Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/35/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana

Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej na verejnom zasadnutí

v Bratislave 23. júla 2008 v trestnej veci obvineného M. M. pre trestný čin vydierania

podľa v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, vedenej

na Okresnom súde v Komárne pod spisovou značkou (sp. zn.) , o dovolaní, ktoré

podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 12. októbra 2006, sp. zn. , na základe dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

písm. h/ v znení neskorších predpisov (), s použitím

ustanovenia a podľa , a takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 12. októbra 2006, sp. zn. ,

bol porušený zákon

v ustanovení a v znení neskorších predpisov

().

Napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 24. novembra 2003, sp. zn. ,

obvinený M. M. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vydierania

ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 41 ods. 1 Tr. zák.

a trestného činu nedovoleného odzbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom

skutkovom základe, že

v Komárne 5. mája 1999 žiadal od Ľ. H. 400 000 Sk pod hrozbou, že tento a jeho

rodina budú usmrtení, ak mu nevyhovie, potom 12. mája 1999 v Komárne tieto peniaze znovu

žiadal vyhrážajúc sa Ľ. H. usmrtením a únosom manželky, ako aj priložením revolveru k jeho

hlave; v ten deň bol potom u neho nájdený políciou revolver zn. T. a náboje, pričom nebol

oprávnený na držanie alebo nosenie strelnej zbrane;

nátlak proti Ľ. H. vykonal po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody 20. apríla 1999, ktorý mu bol uložený na päť rokov so zaradením do prvej

nápravnovýchovnej skupiny za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 21. decembra 1995, sp. zn. .

Okresný súd podľa § 235 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák.,

obvinenému uložil trest odňatia slobody na osem rokov a na jeho výkon tohto podľa § 39a

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. októbra 2006, sp. zn. , na základe

odvolania obvineného podľa , zrušil napadnutý

rozsudok okresného súdu a v zmysle uznal obvineného za vinného

zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a trestného

činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. Skutkový základ tohto odsúdenia

je zhodný so zistením uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa s tým rozdielom,

že inkriminovaný skutok obvinený spáchal opätovne, po vykonaní časti trestu odňatia slobody

uloženého mu za iný zločin, a to trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák., zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného už uvedeným rozsudkom Okresného

súdu v Komárne z 21. decembra 1995, sp. zn. .

Krajský súd podľa Tr. zák., s použitím

v znení neskorších predpisov () a Tr. zák., obvinenému uložil

úhrnný trest odňatia slobody na šesť rokov a na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/

tohto zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Na základe podnetu sudcu Okresného súdu v Komárne minister spravodlivosti podal

proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd vyslovil

porušenie zákona napadnutým rozhodnutím v ustanovení § 38 ods. 5 a § 41 ods. 1 Trestného

zákona, aby napadnutý rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Nitre prikázal vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Minister spravodlivosti vyslovil názor, že sú splnené podmienky pre podanie

dovolania podľa , lebo obvinenému krajský súd

uložil trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby; dovolanie v tomto smere bolo riadne

odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou,

s výslovným písomným súhlasom obvineného, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, ) za splnenia ustanovenia

, , ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

prerokovať na verejnom zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Skutok, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného, tento spáchal

5. mája 1999, teda počas účinnosti v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.). Podľa jeho ustanovenia § 16 ods. 1 trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy,

ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V podstate zhodne tento princíp vymedzuje aj § 2 ods. 1

teraz (od 1. januára 2006) účinného .

Súd prvého stupňa (31. mája 2006) i druhého stupňa (12. októbra 2006) rozhodoval už

počas účinnosti , pričom obidve súdne inštancie prihliadali aj na ustanovenie

§ 16 ods. 1 Tr. zák., ale krajský súd v otázke použitia zákona priaznivejšieho pre obvineného

nedospel k správnym záverom.

Skutková podstata trestného činu vydierania (aj keď bol spáchaný so zbraňou) podľa

§ 235 Tr. zák. je zhodná s úpravou skutkovej podstaty tohto deliktu podľa § 189 Trestného

zákona; obidve právne úpravy sú rozdielne len v rozsahu sankcie.

Pri trestaní páchateľa tohto trestného činu podľa § 235 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35

ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák., je potrebné rozhodnúť o uložení trestu obzvlášť nebezpečnému

recidivistovi v rámci (upravenej) trestnej sadzby odňatia slobody od šesť rokov a štyri

mesiace do desať rokov a osem mesiacov.

Pri trestaní páchateľa tohto deliktu podľa (upravená

podľa jeho ďalších do úvahy prichádzajúcich ustanovení) trest odňatia slobody ukladaný

obzvlášť nebezpečnému recidivistovi vychádza z trestnej sadzby odňatia slobody s dolnou

hranicou sedem rokov.

Na základe porovnania dolnej hranice upravenej trestnej sadzby je potrebné

konštatovať, že v rozhodovanej veci je pre obvineného priaznivejšie aplikovanie sankcie

podľa trestného kódexu účinného do 31. decembra 2005.

Tieto úvahy sa týkajú len posúdenia trestného činu vydierania; je však logické,

že konečnú sadzbu trestu odňatia slobody bude potrebné ustáliť aj vzhľadom na druhý trestný

čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného (úhrnný trest a z toho vyplývajúce

konsekvencie).

Krajský súd však nepostupoval dôsledne, keď trest odňatia slobody obvinenému

ukladal síce podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Tr. zák., ale jeho konkrétnu výmeru upravoval

podľa zásad vyjadrených vo všeobecnej časti . Pri úvahe o použití

ods. 1 Tr. zák. (ako aj ) však platí princíp, že jeho aplikácia musí

vychádzať z porovnania celej normy v jej všeobecnej aj osobitnej časti komplexne; nebolo by

logické aplikovať len niektoré časti, resp. ich kombinovať. Napriek naznačenej nesprávnej

úvahe krajského súdu pri treste obvineného však aj tak dospel k jeho uloženiu pod dolnú

hranicu upravenej sadzby. Zákon bol tým porušený v prospech obvineného v ustanoveniach

krajským súdom v jeho rozsudku použitých, hoci nie je zrejmé aplikovanie ustanovenia § 41

ods. 1 účinného od 1. januára 2006.

Najvyšší súd konštatujúc, že sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/

, podľa jeho ustanovenia vyslovil uvedené porušenie zákona

a podľa zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj

nadväzujúce rozhodnutia; podľa potom prikázal Krajskému

súdu v Nitre vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. júla 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová