Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/14/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu:

M.K., nar. X., zastúpený JUDr. P.K., advokátom, P., proti žalovanému: R.H.C.P. N.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: ÚHCP-481-1/RHCP-NR-2007 zo dňa 2.

júla 2007 na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -25 zo dňa

3. apríla 2008 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -25

zo dňa 3. apríla 2008 potvrdzuje .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre rozsudkom uvedeným vo výroku, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania rozhodnutia č. p.: ÚHCP-481-1/RHCP-NR-2007 zo dňa 2. júla 2007, ktorým

žalovaný potvrdil rozhodnutie O.C.P. PZ P. č. PPZ-65-17/HCP-NR-CP-NR-P-2007 zo dňa 11.

apríla 2007, ktorým bolo zamietnutá žiadosť žalobcu o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na území

SR.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodoval na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu a aplikoval správny právny predpis, žalovaný sa podľa krajského súdu

vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní so všetkými námietkami žalobcu.

Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na to, že po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia a celého obsahu spisového materiálu, nezistil žiadne porušenie zákona

a ani nezákonnosť v postupe správnych orgánov, ich rozhodnutia vyhodnotil za správne a zákonné,

vrátane procesných postupov, zrozumiteľne a logicky odôvodnené, a preto žalobu ako nedôvodne

podanú zamietol.

Podľa krajského súdu bola v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, že žalobca, ktorému

bolo udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na účel zlúčenia rodiny, právne relevantným spôsobom

nepreukázal, že s manželkou I. vedú spoločný rodinný život, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti

o udelenie trvalého pobytu. I keď faktické odlúčenie manželov ešte nemusí znamenať, že nevedú

spoločný rodinný život, je však potrebné posudzovať mieru a rozsah nákladov na domácnosť

manželov, celkovú funkčnosť manželstva ako i pomoc zo strany žalobcu svojej manželke, ktorá je

podľa jeho tvrdenia zdravotne postihnutá. V tejto súvislosti uviedol, že sporadické návštevy

žalobcu u jeho manželky a jej obdarovanie ešte neznamenajú, že manželia vedú spoločný život.

Krajský súd sa stotožnil so skutkovými závermi správnych orgánov, z ktorých vychádzali

pri posudzovaní žiadosti žalobcu o ďalšie povolenie na trvalý pobyt, keď ustálili, že žalobca

sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, s manželkou nevedie spoločný rodinný život

a manželstvo prestalo plniť svoj účel, pričom krajský súd právne závery správnych orgánov

vyhodnotil za správne.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že v konaní

pred súdom prvého stupňa došlo k vadám, keď súd vo veci dňa 3.4.2008 vo veci rozhodol v jeho

neprítomnosti a neprítomnosti právneho zástupcu, hoci ospravedlnili svoju neprítomnosť

a požiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Týmto konaním bola podľa žalobcu

odňatá možnosť žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi konať pred súdom, nemohli si uplatniť svoje

práva zakotvené v a násl. v tak závažnej veci. Žalobca tak nemohol preukázať

tú skutočnosť, že sa dňa 2.3.2008 stal otcom maloletej V. E. K., čo zásadne mení jeho postavenie

cudzinca na území SR. Pochybením súdu tak bolo podľa žalobcu odňaté jeho právnemu zástupcovi

právo záverečného návrhu a tým prišiel o možnosť vysvetliť súdu právnu kvalifikáciu skutkových

zistení tak, ako sa jemu javila.

Pochybenie súdu videl aj v tom, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

Prvostupňovému súdu vyčítal, že vychádzal iba zo spisu O.R.C.P. v N., pričom sám

nevypočul žalobcu, jeho manželku a rodičov manželky. Nezohľadnil, tú skutočnosť, že obaja

manželia síce nežili v spoločnej domácnosti, avšak to neznamenalo ich faktické odlúčenie. Žalobca

zdôraznil, že od začiatku roka 2005 síce zotrval bývať u svojho známeho v Š., ale z toho dôvodu, že

je od 3.8.2003 zamestnaný v spoločnosti Y. a týmto spôsobom sa snažil zabezpečiť po materiálnej

stránke svoju rodinu, nakoľko v mieste trvalého bydliska ani v širokom okolí nie sú takmer žiadane

pracovné príležitosti.

Podľa žalobcu prvostupňový súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že žalobca má od augusta

2003 stále zamestnanie, dokáže sa postarať o seba a svoju manželku, (ktorá je mierne duševne

retardovaná), navštevuje ju minimálne štyrikrát do mesiaca, prispieva na jej výživu, dáva

jej peniaze a nosí jej spotrebný tovar.

Žalobca vyjadril presvedčenie, že jeho manželstvo s manželkou I. nie je v rozpore s § 18

zákona o rodine, svojim spôsobom života a starostlivosťou o svoju manželku si plní povinnosti,

ktoré mu ukladá § 19 ods. 1 zákona o rodine. Keďže jeho manželka vzhľadom na zdravotný stav nie

je schopná uspokojovať potreby ich spoločnej rodiny, robí to žalobca sám, a to aj vtedy, ak nežijú

v jednej domácnosti.

Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

Tvrdenia žalobcu o pochybeniach krajského súdu sú podľa žalovaného irelevantné a zavádzajúce.

Z obsahu spisu podľa žalovaného jasne vyplýva, že žalobca uzavrel manželstvo len s cieľom

získať jednoduchým spôsobom trvalý pobyt na území SR. Skutočný záujem prejavil o svoju

manželku až pri povinnosti predĺžiť si povolenie na trvalý pobyt.

Správnosť skutkových zistení o tom, manželstvo s I. K. je len účelové, podľa žalovaného

potvrdzuje aj tá skutočnosť, že matkou maloletej V. E. K. nie je manželka žalobcu, ale Z. K..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné

potvrdiť.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcu o preskúmanie rozhodnutia č. p. ÚHCP-481-1/RHCP-

NR-2007 zo dňa 2. júla 2007 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície

PZ Partizánske č. PPZ-65-17/HCP-NR-CP-NR-P-2007 zo dňa 11. apríla 2007, ktorým bolo

zamietnutá žiadosť žalobcu o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na území SR podľa § 39 ods. 2

písm. e/ o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), preto primárne v medziach

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov (účinného do 31.8.2007) policajný

útvar na žiadosť cudzinca udelí ďalšie povolenie cudzincovi, ktorý má udelené prvé povolenie.

Podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť

o udelenie povolenia na trvalý pobyt, ak manželia nevedú spoločný rodinný život alebo neuzavreli

manželstvo podľa osobitného predpisu, 16) ak je účelom žiadosti o udelenie povolenia na trvalý

pobyt zlúčenie rodiny.

Žalovaný zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu (o zamietnutí žiadosti o o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý

pobyt na území SR) skutočnosťou, ktorú zobral do úvahy aj prvostupňový správny orgán, a to,

že žalobca nevedie s manželkou I. K. spoločný rodinný život. Z výpovedí žalobcu, jeho manželky

a rodičov jeho manželky správny orgán vyvodil záver, že žalobca začal chodiť za manželkou

a sporadicky jej dával peniaze, resp. robil nákupy až pod vplyvom toho, že správny orgán

preveroval ich spolužitie, pričom žalobca nepreukázal, že tak robil i pred tým, resp. potom, ako

manželka žalobcu odišla bývať k svojim rodičom do P.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca dňa 22.1.2007 požiadal

o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na území SR. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo,

že prvé povolenie na trvalý pobyt na území SR bolo žalobcovi udelené podľa § 35 písm. a/ zákona

o pobyte cudzincov na dobu troch rokov od 11.3.2004 s platnosťou do 11.3.2007, nakoľko dňa

7.11.2003 uzavrel manželstvo s I. rod. V., nar. X. štátnou príslušníčkou SR.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že O.C.P. PZ v P. dňa 11.4.2007

zamietlo žiadosť žalobcu podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov o ďalšie povolenie

na trvalý pobyt na území SR. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to,

že preverovaním zistil, že žalobca spolu s manželkou sú prihlásení na adrese P., ul. V. od udelenia

povolenia na trvalý pobyt, žalobca sa však na uvedenej adrese nezdržiaval. S manželkou býval

v meste Š., začiatkom roku 2005 sa manželka odsťahovala do miesta trvalého bydliska a od tej doby

nežijú v spoločnej domácnosti. Po vyhodnotení výpovedí žalobcu, jeho manželky a rodičov

manželky žalobcu dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobca nevedie s manželkou

spoločný rodinný život a manželstvo prestalo plniť svoj účel.

Prvostupňový správny orgán preto zamietol žiadosť žalobcu podľa § 39 ods. 2 písm. e/

zákona o pobyte cudzincov o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na území SR.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že proti uvedenému rozhodnutiu podal

žalobca odvolanie, v ktorom namietal proti skutkovým zisteniam správneho orgánu, ktoré

nepovažoval za pravdivé. Správnemu orgánu vyčítal, že nezohľadnil tú skutočnosť, že obaja

manželia síce nežili v spoločnej domácnosti, avšak to neznamenalo ich faktické manželské

odlúčenie. Žalobca poukazoval na to, že od začiatku roku 2005 síce býva u svojho známeho v Š.,

avšak z toho dôvodu, že je od 3.8.2003 zamestnaný v spoločnosti Y. a týmto spôsobom sa snažil

zabezpečiť po materiálnej stránke svoju rodinu, nakoľko v mieste trvalého bydliska nie sú žiadne

pracovné príležitosti. Poukázal na to, že manželka schválila tento spôsob života, nie je schopná

vzhľadom na zdravotný stav uspokojovať potreby ich spoločnej rodiny, a tak to robí žalobca, a to aj

vtedy, ak nežijú v jednej domácnosti. Žalobca vyjadril presvedčenie, že nebol naplnený dôvod pre

zamietnutie jeho žiadosti na ďalší trvalý pobyt na území SR, pričom rozdelenie rodiny takýmto

spôsobom považuje za protiústavné.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie

žalobcu zamietol, uviedol na základe akých dôkazných prostriedkov vykonaných v konaní

pred prvostupňovým správnym orgánom dospel k záveru zhodnému so záverom prvostupňového

správneho orgánu, keď podstatnú časť výpovedí účastníkov konania (žalobcu, manželky žalobcu

a jej otca) zopakoval, následne ich analyzoval a doplnil výsledkami vlastného šetrenia

prvostupňového správneho orgánu (previerka v mieste sídla spoločnosti Y. k zisteniu pobytu

žalobcu zo dňa 6.2.2007, kontrola ubytovania cudzinca na adrese P. zo dňa 15.2.2007, opätovná

previerka v spoločnosti Y. zo dňa 12.2.2007.

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami žalobcu uplatnenými

v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom zdôvodnil, prečo na tieto námietky

neprihliadol. Poukázal na rozpornosť výpovedí samotného žalobcu k pravidelnosti návštev

manželky, k jej financovaniu resp. podieľaní sa na nákladoch spoločnej domácnosti, (keď poukázal

na to, že na strane jednej žalobca tvrdí, že manželku navštevuje v piatok, v sobou aj v nedeľu, chodí

za ňou dvakrát do mesiaca, pričom v ďalšej výpovedi žalobca uvádza, že naposledy ju bol pozrieť

na Vianoce 2006). Poukázal tiež na rozpor výpovede žalobcu, keď najskôr tvrdil, že počas návštev

dáva manželke 2000 - 3000 Sk, peniaze jej neposiela poštou, neskôr tvrdil, že manželke počas

návštev v minulosti dal 500 Sk alebo 1000 Sk).

Žalovaný zdôraznil, že počas dvoch rokov bol žalobca manželku v mieste ich spoločného

bydliska navštíviť len iba raz, a to v novembri 2006, o tom, že návštevy nie sú pravidelné

a o manželku sa začal zaujímať až po tom, keď správny orgán začal preverovať skutočnú adresu

a pobyt žalobcu, podľa žalovaného svedčia výpovede manželky žalobcu ako aj jej otca, ktorí

zhodne uviedli, že žalobca naposledy navštívil manželku v novembri 2006, kedy jej dal 500 Sk.

Predmetná zhoda výpovede manželky žalobcu a jej otca a rozpornosť výpovedí žalobcu

s prihliadnutím na súkromný život žalobcu ako účastníka konania viedla žalovaného

k jednoznačnému záveru, že manželia nevedú spoločný rodinný život, a tým bol podľa žalovaného

naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na území SR

Skutkové zistenia správnych orgánov neboli spochybnené ani prvostupňovým súdom

a z takto objektívne zisteného stavu veci v správnom konaní vychádzal aj krajský súd, ktorý

sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal,

že s manželkou I. vedú spoločný rodinný život, čo bolo dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie

trvalého pobytu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa najskôr zaoberal žalobcovou

námietkou týkajúcou sa namietanou vadou konania, keď krajský súd mal konaním v neprítomnosti

žalobcu a jeho právneho zástupcu, (ktorí požiadali o odročenie pojednávania), odňať možnosť

žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi konať pred súdom.

Z obsahu spisu krajského súdu jednoznačne vyplýva, že právny zástupca žalobcu požiadal

písomne dňa 25.3.2007 o odročenie pojednávania z dôvodu účasti žalobcu na zahraničnej ceste

ako i z dôvodu svojej účasti na skôr vytýčenom inom pojednávaní na OS Skalica. Krajský súd

v dôvodoch napadnutého rozsudku odôvodnil, prečo neakceptoval uvedenú žiadosť o odročenie

pojednávania, keď uviedol, že právny zástupca žalobcu nepredložil žiaden dôkaz o jej dôvodnosti,

pričom zdôraznil, že sama kolízia pojednávaní (na viac nepreukázaná) nie je bez ďalšieho

dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle .

V postupe krajského súdu, ktorý vec prejednal a dňa 3.4.2008 vo veci aj rozhodol

v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu nevidel odvolací súd žalobcom tvrdené ukrátenie

na jeho práve konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, však nebolo

možné považovať konanie a rozhodovanie súdu v neprítomnosti účastníka, ktorého dôvody žiadosti

o odročenie pojednávania vyhodnotil správne za nie závažné, (treba tiež poukázať na to, že právny

zástupca žalobcu až dodatočne spolu s odvolaním predložil potvrdenie zamestnávateľa Y. zo dňa

15.5.2008 o tom, že žalobca vykonal v dňoch 31.3.2008 až 4.4.2008 služobnú cestu v zahraničí),

pričom z obsahu spisu vyplynulo, že žiaden dôkaz o kolízii pojednávaní nepredložil, keď naviac

s takouto možnosťou pokračovať v pojednávaní počíta ( ). Vzhľadom k tomu,

že podmienky pre postup podľa boli splnené, krajský súd nepochybil, keď vec

prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako

nedôvodnú, sa stotožnil aj súd odvolací. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť

jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

Odvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné

pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktoré nasvedčuje tomu, že prvostupňový,

ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých

pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov,

spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom

o tom, že žalobca nevedie spoločný rodinný život s manželkou I., pričom svoje rozhodnutie

vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd k námietke žalobcu, keď prvostupňovému súdu vyčítal, že vychádzal

iba zo spisu O., pričom sám nevypočul žalobcu, jeho manželku a rodičov manželky, považuje za

dôležité uviesť, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov

správnych orgánov v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu

veci z ktorého súd vychádzal je vecou správneho orgánu, tým nie dotknuté ustanovenie § 250i

.

Pokiaľ sa teda krajský súd riadne oboznámil z vykonanými dôkazmi v správnom konaní

a tieto považoval za dostačujúce pre objektivizáciu skutkového stavu veci, z ktorého pri svojom

rozhodovaní vychádzal, nepochybil, (treba tiež zdôrazniť, že pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia ).

Z tohto pohľadu neobstojí ani námietka žalobcu, že nemohol prvostupňovému súdu

preukázať tú skutočnosť, že žalobca sa stal 2.3.2008 otcom maloletej V. E. K., čo podľa neho

zásadne mení jeho postavenie cudzinca na území SR.

Na túto okolnosť logicky nemohol správny orgán prihliadnuť, pretože v čase jeho

rozhodovania takáto skutočnosť nebola známa, preto nebolo možné žalovanému vyčítať,

že sa takouto okolnosťou nezaoberal, z obsahu spisu vyplýva, že žalobca túto svoju námietku (že sa

má stať otcom) neuplatnil ani v žalobe, preto nebol dôvod aby sa ňou krajský súd zaoberal.

Naviac, vzhľadom k tomu, že matkou maloletej V. E. K., nar. 2.3.2008 podľa overenej

fotokópie rodného listu nie je manželka žalobcu, ale Z. K., táto okolnosť nemení nič na

preukázanej dôkaznej situácii vo vzťahu k uplatnenej žiadosti žalobcu na povolenie ďalšieho

pobytu území SR, práve naopak, podporuje správnosť záveru žalovaného, že žalobca a I. K. ako

manželia nevedú spoločný rodinný život, preto prvostupňový správny orgán dôvodne podľa § 39

ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť žalobcu o udelenie povolenia na trvalý

pobyt.

Na základe uvedeného považoval odvolací súd námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca v odvolacom konaní

nebol neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. júla 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu