Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-4-2021.pdf
PDF · 117.13 KB
No categories available
11P/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. Y. H., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky B.. N. R.. rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. trati XXXX/A, M., zastúpenej Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Farská 33, Nitra a otca Ing. D. H., D.., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 43, o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
I.Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/331/2017-64 zo dňa 30.1.2018 v časti styku otca dieťaťa s maloletou M. Y. H., nar. X.X.XXXX tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou M. Y. H., nar. X.X.XXXX každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatku 15.00 hod., kedy si otec maloleté dieťa vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje alebo v mieste bydliska matky dieťaťa do bezprostredne nasledujúcej nedele do 16.00 hod., kedy maloleté dieťa odovzdáva v mieste bydliska matky dieťaťa matke.
II.Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
III.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2021 domáhal zmeny úpravy styku otca s maloletou dcérou M. Y. H., nar. X.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy styku, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/66/2019-144 zo dňa 29.6.2020 došlo k podstatnej zmene pomerov. Uviedol, že súčasný styk považuje za bezproblémový, avšak tento obmedzený rozsah nerešpektuje právo dieťaťa na plnohodnotný a rovnocenný styk s obidvomi rodičmi a už vôbec nie s obidvomi rodinami rodičov. Vyjadril, že maloletá chce uňho prespávať, pozná jeho bydlisko od augusta 2018, v byte má zariadenú vlastnú detskú izbu a cíti sa tu ako doma. Preberanie dieťaťa prebieha občas problematicky, kedy mu matka neumožňuje stýkať sa s maloletou dcérou z rôznych osobných dôvodov resp. mnohých zveličených zdravotných dôvodov maloletej, a to bez ochoty poskytnúť mu náhradný termín. Inokedy je komunikácia medzi nimi pokojná, avšak nestabilita ich vzťahu je stále prítomná. Matka odmieta spoluprácu so psychológom, ktorého im pridelil ÚPSVR Nitra a nerešpektuje odporúčania psychológa, ani sociálnej kurátorky. On s týmto psychológom spolupracuje už 3 roky, písomne ho informuje o priebehu stretnutí s dcérou a množstve nekonaných stretnutí a taktiež telefonicky s ním konzultuje svoje správanie a taktiež správanie dieťaťa, aby dosiahli čo najlepší vzájomný vzťah a smerovanie rozvoja dcérinej osobnosti. Pokúšal sa za pomoci psychológa a sociálnej kurátorky dohodnúť sa s matkou na rozšírení styku, avšak bezúspešne. Na záver uviedol, že maloletá, ktorá má momentálne viac ako 4,5 roka, je už dostatočne
veľká a nezávislá na to, aby s ním strávila celý víkend a prežívali tak spolu plnohodnotnejšie chvíle a konečne by sa pravidelne stretávala aj s celou svojou rodinu, čo jej v budúcnosti môže byť len prínosom. Otec teda v návrhu žiadal, aby mu súd upravil styk tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatka 17,00 hod. do nedele 17,00 hod. a každý týždeň v stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod. a v každom kalendárnom roku 25.12. od 8,00 hod. do 18,00 hod. Zároveň žiadal, aby mu matka poskytla náhradný rovnocenný termín v prípade nerealizovaného styku.
2. V predmetnej právnej veci sa konali na tunajšom súde celkovo tri pojednávania v dňoch: 31.05.2021, 06.10.2021 a 17.01.2022, na ktorých boli opakovane vypočutí všetci účastníci konania a bola zisťovaná aktuálna rodinná situácia s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa a na jeho zdravý psychický a fyzický rozvoj.
3. Navrhovateľ - otec na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti je to komplikované stretávať sa s dcérou cez týždeň nielen preňho, ale aj pre matku a pre mal. M.. Preto sa plne stotožňuje s návrhom pani psychologičky, ktorá vypracovala oboznámený posudok a to tak, že by maloletú preberal každý párny týždeň v piatok z MŠ, ktorú mal. navštevuje a odovzdával by ju matke v nedeľu každý párny týždeň o 17.00 hod. alebo 18.00 hod. Nevidí problém, keď bude maloletú odovzdávať matke. Problém vidí v tom, keď ju bude od matky preberať. Očakával by od matky, aby maloletú na styk pripravila, aby jej pripravila oblečenie a hračky, ktoré by si chcela zobrať so sebou, ale samotné preberanie by bolo bez jej prítomnosti, a to v MŠ, ktorú mal. M. navštevuje, resp. v škole, ktorú bude navštevovať. Naposledy sa s mal. M. stretol včera večer. Od 14.00 hod. do 18.00 hod. bol s M. uňho doma. Hrali sa a maľovali si. M. bola spokojná. Namaľovala matke obrázok, ktorý jej následne odniesla domov. M. nemá potrebu byť s matkou, keď je uňho. Večer väčšinou odmieta ísť domov k matke, on ju ale riadne namotivuje, že sa k matke musí vrátiť a matke ju zanesie. M. toto rešpektuje. Ona sa snaží aj vyjednávať o tom, že by ešte chcela zotrvať uňho, ešte hodinu, ešte 5 minút, ale nakoniec rešpektuje to, že sa treba vrátiť k mame. Prostredie v jeho domácnosti M. dobre pozná, má tam hračky, posteľ. Občas si zvykne aj poležať. Netlačí na ňu ohľadom prespania, ale dáva jej na vedomie, že môže uňho prespať. Niekedy sa aj spýta, či môže spať uňho, ale on sa tejto téme sa snaží vyhýbať. Čo sa týka rodičovských vzťahov medzi ním a matkou dieťaťa, hodnotil by to tak, že niekedy je to dobré, niekedy je to horšie. Po stretnutí s pani psychologičkou sa začali s matkou dieťaťa aj zdraviť. Matka dieťaťa nerešpektuje striktne súdne rozhodnutie ohľadom styku s maloletou a to robí problém jeho harmonogramu práce, nakoľko si nevie nič naplánovať. Potreboval by presne vedieť kedy s dieťaťom bude, aký program dieťaťu môže pripraviť. V súčasnej dobe to vníma tak, že sa musí len prispôsobovať tomu, čo nastaví matka.
4. Právny zástupca otca na záverečnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na súdom oboznámenú správu RPPS je zrejmé, že vyjadrenia otca v rámci tohto konania, ako aj jeho návrh sú plne relevantné, keďže bolo jednoznačne preukázané, že matka negatívne programuje dcéru voči otcovi a táto sa z tohto dôvodu najmä pred ňou snaží chovať tak, že otca nemá rada alebo že s ním nechce byť. Tvrdí, že takéto správanie dcéry vyplýva iba z negatívneho postoja matky voči otcovi, ktorý má snahu vychádzať s matkou korektne, avšak vzhľadom na jej časté neprimerané správanie voči nemu to nie je možné. Má za to, že aj súd si minimálne z uvedenej správy musel uvedomiť, že správanie matky nie je primerané vo vzťahu k naplnenia účelu dobrých vzťahov medzi dieťaťom a otcom. Preto má za to, že je vhodné a taktiež aj v najlepšom záujme dieťaťa, aby súd rozhodol v intenciách návrhu otca resp. návrhu RPPS, teda aby bolo dieťaťu umožnené u otca prespať minimálne dve noci každý druhý víkend. Je presvedčený, že rozhodnutiu súdu v týchto intenciách toho času nebráni žiadna okolnosť. Právny zástupca otca v konečnom návrhu žiadal súd, aby zmenil predošlý rozsudok OS Nitra o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou od každého párneho piatku od 15.30 hod. do každej párnej nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v MŠ resp. v budúcnosti v ZŠ a otec dieťa odovzdá každú párnu nedeľu na mieste, ktoré je bydliskom dieťaťa.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že stretnutie maloletej so psychologičkou sa uskutočnilo len raz, ktoré trvalo 1 hodinu a 20 minút. Maloletá bola s otcom vo vnútri 17 minút. Skákala po gauči, po stoličkách, toto nezvykne robiť. Nepovažuje uvedené stretnutie za objektívne, keďže tam pozerali nejaké videá. Malá sa nevyjadrila, že sa nechce s otcom stretávať, ale že nechce u neho prespávať. Dodala, že otec jej to zakázal povedať, lebo sa bude na ňu hnevať. Malá M. sama sa vyjadrila pani psychologičke, že si chce zmeniť meno a priezvisko. Nie je pravdou, že by pôsobila na dcéru negatívne. Stále sa s ňou rozpráva, komunikuje s ňou a dohovára jej. Matka uzatvorila v decembri 2021 manželstvo s F. R.,, čo jej bolo vyhodené na oči zo strany otca. Tento vzťah trval asi 3,5 roka. S manželom spolu žijú v jednej domácnosti
a spoločne sa starajú o mal. M.. Vzťah medzi jej manželom a M. je veľmi dobrý, bezproblémový. M. ho pozná dlhodobejšie. Niekedy mu hovorí F. a niekedy mu hovorí tatušo. Čakajú prírastok a preto si to M. vysvetľuje, keďže bude mať súrodenca. Aktuálne maloletá nechodí do MŠ od novembra 2021 z dôvodu pandemickej situácie a z dôvodu, že tam chodiť odmieta, nakoľko je preradená do novej triedy, kde nemá kamarátky. Mali tam pozitívne kuchárky, pani riaditeľku a preto ju nedávala do MŠ, chránila tak seba i svoju rodinu. Nevie uviesť, či nastúpi do ZŠ od 9/2022. Chce však uviesť, že malá nemá u otca žiadne potreby ako sú napr. papučky, oblečenie. Otec by mal podľa psychologičky takéto veci pre malú zabezpečiť. Keď navštevovala MŠ, tak vždy chodila po ňu na obed, lebo v MŠ ona nespáva. Piatky pre ňu chodí stará matka, niekedy aj jej manžel alebo starí rodičia. Malá sa jej sťažuje, že otec na ňu tlačí, že bude u neho spať. Dieťa sa každú noc 2x budí a zakaždým potom ide spať k nej. Nie je pravdou, že nerešpektuje rozhodnutia súdov, lebo dieťa je vždy na stretnutie s otcom nachystané. To, že dieťa odmietne odísť k otcovi neznamená, že nie je z jej strany pripravená. Otec dieťaťa nevyužíva všetky stretnutia, ktoré sú stanovené súdom. Napr. ju mal mať 25.12. na celý deň a neprišiel po ňu, o čom ju neoboznámil. Následne však prišiel za ňou mimo súdnych hodín a ona mu poskytla stretnutie s maloletou. Nesúhlasí s prespávaním maloletej u otca, lebo si myslí, že dieťa na to pripravené nie je a odmieta tam spávať. Takto jej to malá povedala. Malá jej nijako neodôvodnila, prečo nechce u otca prespať. Povedala, že sa v noci budí a bojí sa. Každú noc ona príde za matkou a spí s ňou. Matka ďalej uviedla, že aktuálne nepracuje, je na rizikovom tehotenstve asi od novembra 2021, predtým pracovala tri mesiace v MŠ Ivanka pri Nitre.
6. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že tvrdenie právneho zástupcu otca, že dieťa je matkou negatívne naprogramované proti otcovi nie je ničím podložené a nezakladá sa na pravde. Dieťa je na styk vždy riadne pripravené v zmysle súdneho rozhodnutia. Stane sa, že dieťa niekedy nechce k otcovi ísť, ale vždy je na príchod otca nachystaná. Matka veľakrát vyvíja sama iniciatívu k tomu, aby dieťa prehodnotilo svoje stanovisko a napr. včera sa stalo, že keď ráno dieťa odmietlo ísť k otcovi, matka sa s ním veľa rozprávala a nakoniec matka sama odviezla mal. M. k otcovi v poobedných hodinách. Pokiaľ by nechcela, aby sa styk realizoval, k tomuto by nemusela pristúpiť. Pripomína, že stretnutia maloletej s otcom sa viackrát realizovali aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Na druhej strane sa však stalo aj to, že otec čas, ktorý mal upravený súdom na realizáciu styku s maloletou nevyužil a na stretnutie neprišiel. Chce upriamiť pozornosť na to, že dieťa vôbec nevyjadrilo potrebu u otca prespávať v noci a vlastne to svojím vyjadrením potvrdil aj otec na dnešnom pojednávaní. Doteraz dcéra u otca nikdy nespala. Chce poukázať na to, že nie je pre maloleté dieťa, ktoré navštevuje MŠ vhodné, aby každý druhý piatok prichádzala do škôlky s kufrom. Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu uviedla, že v konaní bolo podľa jej názoru preukázané, že nie je dôvod na zmenu súdneho rozhodnutia a preto navrhuje, aby súd návrh otca dieťaťa zamietol. Styk otca s mal. dieťaťom je upravený rozsudkom z roku 2020 a odvtedy nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala rozšírenie styku o nočné prespávanie. Mal. M. má 5 rokov a z dokazovania vyplynulo, že sa ťažko adaptuje na nové prostredie a na zmeny, o čom svedčí aj fakt, že aj v škôlke mala s adaptáciou problémy. Maloletá doposiaľ u otca nikdy nespala a na nočný režim u neho nie je zvyknutá a ani sa ho sama nedožaduje. Zmena súdneho rozhodnutia v tom zmysle, že by dve noci za sebou mala prespať u otca aj napriek svojej nevôli, by jej mohla spôsobiť vážne problémy. Mal. M. už v minulosti trpela psychickými problémami s rôznymi prejavmi a práve v súčasnosti sa situácia zastabilizovala a aj styk otca s maloletou je momentálne upravený na požadovanú úroveň. Otcovi dáva dostatočný priestor na rozširovanie jeho rodičovských väzieb k maloletej a aj maloletá je na súčasný styk tak zvyknutá, že ju netraumatizuje. Z uvedeného dôvodu považuje za vhodné a v záujme maloletého dieťaťa to, aby styk zostal tak ako je v súčasnosti upravený posledným súdnym rozhodnutím.
7. Matka v konečnom návrhu súhlasila s vyjadrením jej právnej zástupkyne, že nechce zatiaľ zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia. Je ochotná poskytnúť otcovi stretnutia s maloletou aj nad rámec. Nemyslí si, že prespanie u otca by bolo pre maloletú po psychickej stránke dobré. Bude sa preto ťažšie adaptovať a ťažšie učiť. Maloletá sa vyjadruje, že tam spať nechce a ona ju nemôže k tomu donútiť.
8. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že z oboznámenej správy z Referátu poradensko- psychologických služieb jednoznačne vyplýva, že mal. M. má k otcovi vybudovanú silnú pozitívnu citovú väzbu a rozšírenie kontaktov s ním bude teda pre ňu všestranne rozvíjajúce a v jej najlepšom záujme. Plne sa stotožňuje so závermi správy z RPPS, čo sa týka úpravy kontaktov otca s mal. M. a navrhuje, aby bol styk otca s mal. upravený na každý párny víkend od piatka, kedy si otec prevezme mal. dieťa z MŠ do nedele do 17.00 hod., kedy otec odovzdá mal. v domácnosti matky. Zároveň by chcela uviesť, že
pokiaľ by mala maloletá zo začiatku u otca s prespaním nejaký problém s adaptáciou, bolo by vhodné, aby otec dieťa zaniesol matke, aby to nebolo pre dieťa nejako stresujúce.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom spisu: návrh otca dieťaťa, plnomocenstvo pre PZ matky dieťaťa, plnomocenstvo pre PZ otca dieťaťa, správy UPSVaR Nitra, potvrdenie o návšteve MŠ mal. a vyjadrenie k návšteve MŠ u mal., písomné vyjadrenie matky dieťaťa z 31.5.2021, správy UPSVaR Nitra, správa UPSVaR Nitra RPPS z 11.1.2022, spisy OS Nitra sp. zn. 11P/66/2019, 13P/331/2017 . a zistil tento skutočný stav:
10. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. sp. zn. 11P/66/2019-144 zo dňa 29.6.2020, právoplatným v časti úpravy styku dňa 13.8.2020 bol styk otca s maloletou M. Y. H., nar. X.X.XXXX upravený tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku 25.12. od 8.00 hod. do 18.00 hod. Maloletá mala v čase poslednej úpravy necelé 4 roky.
11. Z podanej správy MŠ, Nábrežie mládeže 7, Nitra zo dňa 25.05.2021 súd zistil, že maloletá sa počas pobytu v MŠ správa rozdielne, podľa toho, či príde len na dopoludnie, vtedy je veselá, komunikatívna, spontánna a do aktivít sa zapája. V prípade, že ostáva aj na odpočinok, zvláda toto ťažšie, je plačlivá, do aktivít sa zapája len veľmi málo alebo vôbec. Prejavom jej nespokojnosti je ohrýzanie nechtov a častejšie chodenie na toaletu.
12. Z podanej správy ÚPSVR Nitra, Referát poradensko- psychologických služieb zo dňa 11.01.2022 súd zistil, že klienti sa dostavili na stretnutie v dňoch 19.11. (obaja rodičia), 24.11. (obaja rodičia spoločne s dieťaťom), 2.12.2021 (obaja rodičia) a dňa 10.01.2022 (iba otec). Súd sa podrobne oboznámil s podanou správou. Prioritnou úlohou ich šetrenia bolo odpozorovať interakciu dieťaťa k rodičom. Táto prebehla bez problémov, mal. M. má veľmi pekný a emocionálne silný pozitívny vzťah k obom rodičom. Na matku je silne citovo naviazaná, nakoľko s ňou trávi väčšinu času. Maloletá podvedome preberá názory a pohľady matky. Jej vzťah s otcom je zredukovaný na kratšie časové úseky, je naplnený rôznymi zaujímavými aktivitami, či kreatívneho alebo športového zamerania, ktoré sú pre dieťa atraktívne a všestranne rozvíjajúce. Mal. M. má potrebu tráviť s otcom viacej času, čo jej ale neumožňuje tenzný (napätý) vzťah medzi jej rodičmi, a preto si ani nemôže dovoliť nahlas vyjadriť tento názor pred nimi. Z odpozorovaného stretnutia možno konštatovať, že maloletá M. bola pred matkou neistá už z toho, že si dovolila cítiť radosť a lásku k otcovi, pretože toto sa nestotožňuje s názorom a pohľadom matky. Preto mala akoby pocity viny a pred matkou sa snažila vyjadrovať v intenciách matkiných názorov. M. je na matku ako na prvú vzťahovú osobu silne citovo naviazaná a iný názor ako matkin ju zneisťuje a narúša u nej pocit istoty a bezpečia. Maloletá sa pred otcom vyjadruje otvorene a spontánne aj v zmysle, že by s ním chcela tráviť viac času, no pred matkou sa vyjadruje tak, ako by to matka chcela počuť, aby to pre matku nebolo zraňujúce. Takáto rozpoltenosť u dieťaťa môže viesť až k psychosomatickým ťažkostiam. Z toho dôvodu je nutné, aby bol rodičovský kontakt korektný v tom, že sa aspoň pozdravia a pred dieťaťom nebudú rodičia o sebe hovoriť nič negatívne. Dôležitá je tiež úprava kontaktov s otcom a pozitívna motivácia dieťaťa zo strany matky. Psychologička RPPS sa stotožňuje s riešením, že by sa mal zredukovať kontakt otca s dcérou cez týždeň a mal by sa rozšíriť cez víkend o prenocovanie, čo by znamenalo, že si otec prevezme dieťa v piatok zo školského zariadenia, ktoré aktuálne bude maloletá navštevovať a odovzdá ho matke v nedeľu v poobedňajších hodinách, prípadne v pondelok opäť do MŠ (ZŠ), aby sa predišlo odovzdávaniu od jedného rodiča k druhému.
13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
16. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
17. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na rozšírenie rozsahu styku bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy styku nastala z pohľadu súdu podstatná zmena pomerov v oblasti rodinných vzťahov. Jednak na strane matky prišlo k uzavretiu manželstva a s manželom očakávajú narodenie bábätka, čo môže taktiež podvedome u maloletej M. vplývať na jej vnútorné prežívanie. Súd však konštatuje a má za jednoznačne preukázané, že maloletá sa kontaktu a stretnutiam s otcom nebráni, k otcovi má vytvorený blízky citový vzťah a dokonca súd sa stotožňuje s tvrdeniami maloletej M., ktoré prezentoval otec, že maloletá by chcela u otca prespať, aj keď tieto svoje tvrdenia pred matkou nahlas nevysloví. Ako upozornila pani psychologička RPPS PhDr. Zuzana Drgoňová, PhD. takéto rozpoltené správanie môže viesť u maloletej až k psychosomatickým ťažkostiam. Je preto potrebné a žiadúce, aby matka začala rešpektovať odborné zistenia a závery z tohto psychologického stretnutia. Matka v priebehu celého konania zastáva názor, že maloletá nie je na prespatie u otca pripravená, avšak tento názor nevedela ničím odôvodniť, aj keď sa s maloletou často a dlho rozpráva, tak ani samotná maloletá matke neuviedla dôvod, prečo by nemohla u otca prespať, keď sa u neho cíti dobre a na spoločné stretnutia s otcom sa teší. Súd vychádzajúc z podanej správy ÚPSVR Nitra, RPPS, kde odborní psychologickí a sociálni pracovníci mali možnosť odpozorovať vzájomný vzťah maloletej a rodičov zistil, že maloletá sa v prítomnosti otca cítila uvoľnene, bola veselá, smiala sa, tancovala, hladkala otca po tvári, dala mu pusy na líca a šantila. Sama sa vyjadrila, že k otcovi chodí rada a niekedy by u neho chcela byť aj dlhšie, zatiaľ uňho nespala, hoci tam má posteľ. Otázke, či by chcela u otca prespať, sa maloletá vyhla. Po návrate matky, maloletá na upozornenie matky, aby toľko nešantila, reagovala slovami: "nechcem sa s tatinom stretávať", pričom túto reakciu treba vyhodnotiť ako zarážajúcu a neprimeranú vzhľadom na predchádzajúce pozitívne správanie maloletej vo vzťahu k otcovi. Sama maloletá dokonca požiadala otca, aby ju na chodbe počkal po ukončení stretnutia. Z uvedeného príkladu jasne vyplýva, že maloletá podvedome preberá matkine vzorce správania a navonok sa prezentuje názormi a postojmi tak, ako aj jej matka, nakoľko táto je pre ňu prvou vzťahovou osobou a jej emocionálna väzba k nej je najsilnejšia a je teda zrejmé, že maloletá sa obáva prejaviť vlastný názor pred matkou v prípade, že je tento odlišný od jej názoru. Súd znovu poukazuje na matkine nastavenie, kedy spochybnila odborné vedenie stretnutia a závery RPPS Nitra, kedy sa matke nepozdávalo bezprostredné hravé detské správanie maloletej, z čoho si vyvodila, že maloletá už niekedy v minulosti stretla sociálne pracovníčky, že sa poznajú s otcom dieťaťa. Takéto nevhodné a podozrievavé námety matky a jej neetické správanie, kedy pracovníčkam tvrdila, že má vyjadrenia svojej dcéry z ich pohovoru nahraté na mobilnom telefóne (tieto si mala údajne nahrať tajne, bez vedomia ÚPSVR Nitra, avšak nevedela ich dokázať), ktoré by mali byť iné ako tvrdia závery posudku, vyjadrujú silné podozrenia na neochotu matky prijať iné názory a poznanie, než ako je jej tvrdenie. Matka by mala do budúcnosti poopraviť jej správanie keď napríklad neodzdravila otca na stretnutí na RPPS. Ďalším príkladom matkinho nevhodného správania je skutočnosť, keď mala na stretnutí RPPS opustiť miestnosť, aby mohli pracovníci nezávisle odpozorovať bezprostredné správanie maloletej k otcovi, tak opakovane upozornila maloletú na skutočnosť, že odchádza, čím mohla u nej navodiť dojem strachu resp. pocitov úzkosti, keďže sama matka vyjadrila v predchádzajúcich telefonátoch so sociálnou pracovníčkou obavu, či maloletá zvládne byť v jednej miestnosti bez prítomnosti matky, avšak tieto jej obavy sa vôbec nenaplnili. Obaja rodičia by sa v záujme svojho dieťaťa mali vyvarovať všetkých negatívnych prejavov, ktoré v minulosti použili, či už podávanie trestných oznámení za porušenie styku, problematické preberanie a odovzdávanie dieťaťa, prípadne neochota poskytnúť náhradný termín pri objektívnych, ale aj subjektívnych príčinách nerealizovaného styku. Súd jednoznačne konštatuje, že v starostlivosti matky ani otca nezistil žiadne nedostatky. Obaja rodičia sú plne kompetentní vychovávať dieťa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pričom dieťa by nemalo doplácať na nevyriešené konflikty z minulosti u rodičov, o ktorých sú dôkazy a záznamy v spisoch a konaniach vedených na tunajšom súde pod sp .zn. 11P/66/2019 a 13P/331/2017. Maloletá aktuálne navštevuje posledný ročník materskej škôlky, od septembra by mala začať navštevovať základnú školu, súd preto považuje z hľadiska veku a jej psychického a fyzického vývoja návrh otca, že maloletá je pripravená na styk s prenocovaním u otca za dôvodný. Podľa názoru súdu, je v záujme maloletej, aby sa styk s prenocovaním
začal realizovať čím skôr a nie až po nástupe na základnú školu, aby si maloletá mohla čím skôr privyknúť na prenocovanie u otca, nakoľko domácnosť otca pozná, otca tiež vníma ako dôležitú vzťahovú osobu. Tiež treba brať ohľadom na možnú nástup maloletej do ZŠ v septembri 2022, v ktorom stave bude maloletá zaťažená novými školskými povinnosťami, čím bude na ňu zvýšený psychický nápor. Zároveň je dôvodné, aby práve v takejto situácii bolo rodičia maloletej nápomocní a pristúpili k aktívnej komunikácia ohľadom vecí, ktoré sa týkajú ich spoločnej maloletej dcéry, ktorá si zaslúži stav, aby mohla pozitívne vnímať jej oboch rodičov, ktorí budú vnímať jej potreby a rešpektovať aj jej názory. Pobyt maloletej u otca zároveň môže priniesť benefit pre matku maloletej, ktorá sa bude môcť venovať dieťaťu, ktoré čaká s jej terajším manželom a otec maloletej M. bude môcť v rámci stretnutí s maloletou M. matku od nových povinností v súvislosti so starosťou o jej maloleté dieťa, ktoré matka čaká, odbremeniť. Matka dieťaťa bude môcť venovať pozornosť mladšiemu dieťaťu, ktoré čaká ale po návrate maloletej M. od otca bude môcť tráviť čas s maloletou, ktorá sa bude určite tešiť na mladšieho súrodenca. Pre maloletú bude určite vzácny čas, ktorý strávi s otcom ako aj s matkou. Dopriať maloletej čas, ktorý ona strávi s jedným i druhým rodičom je pre mal. M. to najvhodnejšie riešenie a obohatí to jej budúcnosť. Súčinnosť vo výchove maloletej by mali byť medzi rodičmi nevyhnutná a komunikácia medzi nim ohľadom M. je pre rodičov povinná. Následne sa úroveň efektívnej rodičovskej komunikácie určite premietne priaznivo do života maloletej. Samotní rodičia to rozhodne sú schopní ovplyvniť. Obaja rodičia sú v súčasnej dobo dobe povinní konať v najlepšom záujem ich mal. dcéry, ktorý si zaslúži, aby jej rodičia konali v jej najlepšom záujme, nakoľko pre dieťaťa je dôležité, aby svoje zázemie našlo o každého z jeho dvoch rodičov. Obaja jej poskytujú zázemie a bezpečie, zaujímajú sa o ňu a pripravujú ju na budúcnosť v ktorej bude potrebná rola oboch rodičov v záujme priaznivého vývoja maloletej. Súd má za to, že súčasná úprava styku neposkytuje otcovi dostatok priestoru na realizáciu svojich rodičovských práv a povinností. Je zrejmé, že dieťa sa bude vždy dožadovať prvoradej pozornosti a opatery zo strany matky ako primárneho rodiča, na ktorého je viac citovo naviazané. V prípade neprítomnosti matky bude mať však otec väčšiu možnosť realizácie svojich rodičovských zručností a bude mať väčšiu možnosť priaznivo budovať a rozvíjať tento pozitívny vzťah aj vo vzťahu k širšej rodine. Ako jedinú príčinu nerealizácie styku s prenocovaním, súd považuje konflikty rodičov z minulosti a matkinu neochotu akceptovať odlišné názory. Takéto správanie rodičov však bráni ďalšiemu zdravému rozvoju osobnosti maloletého dieťaťa, ktoré je podľa názoru súdu na prenocovanie u otca psychicky pripravené. Matka vo svojej výpovedi udávala, že dieťa sa v noci budí a chodí každú noc spávať ku nej do postele, toto správanie však nezakladá obavu, že nebude u otca spokojné. Taktiež aj samotný fakt, že matka už dlhšiu dobu nedáva dieťa do materskej škôlky (z dôvody ochrany rodiny pred pandemickou situáciou) a v prípade, keď aj túto navštevovala, tak v nej neostávala na obedný spánok, ale matka ju vždy vyzdvihovala skôr. Súd je toho názoru, že prehnané obranárske reakcie matky bránia v ďalšom psychickom rozvoji maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa by si mal zabezpečiť všetky materiálne veci, potrebné na pokojné prespatie maloletej, mal by si s matkou prípadne s maloletou dohodnúť, aké hračky, pyžamo, papučky a iné veci osobnej potreby je potrebné pre maloletú zadovážiť aj z hľadiska hospodárnosti a mohlo by byť vhodné tieto napríklad spoločne nakúpiť v rámci spoločnej aktivity a prípravy na prvé prenocovanie. Takýto postoj rodičov by maloletá rozhodne uvítala s radosťou. Ohľadom styku otca s maloletou je matka povinná dieťa na styk riadne pripraviť aj po psychickej stránke, riadne dieťaťu vysvetliť dôvod a rozsah styku otca s maloletou, uviesť rozsah styku maloletej s otcom, uistiť maloletú o tom, že aj matka má záujem na tom, aby M. strávila pobyt u otca a maloletú oboznámiť s tým, že aj matka má záujem na tom, aby M. u otca prespala, trávila s ním čas. Matka by mala M. uistiť o tom, že ju bude po návrate otca s radosťou čakať. Rodičia by mali spoločne maloletú uistiť, že obaja ju majú radi a vyjadriť pred ňou pozitívne pocity. Matka dieťaťa bude môcť možno oceniť aj to, že M. bude s otcom u ktorého má bezpečie a ona sa bude môcť viac venovať bábätku, ktoré sa má narodiť, na ktoré sa bude určite mal. M. tešiť po návrate od otca. Otec vie maloletú zaujať a tiež jej primerane veku vysvetliť potrebné veci, ktoré súvisia s jej prespaním u otca. M. je rozumné dievčatko, ktorému je vhodné venovať pozornosť, vnímať jej potreby, nakoľko M. túži po oboch rodičoch. V prípade, že sa maloletá bude dožadovať návratu domov a nebude chcieť prespať u otca, tak otec by mal brať ohľad na názor a záujem maloletej a nemal by ju nútiť k prespatiu, kým nebude sama pripravená, mal by ju však pozitívne motivovať, aby jej pomohol prekonať prvotný stres a obavy, aj keď maloletá otcovu domácnosť dôverne pozná. Matka dieťaťa by mala maloletú vhodným spôsobom podporiť ohľadom jej styku s otcom, čo môže byť pre maloletú veľmi prospešné. Súd záverom poukazuje na skutočnosť, že preberanie dieťaťa primárne nariadil každý párny piatok o 15.00 hod. v školskom zariadení dieťaťa, aby sa predchádzalo prípadným konfliktom zo strany rodičov resp. preberanie sa uskutoční v mieste bydliska matky, ak dieťa nebude aktuálne prítomné na vyučovacom procese.
19. S poukazom na uvedené skutočnosti a najlepší záujem maloletého dieťaťa preto súd rozhodol tak, že návrhu otca na rozšírenie styku čiastočne vyhovel a upravil ho tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku 15.00 hod., kedy si otec maloleté dieťa vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré navštevuje alebo v mieste bydliska matky dieťaťa do bezprostredne nasledujúcej nedele do 16.00 hod., kedy maloletú odovzdá v mieste bydliska matke. V tomto režime budú mať obaja rodičia priestor byť s dcérou, tráviť s ňou, venovať sa jej čo sa týka prípravy do školy, ktorú by mala navštevovať a vytvoriť jej bezpečia a zázemie u každého z rodičov, nakoľko maloletá vníma oboch rodičov pozitívne a má právo na tom, aby sa obaja rodičia na jej výchove podieľali a súčasne upustili od zlyhaní, ktoré sa v minulosti u nich stali.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.