Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/27/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej

veci proti obvinenému Ing. J. K., pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b

ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006, prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 23. júla 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený

Ing. J. K. proti rozsudku Vyššieho vojenského súdu Trenčín z 27. februára 2007,

sp. zn. , a rozhodol

t a k t o:

Podľa dovolanie obvineného Ing. J. K.

s a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa

27. septembra 2006 bol obvinený Ing. J. K. uznaný za vinného z trestného činu

subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného

do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

uviedol nepravdivé údaje do prihlášky nároku na odlučné a čestných

prehlásení ohľadne miesta domácnosti svojej rodiny, na základe čoho mu bolo

rozhodnutím veliteľa Vojenského útvaru X. priznané v zmysle § 52 zákona

č. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších zmien

a doplnkov odlučné, ktoré neoprávnene poberal odo dňa 1. septembra 1999 do dňa

1. apríla 2003, čím spôsobil Ozbrojeným silám SR škodu v celkovej výške

119 406 Sk.

Za to mu Vojenský obvodový súd Banská Bystrica uložil podľa § 250b ods. 3

Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody v trvaní dvanásť

mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní

štrnástich mesiacov. Súčasne rozhodol o povinnosti obvineného nahradiť škodu

Ozbrojeným silám Slovenskej republiky vo výške 87 960 Sk s 9,5 % úrokom

z omeškania od 9. augusta 2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Zo zvyškom náhrady škody odkázal podľa účinného

do 1. januára 2006 poškodenú organizáciu na konanie vo veciach

občianskoprávnych.

Na základe odvolania obvineného Vyšší vojenský súd Trenčín rozsudkom

zo dňa 27. februára 2007, sp. zn. , zrušil podľa 258 ods. 1 písm. f/

účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok v časti o náhrade škody.

Ako uviedol v rozhodnutí Vyšší vojenský súd Trenčín podaním poškodeného zo dňa

30. júna 2006 došlo k späťvzatiu návrhu na náhradu škody a teda nebola splnená

podmienka na priznanie náhrady škody podľa účinného

do 1. januára 2006. Ostatné výroky napadnutého rozsudku považoval Vyšší vojenský

súd za zákonné a správne.

Proti vyššie uvedenému rozsudku Vyššieho vojenského súdu Trenčín podal

obvinený Ing. J. K. prostredníctvom obhajcu JUDr. Pavla Hosa dovolanie. V jeho

odôvodnení uviedol, že Vyšší vojenský súd dospel k záveru, že nárok na náhradu

škody tak, ako ho určil Vyšší obvodový súd nebol opodstatnený nakoľko v danej veci

bolo v tom čase rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici v občianskoprávnom

konaní. Tým bolo podľa neho dokázané, že skutok kladený mu za vinu nespáchal,

pretože konal v dobrej viere a že za spôsobenú škodu bol zodpovedný iný pracovník

vojenského útvaru. Obvinený zopakoval svoje tvrdenia, že pred uplatnením nároku

na odlučné najskôr oboznámil zodpovedných pracovníkov na právnom a finančnom

oddelení o svojich pomeroch a títo mu odobrili jeho žiadosť. Dodáva, že odlučné

mu bolo vyplácané na základe rozkazu veliteľa, ktorý bol vydaný aj napriek tomu,

že na to neboli splnené zákonné podmienky. Odlučné poberal v dobrej viere

a to na základe rozhodnutia zodpovedných pracovníkov, ktorí si zanedbali svoje

povinnosti a rozkazu veliteľa. Rozhodnutie súdu je preto založené na nesprávnom

právnom posúdení t.j., že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný

ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, pretože mu nikdy nebol

preukázaný úmysel. Vzhľadom k týmto dôvodom obvinený navrhol, aby najvyšší súd

ako súd dovolací podľa vyslovil, že rozsudkom Vyššieho

vojenského súdu Trenčín zo dňa 27. februára 2007, sp. zn. ,

bol porušený zákon v ustanovení , účinného

do 1. januára 2006 a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 2 ods. 7,

ods. 10, ods. 12 účinnéhodo 1. januára 2006 a to v jeho neprospech,

aby podľa zrušil predmetné rozsudky a Vojenskému obvodového súdu

Banská Bystrica prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dovolaniu, po postupe podľa , sa vyjadril poverený pracovník

poškodenej organizácie, ktorý konštatoval, že Vyšší vojenský súd vo svojom

rozhodnutí len napravil pochybenie súdu prvého stupňa. Rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 14. marca 2006, č. k. – 90, bol obvinený

zaviazaný zaplatiť poškodenej organizácii sumu 31 446 Sk s 9 % úrokom

z omeškania od 18. septembra 2004 do zaplatenia. Obvinený v konaní sám priznal,

že poberal odlučné za mesiace jún 2002 až marec 2003 neoprávnene a prijatú sumu

vo výške 31 446 Sk už vrátil. Odsúdený nesplnil nárok na poberanie odlučného

ani za obdobie mesiacov január 1999 až máj 2006, čo bol zrejmé z podkladov, ktoré

predložil, no podľa názoru krajského súdu túto sumu nemusel vrátiť len preto,

že ho prijal v dobrej viere.

Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica vo svojom

písomnom vyjadrení uviedol, že považuje predmetné rozhodnutia súdov

za obsahovo a vecne správne, preto mal za to, že nie je naplnený žiaden

z dovolacích dôvodov podľa a preto navrhol, aby najvyšší súd

dovolanie obvineného podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

prostredníctvom obhajcu ( a ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať ( ).

Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

( ).

Ustanovenie upravuje, že dovolanie možno

podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť

k jedinému záveru a to, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové

zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho

dôvodu uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný

konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je určené k náprave v zákone

výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových

zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd

dopĺňať ani naprávať.

Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré

je potrebné odmietnuť podľa

Z obsahu podaného dovolania obvineným Ing. J. K. je celkom zrejmé,

že v posudzovanej veci je napadnutá výlučne správnosť skutkových zistení.

Existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa totiž

obvinený vidí v nepreukázanom úmysle spáchať trestný čin. Záver o tom,

či mal páchateľ úmysel spáchať trestný čin, je otázka skutkového stavu ustáleného

na základe vykonaného dokazovania.

V posudzovanej veci, s poukazom výklad obsahu dovolacieho dôvodu podľa

, sú pre dovolací súd rozhodujúce skutkové zistenia,

podľa ktorých obvinený spáchal skutok tak, ako je tento vymedzený v tzv. skutkovej

vete rozsudku Vojenského obvodového súdu z 27. septembra 2006, sp. zn.

, keďže Vyšší vojenský súd Trenčín, ako súd odvolací, na základe

odvolania obvineného zrušil napadnutý rozsudok iba vo výroku o náhrade škody.

Skutkovému stavu, tak ako bol zistený a popísaný v rozsudku Vojenského

obvodového súdu Banská Bystrica však zodpovedá právny záver vyjadrený

v posúdení skutku obvineného Ing. J. K., ako úmyselného trestného činu

subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného

do 1. januára 2006.

So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolacie námietky

obvineného stoja mimo zákonného rámca prípustných dovolacích dôvodov podľa

, a preto ním uvádzaný dovolací dôvod nie je daný.

S poukazom na viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania podľa § 385

, Najvyšší súd Slovenskej republiky pre zjavné nenaplnenie dôvodov

dovolania podľa dovolanie obvineného Ing. J. K. odmietol

na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. júla 2008

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :