Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/251/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne N. S., bývajúcej v M.,

zastúpenej JUDr. J. R., advokátom v M., proti žalovanému M. P., spol. s r.o., so sídlom

v M., IČO : X., zastúpenému JUDr. V. Č., advokátom v B., o zaplatenie 133 212 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. apríla 2007, sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania

5 949,50 Sk k rukám JUDr. J. R., advokáta v M., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom z 19. júna 2006, č.k. -137 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 133 212 Sk s príslušnými úrokmi z omeškania, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy

konania vo výške 30 460 Sk na účet jej právneho zástupcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že žalobkyňa v období od apríla 2004 do januára 2005 nemohla vykonávať prácu pre

tzv. iné prekážky na strane zamestnávateľa – žalovaného z dôvodu, že jej žalovaný

neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka

práce jej preto patrí za uvedené obdobie náhrada mzdy v sume jej priemerného mesačného

zárobku. Vzhľadom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne, patrí jej

v zmysle ustanovenia aj náhrada mzdy v sume jej priemerného

mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a pre omeškanie žalovaného

s náhradou mzdy aj úroky z omeškania.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. apríla 2007, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

potvrdil. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške

12 927,30 Sk do troch dní, na účet právneho zástupcu žalobkyne. V celom rozsahu sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 22. augusta 2007 dovolanie

žalovaný, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil

ustanovením a a V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal v konaní pred súdmi. Bol

toho názoru, že prvostupňový aj odvolací súd pochybil, keď svoje rozhodnutie oprel

o skutočnosť, že žalobkyňa mala dohodnutú mesačnú mzdu a nie mzdu za jednotlivé úkony.

Poukazoval na to, že v zmysle ustanovenia , , mzda je

poskytovaná zamestnancovi ako odmena za vykonanú prácu a preto v prípade nevykonania

žiadnej práce je akékoľvek domáhanie sa náhrady mzdy priamo v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobkyňa žiadala dovolanie odmietnuť. Zároveň navrhla priznať jej náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súd

prvého stupňa ako i odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade

s právnymi predpismi a žalovanému neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu

právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť ani v právnych záveroch,

na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Ustanovenie dáva odňatie

možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Žalovaný odôvodnil svoje dovolanie dovolacím dôvodom podľa § 241 písm.c/

a písm.d/ Dovolateľ mal zrejme na zreteli ustanovenie ,

účinného do 31. augusta 2003 (rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dovolací dôvod spočívajúci

v tom, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní, na ktorý žalovaný v dovolaní poukazoval ako na ustanovenie

, nie je od účinnosti , ktorým bol zmenený

a doplnený , súčasťou našich procesných predpisov.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej preto priznal náhradu trov konania

za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) vo výške 5 949,50 Sk. Hodnotu

jedného úkonu ustálil podľa vyhlášky č. v znení zmien a doplnkov

sumou 4 850 Sk, čo s DPH vo výške 921,50 Sk a s režijným paušálom vo výške 178 Sk,

predstavuje sumu 5 949,50 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :