Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/1/2008

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

navrhovateľa S., so sídlom v H. , v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. E. Č. advokátom ,

H., proti odporcovi C., o 585 291 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 10. augusta 2007 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. augusta 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia 413 508 Sk

( v priebehu konania rozšíril na 585 291 Sk ) titulom bezdôvodného obohatenia získaného

prenajímaním nebytových priestorov nachádzajúcich sa v H. H. X. ( ďalej len nebytové

priestory ) v jeho vlastníctve.

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 17. decembra 2004 č. k. –108

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 294 466, 40 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 4. 9. 2001 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej

časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru ,že vlastníkom nebytových priestorov je

navrhovateľ. Odporca nebytové priestory bez súhlasu navrhovateľa prenajímal ďalším

nájomcom a úhrady za to získané si ponechal, čím získal na jeho úkor bezdôvodné

obohatenie.

Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu uznesením z 22. marca 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti , ako aj vo výroku

o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru z doteraz

vykonaného dokazovania nebolo možné urobiť spoľahlivý záver o aktívnej legitimácii

navrhovateľa . Vo vykonanom dokazovaní preto nemá oporu ani záver súdu prvého stupňa

o čiastočnej dôvodnosti návrhu.

Okresný súd Humenné rozsudkom ( v poradí druhým rozhodnutím ) z 28. novembra

2006 č. k. – 205 návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 118 897 Sk do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ ako právnická osoba má síce právnu subjektivitu

a spôsobilosť byť účastníkom konania ( procesná spôsobilosť ), ale nemá aktívnu legitimáciu,

keďže nie je vlastníkom nebytových priestorov .Preto nemohol získať odporca na jeho úkor

bezdôvodné obohatenie.

Krajský súd v Prešove ( v poradí druhým rozhodnutím ) na odvolanie navrhovateľa

rozsudkom z 10. augusta 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľovi uložil povinnosť odporcovi nahradiť trovy konania vo výške 31 093 Sk do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval , že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj

keď sa s jeho právnym záverom o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa nestotožnil.

Uviedol, že navrhovateľ ako právnická osoba so samostatnou subjektivitou môže vystupovať

vlastným menom v občianskoprávnych vzťahoch , čo znamená, že v prípade preukázania

vlastníctva k nebytovým priestorom by bola daná aj jeho aktívna legitimácia na uplatnenie

dôvodných nárokov vo vlastnom mene. Navrhovateľ právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia odvodzuje od vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom, ktorého

titulom nadobudnutia sú zmluvy o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov

uzavreté v zmysle o prevode vlastníctva bytu a nebytového

priestoru v dome v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon ) Tento zákon pre zmluvy

okrem všeobecných náležitostí stanovuje aj ďalšie náležitosti uvedené v § 5 ods. 1 cit.

zákona . Z obsahu zmlúv nevyplýva , že predmetom prevodu boli aj nebytové priestory.

Tieto sú uvedené v článku X pod názvom Osobitné ustanovenia , v bode 2 , keď nie je

stanovená jeho výška a nebytové priestory sú tu opísané veľmi všeobecne bez určenia ich

ceny . Z tohto dôvodu považoval zmluvy v tejto časti pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť

za absolútne neplatné ( ). So zreteľom na uvedené nebol

nárok uplatnený navrhovateľom, ( ktorý mal aktívnu legitimáciu ), dôvodným. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Jeho prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia Mal za to, že rozsudok odvolacieho súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému

súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odvolací súd uznesením z 22. 3. 2006 zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa zo 17. 12. 2004 z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie

navrhovateľa v konaní. V rozsudku z 10. 8. 2007 mu už ale aktívnu legitimáciu priznáva.

Vyslovil názor, podľa ktorého odvolací súd pochybil, keď vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Odvolací súd nesprávne spochybnil platnosť kúpnej zmluvy o prevode

vlastníctva bytu a nebytového priestoru v článku X osobitné ustanovenia z dôvodu , že

nespĺňa náležitosti kúpnej zmluvy podľa a zákona.

Namietal aj rozhodnutie o trovách konania.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu , ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu.

Navrhovateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého

z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok

v zmysle a keďže dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani

nevyslovil svoj právny názor , dovolanie nie je prípustné ani podľa . So

zreteľom na to, že dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku , vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania , dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238

ods. 3 . Je teda zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

Dovolanie navrhovateľa by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

242 ods. 1 Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa , podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa ( po zrušení jeho predchádzajúceho

rozhodnutia z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie navrhovateľa v predmetnom

konaní) dospel k záveru o neopodstatnenosti návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia

z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa , ktorý nie je vlastníkom predmetných

nebytových priestorov.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil

na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa , keď (vychádzajúc

z danosti aktívnej legitimácie navrhovateľa ) vyslovil právny názor o absolútnej neplatnosti

časti zmlúv o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov týkajúcej sa nebytových

priestorov z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti ( s. 1 ).

Podľa jeho názoru článok X zmlúv s názvom Osobitné ustanovenia nespĺňa náležitosti

kúpnej zmluvy ( , zákona cit. zákona ), pretože nie

je stanovená výška spoluvlastníckeho podielu a nebytové priestory sú opísané veľmi

všeobecne. Z tohto dôvodu navrhovateľ nepreukázal vlastníctvo k nebytovým priestorom

a jeho nárok nemožno považovať za oprávnený. Tým riešil právnu otázku, ktorou sa súd

prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal a to bez toho, aby doplnil alebo zopakoval

dokazovanie zmluvami o prevode vlastníctva bytu ( ).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu , ktorého výsledkom je

dovolaním napadnuté rozhodnutie , neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo ,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého , alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by , vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na

ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť o veci konať. Ak osoba ( právnická či fyzická ) splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými

procesnými oprávneniami , ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú ( viď

nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 , z

13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

Právo na súdnu ochranu , okrem ( ), Listiny

základných práv a slobôd ( čl. 36 ods. 1 ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( čl. 6 ods. 1 ), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku ( napr. , , a pod. ). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec , ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Dovolací súdu dospel k záveru, že odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom

porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie založil

na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti navrhovateľovi odňal právo

namietať správnosť jeho záverov o platnosti časti zmlúv o prevode vlastníctva bytov

a nebytových priestorov. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa navrhovateľ dozvedel, že

odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností, ktoré prvostupňový súd,

vychádzajúc z iného právneho záveru , dosiaľ nehodnotil. K novým právnym záverom

odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť , prípadne predložiť nové

dôkazy , ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili

významnými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa , mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného

princípu dvojinštantnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba

kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi

realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových,

prípadne z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových

zistení. Svojím postupom teda navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť , že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu , nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

a na neho nadväzujúci výrok o trovách konania podľa zrušil a vec mu

v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie, pričom predmetom ďalšieho

konania bude navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie 294 466,40 Sk ( v časti 290

824,60 , Sk bolo konanie právoplatne skončené ).

V novom rozhodnutí rozhodne dovolací súd znova o trovách pôvodného konania a

dovolacieho konania. ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :