vyplývajúce

z poskytovania zdravotnej starostlivosti sú vzťahmi občianskoprávnymi a nie

obchodnoprávnymi.

Odvolací súd sa priklonil k názoru žalobcu, že v danom prípade treba na riešenie otázky

premlčacej doby aplikovať ustanovenia a to o ustanovenie , čo

jednoznačne vyplýva z čl. VI bod 2 uzavretej zmluvy.

Dovolací súd sa plne stotožnil s právnym posúdením ako aj závermi vyvodenými

odvolacím súdom.

Základom riešenia spornej otázky dĺžky doby premlčania je nesporne interpretácia čl. VI

bod 2 Zmluvy medzi účastníkmi a táto závisí od tohto, či jej účastníkov treba považovať za

podnikateľov v zmysle ust. § 2 ods. l a 2 Obch. zák., nakoľko podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., táto

časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri vzniku je zrejmé

s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti,

Nikto nepochybuje o tom, že žalobca je podnikateľom a bol ním aj pri uzatváraní

zmluvy.

Pochybnosti o postavení podnikateľa pri uzatváraní zmluvy sú len ohľadne poisťovne,

teda žalovanej a vyplývajú zrejme z ust. prvá veta , podľa ktorého

poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia.

Citované ustanovenie však zakazuje poisťovni len podnikať s prostriedkami získanými

z povinného zdravotného poistenia, nezakazuje a nijako neobmedzuje jej základnú aktivitu ako

podnikateľa v zmysle § 2 ods. l Obch. zák., teda sústavnú činnosť vykonávanú za účelom

dosiahnutia zisku. Je nesporné a všeobecne známe, že poisťovne vyvíjajú značnú aktivitu za

účelom, dosiahnutia zisku a že ho aj dosahujú.

Z uvedeného je zrejmé, že účastníci Zmluvy ju zatvárali ako podnikatelia a podľa § 2 ods.

l Obch. zák. a teda v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. ich záväzkové vzťahy upravuje tretia časť

označená ako Obchodné záväzkové vzťahy Obch. zákonníka.

Zo zreteľa uvedeného potom treba pristupovať k výkladu sporného ustanovenia čl. VI bod

2 Zmluvy.

Podľa čl. VI bod 2 zmluvy, vzťahy, ktoré nie sú upravené touto zmluvou sa riadia

príslušnými ustanoveniami 3/1991 Z.z. v znení neskorších

predpisov.

Je teda jasné a jednoznačné, že otázku dĺžky premlčacej doby v rozhodovanom prípade

treba riešiť podľa ustanovení Obch. zákonníka.

Odvolací súd správne usúdil, že otázku premlčania je potrebné posudzovať podľa

ustanovení , keďže nie je upravená

Na tomto základe dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. l po

bodkočiarku zamietol.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa v spojení s ods. l právo

na náhradu trov dovolacieho konania. Trovy dovolacieho konania predstavujú l úkon právnej

služby (vyjadrenie), t.j. vo výške 4 550 Sk + 164 Sk. režijný paušál, spolu 4 615 Sk. Dovolací

súd žalobcovi ich náhradu žalovaným priznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave.. dňa 17. júla 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu