Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/24/2008

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. D. B., bývajúci v B.,

proti žalovanému: JUDr. M. S., sudca Okresného súdu Trnava, o ochranu osobnosti,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o oznámení sudcov Krajského

súdu v Trnave o skutočnostiach, pre ktoré sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Iveta Jankovičová,

JUDr. Anton Jaček, JUDr. Magdaléna Krajčovičová, JUDr. Ľubica Spálová, JUDr. Eva

Barcajová, JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Katarína Slováčeková,

Mgr. Fedor Benka a Mgr. Dušan Čimo s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci až do jej právoplatného skončenia.

Vec prikazuje na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

O d ô v o d n e n i e :

V konaní o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

upozornili sudcovia tohto súdu na existenciu okolností, so zreteľom na ktoré by

podľa nich mohli vzniknúť pochybnosti o ich nezaujatosti. Ich podstata podľa nich spočíva

v tom, že žalovaný je sudcom okresného súdu. Vec preto predložili podľa

Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie, či sú alebo nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci.

V konaní o oznámení sudcov súdu prvého stupňa, vedenom na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. , aj sudcovia tohto súdu činní na občianskoprávnom úseku, okrem

sudcu Mgr. Dušana Čimu, oznámili, že aj na ich strane sú tu skutočnosti, uvádzané sudcami

súdu nižšieho stupňa, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o ich nezaujatosti. Vzhľadom na

uvedené bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval obsah vyjadrenia sudcov Krajského súdu

v Trnave z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré by mohli byť vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca.

Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom

presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu

vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu

k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať

jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi

uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno

považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale

najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom,

či sudca disponuje určitým vzťahom k veci.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie

a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk

pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho

proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

Z tohto pohľadu, dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen

vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti

skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho

nestrannosti v očiach verejnosti.

Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu

v Trnave, títo zhodne uviedli, že vzhľadom na ich pracovný i osobný vzťah k žalovanému,

ktorý je sudcom súdu prvého stupňa, sa cítia byť vo veci zaujatí. V takomto prípade bolo

potrebné zohľadniť, že sami sudcovia tohto súdu potvrdili existenciu vzťahu k účastníkovi

konania, ktorý vzťah ustanovenie považuje za právne relevantný. Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto rešpektoval vyjadrenia o ich zaujatosti a v dôsledku toho

rozhodol, že uvedení sudcovia Krajského súdu v Trnave sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Najvyšší súd rovnako vylúčil z prejednania veci aj sudcu Mgr. Dušana Čimu, ktorý sa

vyjadril, že sa necíti byť zaujatý. Dospel totiž k záveru, že jeho subjektívne stanovisko

(t.j. že sa necíti byť zaujatý) je síce dôležité, avšak pre komplexné posúdenie jeho vzťahu

k účastníkom konania, a tým pre posúdenie jeho nestrannosti v konaní, nie rozhodujúce.

V danom prípade treba zohľadniť najmä hľadisko objektívne, ktoré práve odôvodňuje

pochybnosti o možnej nezaujatosti tohto sudcu v konaní. Ak má (mal) totiž sudca kolegiálny

vzťah k inému sudcovi (neskôr účastníkovi konania), s ktorým sa bežne, aj keď len v rámci

plnenia pracovných povinností, stýka, ide o takú skutočnosť, ktorá (bez ohľadu na skutočnú

povahu tohto vzťahu) je spôsobilá vyvolať opodstatnené pochybnosti o pomere sudcu

k takému kolegovi vo veci, v ktorej vystupuje ako účastník konania. Daný vzťah už nemožno

považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti

o sudcovskej nezávislosti.

So zreteľom na to, že v dôsledku vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave,

rozhodujúcich v občianskoprávnych veciach, nemôže tento inak príslušný súd konať, bolo

potrebné vec podľa prikázať inému súdu toho istého stupňa. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto prikázal vec až do jej právoplatného skončenia Krajskému súdu

v Bratislave.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júla 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

45