Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dd2/378693.bf54a2.pdf
PDF · 118.24 KB
No categories available
2obo/79/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obo 79/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka
a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: Ľ., nar.
X., H., zast. JUDr. J., advokátom, D., proti žalovanému: JUDr. P., H., správca konkurznej
podstaty úpadcu P. v konkurze“ IČO: X. S., o určenie pravosti pohľadávky 36 800 Sk s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5. februára 2008 č.k. 15
Cbi 54/2006-74 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
5. februára 2008 č.k. 15 Cbi 54/2006-74 p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške
9 450 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu a účastníkom nepriznal
náhradu trov konania.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca navrhol, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo
výške 36 800 Sk, ktorú prihlásil v konkurznom konaní úpadcu P. a správca konkurznej podstaty
ju poprel na prieskumnom pojednávaní dňa 31.10.2005, je pohľadávkou nespornou. Uviedol, že
bývalá správkyňa konkurznej podstaty poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu z dôvodu, že
predstavuje majetkový podiel podielnika na majetku úpadcu a v súlade so zák. č. 600/1992 Z.z.
o cenných papieroch predstavuje cenný papier, nie pohľadávku vyplývajúcu zo záväzkovo
právneho vzťahu dlžníka a veriteľa. Žalobca odvolaním sa na ust. § 13 ods. 2 a 3, § 17d ods. 3 a
§ 17g ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb. tvrdí, že žalobca ako podielnik má postavenie veriteľa
v konkurznom konaní.
Žalovaný tvrdí, že hodnota podielnických listov je majetkovým vkladom a tvorí základné
imanie družstva podľa § 223 ods. l a 4 Obchodného zákonníka. V tomto prípade nejde
o pohľadávku voči úpadcovi, ale o majetkový vklad do P.. Člen družstva neručí za záväzky
družstva ale ako jeho člen nesie riziko, že hodnota vkladu mu nebude vrátená pri zániku
družstva.
Na pojednávaní dňa 5.2.2008 žalovaný uviedol, že žalobca je členom transformovaného
družstva úpadcu a preto nemá nárok na vyplatenie majetkového podielu. Predložil aj výpis zo
zoznamu členov družstva, medzi ktorými je uvedený aj Ľ. s členským vkladom 36 800 Sk.
Súd predovšetkým konštatoval, že žalobca podal žalobu faxovým podaním na Krajský
súd v Košiciach zo dňa 15.12.2006, pričom posledný deň tejto lehoty 31 dní od 14.11.2006 bol
15.12.2006. Žalobca podal predmetnú žalobu 15.12.2006 faxovým podaním. Toto faxové
podanie však nedoplnil do troch dní v zmysle § 42 ods. l O.s.p., ale doplnil ho riadnym
písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu až 21.12.2006 a vzhľadom na ust. § 42 ods. l
O.s.p. teda súd nemohol prihliadať na faxové podanie a musel považovať za riadne podanie
žaloby iba doručovanú poštou a konštatovať, že bola podaná 21.12.2006, po uplynutí 31-dňovej
prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť nasledujúci deň po oboznámení popretia pohľadávky
žalobcovi 14.11.2006 teda 15.11.12006 a uplynula 15.12.2006 – piatok. Na túto preklúziu práva
súd prihliada zo zákona aj bez námietky účastníka konania a znamená to, že prekludované
uplatnené právo nemožno v občianskom súdnom konaní podľa § 583 Obč. zák. priznať a je
dôvodom na zamietnutie žaloby.
Napriek tomuto zisteniu súd posudzoval, či pohľadávka žalobcu titulom majetkového
podielu je oprávnená.. Z výpovede žalovaného a z výpisu zoznamu členov transformovaného
družstva úpadcu vyplýva, že žalobca je členom transformovaného družstva úpadcu. Z písomného
vyjadrenia žalovaného z 23.10.2007 vyplýva, že žalobca bol členom družstva a bol v družstve aj
v pracovnom pomere do 1.4.2004, kedy s ním bol ukončený pracovný pomer výpoveďou zo
strany zamestnávateľa. Tvrdenie žalobcu, že skončením pracovného pomeru 1.4.2004 prestal byť
žalobca členom úpadcu a bol iba podielnikom, súd neakceptoval, pretože u úpadcu podľa stanov
nebol podmienkou členstva aj pracovný pomer podľa § 227 ods. 3 Obchodného zákonníka
a preto nezaniklo členstvo skončením pracovného pomeru.
Vzhľadom na to, že ust. § 13 ods. 2 a 3 zák. č. 42/1992 Zb. neustanovuje družstvu
povinnosť vydať majetkový podiel osobám, ktoré sa stanú účastníkom právnickej osoby podľa
transformačného projektu. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa stal účastníkom právnickej
osoby, teda členom družstva úpadcu podľa transformačného projektu. Preto žalobcovi nevzniklo
právo na vyplatenie majetkového podielu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p., pretože úspešný žalovaný
náhradu trov konania nežiadal.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a tvrdí, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam,
nezistil úplne skutkový stav, resp. postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ súd l. stupňa žalobu zamietol aj z dôvodu, že podľa jeho názoru ide
o prekludovanú pohľadávku tvrdí, že originál faxového podania bol podaný na pošte dňa
18.12.2006, teda v lehote podľa § 42 ods. l O.s.p. a uvádza rozsudok Krajského súdu
v Košiciach, ktorý uznal takto podaný originál žaloby za podaný včas.
Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobcovi ako členovi družstva úpadcu
podľa transformačného projektu nevzniklo právo na vyplatenie majetkového podielu tvrdí, že
toto zdôvodnenie by obstálo len v prípade členov družstva – nepodielnikov a žalobca je
podielnikom a to či bol alebo nebol členom družstva je vedľajšie.
Upriamil pozornosť tiež na morálnoprávny problém jeho otcovi bol de facto vyvlastnený
jeho majetok v rámci kolektivizácie, úpadca mu mal vydať podľa § 17b ods. 2 zák. č. 42/1992
Zb. družstevný podielnicky list, neurobil tak však pred vyhlásením konkurzu dňa 22.8.2005 a po
ňom už ani nemohol.
Podľa jeho mienky vyhlásením konkurzu nastala fikcia podľa § 14 ods. l písm. g/ ZKV
a v prípade, že odvolací súd nevyhovie jeho žalobe, došlo by k porušeniu ústavného práva na
ochranu vlastníckeho práva garantovaného čl. 20 Ústavy SR a čl. I. o ochrane majetku
Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Navrhol preto buď napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo ho zrušiť a vec
vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný v krátkom vyjadrení k žalobcovmu odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Odkazuje na svoje vyjadrenie v prvostupňovom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. l
O.s.p. a dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť.
Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní
odvolací súd zistil, že faxom podanou žalobou došlou súdu dňa 15.12.2006 žalobca požiadal
o určenie pravosti, poradia a výšky prihlásenej pohľadávky vo výške 36 800 Sk v konkurznom
konaní č. 3 K/36/2005 ako pohľadávky I. triedy v súlade s § 32 ZKV.
Odvolávajúc sa na ust. § 13 ods. 2, 17a ods. l , § 17g ods. 1,3, § 17b ods. 1,2 § 33c ods.
l,5 a najmä § 17d ods. 3 ako aj § 17 ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb. uvádza, že žalovaný nedôvodne
poprel jeho pohľadávku a tvrdí, že podielnik má v konkurzom konaní postavenie veriteľa, čo sa
vzťahuje rovnako na podielnikov členov družstva ako i na podielnikov nečlenov družstva.
Súd l. stupňa odôvodnil žalobcu zamietajúci výrok napadnutého rozsudku o dva základné
dôvody. Jednak o zistenie, že žalobca podal incidenčnú žalobu po uplynutí lehoty na jej podanie
pretože síce včas faxom podanú žalobu v lehote stanovenej v § 42 O.s.p. nedoplnil, čo značí, že
súd smel podľa § 42 ods. l tretia veta O.s.p. na faxové podanie žaloby prihliadnúť a jednak
o zistenie, že žalobca bol členom družstva a ako takému nevznikla voči družstvu povinnosť
vydať mu majetkový podiel, pričom súd vychádzal z ust.§ 13 od. 2,3, zák. č. 42/1992 Zb.
Odvolací súd sa výrokom súdu l. stupňa v napadnutom rozsudku i jeho odôvodnením
plne stotožnil.
Pokiaľ ide o neúčinnosť faxového podania žaloby tým, že toto podanie nebolo doplnené
v súlade s ust. § 42 ods. l O.s.p. v lehote ním stanovenej, odvolací súd si neosvojil žalobcov
názor, že lehota troch dní stanovená v tomto ustanovení je lehotou, na ktorú sa vzťahujú ust.
Ust. § 42 O.s.p. totiž upravuje spôsob, akým môžu účastníci urobiť svoje podanie, teda
lehoty na ich podanie upravené v iných zákonných ustanoveniach ostávajú a musia pokiaľ
možno ostať zachované a dodržané.
Podľa § 42 ods. 1 druhá veta O.s.p. podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo
urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní,
podanierobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa v ňom ustanovuje osobitná lehota 3 dní o ktorú
sa v podstate predlžuje normálna lehota na podanie návrhu vo veci samej. Jej účelom je
verifikácia telegraficky alebo telefaxom urobeného podania. Podľa názoru odvolacieho súdu by
interpretácia tohto ustanovenia zastávaná odvolateľom nedôvodne predlžovala zákonnú lehotu na
doplnenie žaloby podanej faxom a tým aj odďaľovala prejednanie veci.
Pokiaľ ide o záver súdu l. stupňa, podľa ktorého pohľadávka žalobcu titulom
majetkového podielu nie je oprávnená preto, lebo ako členovi družstva úpadcu nevznikla tomuto
družstvu podľa § 13 ods. 2,3, zák. č. 42/1992 Zb. povinnosť vydať majetkový podiel je tento
záver správny. Jeho správnosť potvrdzuje aj žalobca, keď sa v súvislosti s apelovaním na
morálno-právny problém veci odvoláva na ust. § 17b ods. 2 zák. č. 42/1992 Zb.
Podľa tohto ustanovenia družstvo je povinné vydať podielnicke listy oprávneným osobám
uvedeným v zozname podľa ods. 1 za podmienok ustanovených týmto zákonom najneskôr do
30. júna 1996.
Avšak odsek 3 prvá veta tohto paragrafu ustanovuje, že družstvo nie je povinné vydať
podielnické listy takej oprávnenej osobe, ktorá má majetkový podiel určený za pôdu podľa § 17
písm. a/ alebo podľa osobitného predpisu /poznámka 12f sa odvoláva na nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa zák. .č
229/1991 Zb o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/1993 Z.z.) s použitím normatívu a ktorá
pritom vlastníctvo tejto pôdy družstvu nepreukázala v lehote ustanovenej osobitným predpisom.
Podľa citovaného ustanovenia teda ak ho aplikujeme na sporný prípad, mal žalobca
preukázať vlastníctvo tejto pôdy družstvu ak mala družstvu vzniknúť zákonná povinnosť vydať
mu podielnický list v zmysle §17b ods. 2 cit. zák., čo žalobca ani v odvolaní netvrdí a teda ani
nepreukazuje.
Odvolací súd tiež považuje za potrebné reagovať na žalobcovo vyjadrenie v odvolaní
podľa ktorého mu postupom súdu l. stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom a označiť
toto vyjadrenie ničím nespresnené za neopodstatnené a prinajmenšom nemiestne.
Odvolací súd konštatoval, že súd l.. stupňa konal v súlade s ust. § 6 O.s.p.
Dňa 21.5.2007 prevzal žalobcov právny zástupca vyjadrenie žalovaného k veci zo
dňa 17.5.2007 s tým, aby k nemu zaujal stanovisko v lehote 15 dní.
Dňa 27.7.2007 prevzal žalobcov právny zástupca urgenciu splnenia tejto výzvy s tým,
aby súčasne súdu zaslal listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva vo svojom návrhu. Lehota bola
15 dní.
Dňa 1.10.2007 prevzal žalobcov právny zástupca urgenciu splnenia tejto výzvy v lehote
10 dní.
Vyjadrenie žalobcu došlo súdu 1. stupňa 23.10.2007.
Predvolanie na pojednávanie nariadené na 5.2.2008 prevzal žalobca dňa 18.1.2008 a jeho
právny zástupca v ten istý deň.
Podaním došlým súdu dňa 20.1.2008 právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť
svojho klienta na tomto pojednávaní jeho pracovnoprávnymi povinnosťami a svoje kolíziou
termínu pojednávania a požiadal z dôvodu racionálnosti a hospodárnosti konania pojednávať bez
ich prítomnosti, plne sa pridržiaval svojho žalobného návrhu zo dňa12.12.2006 ako aj svojho
vyjadrenia na vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.10.2007 a žiadal žalobe vyhovieť a priznať mu
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou
7 110,50 Sk.
Na pojednávaní dňa 5.2.2008 vyniesol súd l. stupňa aj napadnutý rozsudok.
Pokiaľ teda odvolateľ označil tento postup súdu l. stupňa za odnímajúci mu možnosť
konať pred súdom, označil ho za taký v rozpore so skutočnosťou.
. Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny
Úspešnému žalovanému vzniklo podľa § 224 ods. l v spojení s ust. § 142 ods. l O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si uplatnil náhradu nutných nákladov vo
výške 9 450 Sk, ktoré predstavujú cestovné motorovým vozidlom, stravné a náhrada parkovného.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 17. júla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu