Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/189/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. P., bývajúceho v

N., proti žalovanej Ing. Z. B., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v N.,

o vydanie osobného motorového vozidla, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 9 C

124/2004, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2007,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra uznesením z 11. januára 2007, č.k. -121 zastavil

konanie o odvolaní žalovanej, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 28. júla

2005, č.k. -60 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná, ktorej nebolo právoplatným

rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, napriek výzve súdu

z 9. októbra 2006, ktorú prevzala dňa 20. októbra 2006, ani v dodatočnej lehote nezaplatila

súdny poplatok za odvolanie. Preto s poukazom na ustanovenie

v platnom znení konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovanej uznesením z 28. februára 2007, sp.zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala 28. mája 2007 dovolanie žalovaná,

ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho opravného prostriedku

vyvodzovala z ustanovenia a tvrdiac, že „nemala procesnú spôsobilosť

byť účastníkom konania a tým pádom sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred

súdom.“

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok

prípustný, pretože podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o jeho

uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vád dovolateľom priamo

namietaných (, ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).

So zreteľom na dovolateľom tvrdené procesné vady, zameral sa osobitne na otázku splnenia

podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia a

Žalovaná v dovolaní tvrdila, že v konaní nebola pasívne legitimovaná, nakoľko

motorové vozidlo je jej vlastníctvom a nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou

byť účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva; má ju ten, kto je

podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania

tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí o veci.

Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má

ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva ,

podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto

spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne (§ 7

ods. 1, 2 ). Žalovaná ako fyzická osoba má spôsobilosť mať práva

a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa nie je rozhodujúci vzťah

vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok

vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia nie je dôvodom prípustnosti dovolania; môže mať

za následok len nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Nemožno preto prijať názor žalovanej, že konanie pred súdom prvého stupňa a pred

odvolacím súdom trpelo vadou podľa

Žalovaná ďalej namietala, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať. Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide

vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred

súdom teda výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym

hodnotením veci, zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

V danej veci k takejto vade konania nedošlo, keďže aj prípadne nesprávne právne

posúdenie veci nie je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi pred súdom konať

v zmysle

Dovolací súd poukazuje aj na to, že námietka žalovanej o tom, že súdy pochybili,

nakoľko žalovaná nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a tým jej odňali

možnosť konať pred súdom, nemá opodstatnenie, je len opakovaním dovolateľkou

uplatneného dovolacieho dôvodu s poukazom na , ku ktorého

nedôvodnosti sa dovolací súd už vyjadril vyššie.

Keďže v danom prípade dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a V dovolacom konaní úspešný žalobca nepodal návrh

na priznanie trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2008

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :