Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/100/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J.S., bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. G.N., advokátkou v N., proti odporcovi Daňovému úradu II, N.,

o určenie, že záložné právo nevzniklo a o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 20. decembra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolací súd dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nitre uznesením z 23. augusta 2007, č.k. -64 predbežným

opatrením zakázal odporcovi vykonať právne úkony smerujúce k výkonu záložného práva,

ktoré zriadil svojim rozhodnutím na zabezpečenie daňového nedoplatku S.K., r.č. X., bytom

N. na nehnuteľnostiach: bytu č. X., nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží bytového

domu v N., sup. č. X. na parc. č. X. – zast. plochy a nádvoria o výmere 188 m² a parc. č. X.

zast. plochy a nádvoria o výmere 192 m², parc. č. X. – zast. plochy a nádvoria, o výmere 187

m² a parc. č. X. – zast. plochy a nádvoria o výmere 190 m² a spoluvlastníckeho podielu na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na

pozemkoch, parc. č. X. – zast. plochy a nádvoria o výmere 188 m² a parc. č. X. zast. plochy

a nádvoria o výmere 192 m², parc. č. X. – zast. plochy a nádvoria o výmere 187 m², parc. č.

X. – zast. plochy a nádvoria o výmere 190 m², vo výške 786/44518, nachádzajúce sa v kat.

území N., zapísané na LV č. X. Správy katastra N., a to najmä zakázal odporcovi začať

s daňovou exekúciou predajom vymenovaných nehnuteľností, resp. pokračovať

s vykonávaním daňovej exekúcie predajom vymenovaných nehnuteľností, a to až do

právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. o určenie, že

záložné právo nevzniklo. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/, f/

v spojení s

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Nitre uznesením z 20. decembra 2007, sp. zn.

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že návrhom je uplatnený nárok,

vyplývajúci u osobitnej (finančnej) činnosti štátu a jeho daňových orgánov plniacich úlohy

štátu. Dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu podľa , ale je daná

právomoc podľa v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti ,

keďže sporné rozhodnutie odporcu nie je vylúčené z preskúmavania súdom. K návrhu na

vydanie predbežného opatrenia uviedol, že v správnom súdnictve nemožno predbežné

opatrenie vydať.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá

navrhla uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že toto

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že ona nebola

účastníčkou daňového konania ohľadne zriadenia záložného práva a teda nie je v postavení

podriadenosti voči daňovému úradu. V danom prípade teda nejde o vzťah verejnoprávny

medzi správcom dane a daňovníkom, ale o vzťah občianskoprávny medzi dvoma nezávislými

subjektmi práva, z ktorého je jeden štát. Ona sa svojim návrhom podľa ustanovenia § 80

písm. c/ domáha určenia, že záložné právo, ktoré zriadil odporca svojim rozhodnutím

na zabezpečenie daňového nedoplatku S.K., na predmetných nehnuteľnostiach nevzniklo.

Nepovažovala preto správne tvrdenie súdu o tom, že vec patrí do právomoci správneho

súdnictva podľa V dôvodoch dovolania podrobne odôvodňovala dôvodnosť

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj rozhodnutia vo veci samej.

Odporca sa vo svojom vyjadrení v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím odvolacieho

súdu a jeho správnymi právnymi dôvodmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa ( ), alebo uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd buď v ňom vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu ( ), alebo

ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ).

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo zrušené

uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

Navyše je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že prípustnosť dovolania vylučuje aj

ustanovenie z dôvodu, že predmetom konania je uznesenie o predbežnom

opatrení.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa osobitne zameral na otázku, či v prejednávanej

veci nebola postupom súdu navrhovateľke odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právnom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací

súd tým, že zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

neodňal navrhovateľke svojim postupom ako účastníčke konania možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia Svoje procesné práva môže navrhovateľka

uplatňovať v ďalšom konaní vo veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nie je konečné,

a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Obdobne môže uplatňovať svoje

hmotnoprávne námietky, týkajúce sa právneho posúdenia veci.

Dovolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa ustálenej súdnej praxe

skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,

môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle v prípade, ak je

dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že prípustnosť dovolania nemožno

vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia a iné vady konania

v zmysle neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľky v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4

, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Odporca však nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy konania ( ) a preto mu ich dovolací súd nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: