Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5eb/373569.82b278.pdf
PDF · 117.15 KB
No categories available
3Tdo/35/2007
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 35/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana
Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej na verejnom zasadnutí
v Bratislave 23. júla 2008 v trestnej veci obvineného M. M. pre trestný čin vydierania
podľa § 234 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, vedenej
na Okresnom súde v Komárne pod spisovou značkou (sp. zn.) 2 T 61/00, o dovolaní, ktoré
podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 12. októbra 2006, sp. zn. 4 To 78/2006, na základe dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
písm. h/ zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok), s použitím
ustanovenia § 370 ods. 1 a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku takto
rozhodol:
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 12. októbra 2006, sp. zn. 4 To 78/2006,
bol porušený zákon
v ustanovení § 38 ods. 5 a § 41 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov
Napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 24. novembra 2003, sp. zn. 2 T 61/00,
obvinený M. M. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vydierania
ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 41 ods. 1 Tr. zák.
a trestného činu nedovoleného odzbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom
skutkovom základe, že
v Komárne 5. mája 1999 žiadal od Ľ. H. 400 000 Sk pod hrozbou, že tento a jeho
rodina budú usmrtení, ak mu nevyhovie, potom 12. mája 1999 v Komárne tieto peniaze znovu
žiadal vyhrážajúc sa Ľ. H. usmrtením a únosom manželky, ako aj priložením revolveru k jeho
hlave; v ten deň bol potom u neho nájdený políciou revolver zn. T. a náboje, pričom nebol
oprávnený na držanie alebo nosenie strelnej zbrane;
nátlak proti Ľ. H. vykonal po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody 20. apríla 1999, ktorý mu bol uložený na päť rokov so zaradením do prvej
nápravnovýchovnej skupiny za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 21. decembra 1995, sp. zn. 1 T 128/95.
Okresný súd podľa § 235 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák.,
obvinenému uložil trest odňatia slobody na osem rokov a na jeho výkon tohto podľa § 39a
ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. októbra 2006, sp. zn. 4 To 78/2006, na základe
odvolania obvineného podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného za vinného
zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a trestného
činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. Skutkový základ tohto odsúdenia
je zhodný so zistením uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa s tým rozdielom,
že inkriminovaný skutok obvinený spáchal opätovne, po vykonaní časti trestu odňatia slobody
uloženého mu za iný zločin, a to trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák., zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného už uvedeným rozsudkom Okresného
súdu v Komárne z 21. decembra 1995, sp. zn. 1 T 128/95.
Krajský súd podľa § 235 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 zák. č. 300/2005 Z.z.
v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) a § 41 ods. 1 Tr. zák., obvinenému uložil
úhrnný trest odňatia slobody na šesť rokov a na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/
Trestného zákona tohto zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Na základe podnetu sudcu Okresného súdu v Komárne minister spravodlivosti podal
proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd vyslovil
porušenie zákona napadnutým rozhodnutím v ustanovení § 38 ods. 5 a § 41 ods. 1 Trestného
zákona, aby napadnutý rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Nitre prikázal vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
Minister spravodlivosti vyslovil názor, že sú splnené podmienky pre podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, lebo obvinenému krajský súd
uložil trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby; dovolanie v tomto smere bolo riadne
odôvodnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou,
s výslovným písomným súhlasom obvineného, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) za splnenia ustanovenia
§ 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné
prerokovať na verejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Skutok, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného, tento spáchal
5. mája 1999, teda počas účinnosti zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.). Podľa jeho ustanovenia § 16 ods. 1 trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V podstate zhodne tento princíp vymedzuje aj § 2 ods. 1
teraz (od 1. januára 2006) účinného Trestného zákona.
Súd prvého stupňa (31. mája 2006) i druhého stupňa (12. októbra 2006) rozhodoval už
počas účinnosti Trestného zákona, pričom obidve súdne inštancie prihliadali aj na ustanovenie
§ 16 ods. 1 Tr. zák., ale krajský súd v otázke použitia zákona priaznivejšieho pre obvineného
nedospel k správnym záverom.
Skutková podstata trestného činu vydierania (aj keď bol spáchaný so zbraňou) podľa
§ 235 Tr. zák. je zhodná s úpravou skutkovej podstaty tohto deliktu podľa § 189 Trestného
zákona; obidve právne úpravy sú rozdielne len v rozsahu sankcie.
Pri trestaní páchateľa tohto trestného činu podľa § 235 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35
ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák., je potrebné rozhodnúť o uložení trestu obzvlášť nebezpečnému
recidivistovi v rámci (upravenej) trestnej sadzby odňatia slobody od šesť rokov a štyri
mesiace do desať rokov a osem mesiacov.
Pri trestaní páchateľa tohto deliktu podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona (upravená
podľa jeho ďalších do úvahy prichádzajúcich ustanovení) trest odňatia slobody ukladaný
obzvlášť nebezpečnému recidivistovi vychádza z trestnej sadzby odňatia slobody s dolnou
hranicou sedem rokov.
Na základe porovnania dolnej hranice upravenej trestnej sadzby je potrebné
konštatovať, že v rozhodovanej veci je pre obvineného priaznivejšie aplikovanie sankcie
podľa trestného kódexu účinného do 31. decembra 2005.
Tieto úvahy sa týkajú len posúdenia trestného činu vydierania; je však logické,
že konečnú sadzbu trestu odňatia slobody bude potrebné ustáliť aj vzhľadom na druhý trestný
čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného (úhrnný trest a z toho vyplývajúce
konsekvencie).
Krajský súd však nepostupoval dôsledne, keď trest odňatia slobody obvinenému
ukladal síce podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Tr. zák., ale jeho konkrétnu výmeru upravoval
podľa zásad vyjadrených vo všeobecnej časti Trestného zákona. Pri úvahe o použití § 16
ods. 1 Tr. zák. (ako aj § 2 ods. 1 Trestného zákona) však platí princíp, že jeho aplikácia musí
vychádzať z porovnania celej normy v jej všeobecnej aj osobitnej časti komplexne; nebolo by
logické aplikovať len niektoré časti, resp. ich kombinovať. Napriek naznačenej nesprávnej
úvahe krajského súdu pri treste obvineného však aj tak dospel k jeho uloženiu pod dolnú
hranicu upravenej sadzby. Zákon bol tým porušený v prospech obvineného v ustanoveniach
krajským súdom v jeho rozsudku použitých, hoci nie je zrejmé aplikovanie ustanovenia § 41
ods. 1 Trestného zákona účinného od 1. januára 2006.
Najvyšší súd konštatujúc, že sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/
Trestného poriadku, podľa jeho ustanovenia § 386 ods. 1 vyslovil uvedené porušenie zákona
a podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj
nadväzujúce rozhodnutia; podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku potom prikázal Krajskému
súdu v Nitre vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. júla 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová