Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/87/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana

Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihála a JUDr. Petra Szaba na verejnom zasadnutí

v Bratislave 23. júla 2008 v trestnej veci obžalovaného P. K. a spol. pre trestný čin

ublíženia na zdraví podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) o odvolaniach krajského prokurátora v Bratislave a obžalovaných P. K. a P. L. proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších predpisov

napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výrokoch o trestoch a spôsobe ich výkonov.

Na základe podľa Tr. zák. u obžalovaného P. K. upúšťa

sa od uloženia súhrnného trestu;

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. obžalovaný P. L. sa odsudzuje na trest odňatia slobody

na 10 mesiacov a 16 dní.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaný P. L. sa zaraďuje do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa z 26. júna 2006,

sp. zn. , obžalovaní P. K. a P. L. boli uznaní za vinných zo spáchania trestného činu

ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák. v podstate

na tom skutkovom základe, že

v Bratislave na M. ulici 10. novembra 2001 okolo 5.00 hod. vylákali z priestorov

tamojšieho K. M. N., vonku ho napadli opakovanými údermi do hlavy s pištoľou zn. ČZT,

vzor 52, ktorú mal P. K. a vyhrážali sa mu; údermi spôsobili M. N. rôzne zranenia hlavy,

hrudníka, predlaktia a otras mozgu, čo si vyžiadalo jeho liečenie spojené

s práceneschopnosťou desať až štrnásť dní.

Krajský súd za to obžalovaným uložil tresty odňatia slobody:

P. K. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., úhrnný

a súhrnný trest na dvadsať rokov; zároveň bol vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

zrušený rozsudok Najvyššieho súdu z 29. marca 2005, sp. zn. ;

P. L. podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na osemnásť mesiacov.

Na výkon uložených trestov odňatia slobody podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

obžalovaný P. K. bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny, obžalovaný P. L. podľa

§ 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolania krajský prokurátor v Bratislave

a obidvaja obžalovaní.

Prokurátor odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku (§ 258 ods. 1

písm. b/, písm. c/, písm. d/ ) a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol ( ). Podľa názoru tohto odvolateľa

krajský súd sa nevyporiadal s motívom konania obžalovaných, že totiž poškodeného N.

vydierali, žiadali, aby im platil bezdôvodne mesačne 5 000 Sk, ako to uvádza podaná

obžaloba (trestný čin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235a ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák., resp. vydierania podľa § 235 Tr. zák.

Obžalovaný P. K. sa odvolaním domáhal, aby bol spod obžaloby oslobodený, lebo

dôkazy ho neusvedčujú zo spáchania predmetného skutku. Za nelogický označil tiež výrok

o treste s poukazom na svoje odsúdenie na trest odňatia slobody na devätnásť rokov, ktorého

sa týkal výrok o uložení súhrnného trestu.

Obžalovaný P. L. sa odvolaním taktiež domáhal, aby napadnutý rozsudok bol zrušený,

vec vrátená krajskému súdu a finálne bol spod obžaloby oslobodený. Tento odvolateľ svoj

návrh odôvodnil s poukazom na okolnosti prípadu (nerealizovanie opakovaného výsluchu

poškodeného N.); zároveň žiadal odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd v intenciách teraz účinného (zák. č.

v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne konštatoval,

že odvolania sú prípustné ( ), že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa

a , a preto v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby odvolaniami nevytýkané, pričom zistil dôvody

na zmenu rozhodnutia pokiaľ ide o sankcionovanie obžalovaných.

Odvolací súd prioritne dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v súlade s ustanovením , pričom zistil skutkový stav veci v rozsahu

potrebnom na rozhodnutie. Krajský súd vychádzal najmä z výpovedí poškodeného M. N.

a zo znaleckého posudku týkajúceho sa jeho zranení; správne vzal za základ svojho

rozhodnutia svedeckú výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktorá bola

pre obžalovaných priaznivejšia (in dubio pro reo), hlavne pokiaľ ide o tvrdené,

ale nepreukázané vydieranie. Je potrebné zároveň konštatovať, že napriek adekvátnemu

postupu súdu opakovanie výsluchu M. N. už v súčasnosti nebolo reálne; odvolacie námietky

v tomto smere nie je možné akceptovať.

Krajský súd za tohto stavu teda opodstatnene rezultoval, že obžalovaní spoločne

fyzicky napadli poškodeného a ublížili mu na zdraví; zodpovedajúce je preto aj právne

posúdenie skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 221 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd dospel preto k záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam

nezodpovedá právne kvalifikovanie skutku ako trestného činu vydierania či hrubého nátlaku

(zámer sledovaný odvolaním prokurátora), resp. oslobodenie obžalovaných spod obžaloby

(zámer sledovaný odvolaniami obžalovaných).

Odvolací súd však dospel k záveru, že by nebolo legálne a adekvátne prijať závery

napadnutého rozsudku o sankciách.

P. K. rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 2004, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu z 29. marca 2005, sp. zn. , bol

odsúdený za spáchanie trestných činov nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1Tr. zák.

a vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. (miestne a časovo súvisiace s teraz

posudzovaným deliktom) na trest odňatia slobody na devätnásť rokov so zaradením na jeho

výkon do tretej nápravnovýchovnej skupiny; uložený trest si teraz vykonáva (so započítaním

väzby) od 10. novembra 2001.

Uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu bol zároveň zrušený predchádzajúci

spomínaný rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým boli obžalovaní P. K. a P. L. uznaní

za vinných zo spáchania teraz posudzovaného skutku; tento bol právne kvalifikovaný

ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin vydierania podľa

§ 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. V časti,

ktorej sa dotýkalo zrušenie rozsudku krajského súdu, bola vec tomuto súdu vrátená, aby ju

v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Krajský súd reagoval tak, že jeho uznesením zo 4. novembra 2005, sp. zn. ,

podľa trestné stíhanie obžalovaného P. K. za predmetný skutok

zastavil s vyslovením názoru, že trest, ku ktorému môže také trestné stíhanie viesť, je celkom

bez významu popri treste už uloženom (odňatie slobody na devätnásť rokov).

S týmto názorom nesúhlasil Najvyšší súd, ktorý na základe sťažnosti prokurátora

uvedené uznesenie krajského súdu podľa zrušil a tomuto uložil

vo veci znovu konať a rozhodnúť; výsledkom tohto postupu je teraz odvolaniami napadnutý

rozsudok.

Obžalovaný P. K. spáchal žalovaný skutok a tento bol správne teraz posúdený

ako trestný čin ublíženia na zdraví. Zastavenie trestného stíhania tohto obžalovaného teda nie

je možné prijať ako adekvátne, ako už predtým zaujal stanovisko Najvyšší súd.

Zároveň však tento dospel k záveru, že vzhľadom na posudzovaný delikt a časové

relácie je bezvýznamné obžalovaného P. K. sankcionovať. V zmysle § 35 ods. 3 Tr. zák.

prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody za súčasného zrušenia

predchádzajúcich odsudzujúcich rozsudkov, ktorými bol tomuto obžalovanému uložený trest

odňatia slobody až na devätnásť rokov. Obžalovanému P. K. by ako súhrnný trest muselo byť

uložené odňatie slobody minimálne v uvedenej výmere. Jej potrebné však vziať do úvahy,

že za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. je možné (samostatne) uložiť

trest odňatia slobody do dvoch rokov, čo vo všeobecnosti nepredstavuje závažnú sankciu.

Od spáchania predmetného deliktu uplynula už doba skoro sedem rokov, počas ktorej je

osobná sloboda obžalovaného P. K. stále obmedzená výkonom dlhodobého trestu odňatia

slobody. Všetky okolnosti vo svojom komplexe aj podľa konštantnej súdnej praxe predstavujú

výrazné momenty znižujúce stupeň nebezpečnosti činu, čo má vplyv na mieru sankcie (§ 31

ods. 1 Tr. zák.).

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že trest uložený obžalovanému P. K. skorším

rozsudkom (devätnásť rokov odňatia slobody) je dostatočný, a preto odvolací súd podľa § 37

Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, a to vo vzťahu k jeho odsúdeniu rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2004, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu z 29. marca 2005, sp. zn. . Spomínaný časový odstup

od spáchania predmetného trestného činu odôvodňuje aj zmenu postoja odvolacieho súdu,

ako bol predbežne vyjadrený v jeho spomínanom uznesení zo 16. februára 2006, sp. zn.

.

Uvedené rezultáty o hodnotení trestnej sadzby za posudzovaný trestný čin a o vplyve

časového odstupu od spáchania deliktu na jeho sankcionovanie sa v plnom rozsahu dotýkajú

aj rozhodovania o treste pre obžalovaného P. L.. Odvolací súd okrem toho zistil, že tento

obžalovaný (okrem posudzovaného prípadu) doteraz súdne trestaný nebol; v teraz

rozhodovanej veci bol obžalovaný vo väzbe od 10. novembra 2001 do 26. septembra 2002,

teda jeden rok a šestnásť dní.

Odvolací súd potom na základe všetkých podaných odvolaní podľa § 258 ods. 1

písm. c/, ods. 2 , považujúc tresty uložené obžalovaným za neprimerané,

ako oddeliteľnú časť zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch a spôsobe ich výkonu.

Skutkový stav bol v napadnutom rozsudku správne zistený, resp. dôkazmi vykonanými

bezprostredne pred odvolacím súdom doplnený (odpisy registra trestov obžalovaných);

v zmysle boli teda splnené podmienky na priame rozhodnutie

Najvyššieho súdu.

Podľa § 37 Tr. zák. bolo potom upustené od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného

P. K. a obžalovanému P. L. bol podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody

vo výmere totožnej s doteraz vykonanou väzbou; tento považuje odvolací súd za primeraný

a zodpovedajúci zákonným kritériám. Boli splnené podmienky na zaradenie obžalovaného

P. L. na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.),

a preto aj takto bolo odvolacím súdom rozhodnuté.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 23. júla 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová