Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/129/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., so sídlom v P., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v D., proti žalovanej J., bývajúcej v B.

o zaplatenie 863.114,40 Sk s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovanej

o zaplatenie 540.000,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 14. novembra 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. mája 2006, č.k. -230

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní 53.114,40 Sk; žalobu v zostávajúcej časti

zamietol; žalobcu zaviazal v lehote 15 dní nahradiť žalovanej trovy konania vo výške

10.894,- Sk do rúk právnej zástupkyne žalovanej; v konaní o vzájomnom návrhu žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanej v lehote 15 dní sumu 540.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania

ročne od 17. decembra 1998 do zaplatenia; vzájomný návrh žalovanej v zostávajúcej časti

zamietol a žalovanej náhradu trov konania o vzájomnom návrhu nepriznal. Vychádzal

z výsledkov dokazovania, ktorými zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 24. februára 1997

uzavretá nájomná zmluva k priestorom prevádzkovej jednotky maloobchodnej predajne

potravín vo V., vedenej na liste vlastníctva č. X., súp. č. X. k.ú. V., na dobu neurčitú,

s dohodnutým nájomným 135.000,- Sk mesačne, ktoré zahŕňalo náklady na teplo, elektrickú

energiu, vodné, stočné a odvoz smetí. K uzavretiu tejto nájomnej zmluvy nebol daný súhlas

obce V., platná zmluva uzavretá následne nebola a na výzvu žalovanej žalobca nebytové

priestory vypratal dňa 28. augusta 1998. Vzájomným návrhom sa žalovaná v tomto konaní

proti žalobcovi domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových

priestorov žalobcom (prevádzkovej jednotky maloobchodnej predajne potravín vo V., vedenej

na liste vlastníctva č. X., súp. č. X. k.ú. V.) za mesiace máj až august 1998 vo výške 540.000,-

Sk s príslušenstvom (4 x 135.000,- Sk). Súd prvého stupňa po právnej stránke uzavrel, že

zmluva o nájme nebytových priestorov je neplatná. Pri posúdení výšky bezdôvodného

obohatenia žalobcu, ktorý užíval nebytové priestory žalovanej na základe neplatnej zmluvy,

vychádzal zo všeobecného záveru, že výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu.

Uviedol, že nie je možné prihliadať na výšku obvyklého nájomného v obci V. stanovenú vo

všeobecne záväznom nariadení tejto obce a za rozhodujúcu považoval dohodu o výške nájmu

135.000,- Sk mesačne. Nestotožnil sa so žalobcom v tom, že skutočná výška nájmu bola

60.000,- Sk mesačne, a preto žalobu v časti o zaplatenie 810.000,- Sk zamietol, keďže

žalovaná nezískala bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť v dôsledku rozdielu medzi

žalobcom poukázanými platbami vo výške dohodnutého mesačného nájomného podľa

neplatnej nájomnej zmluvy a bezdôvodným obohatením žalobcu za užívanie nebytových

priestorov. Ako dôvodne podanej súd vyhovel žalobe v časti 53.114.40,- Sk, pretože žalobca

namiesto žalovanej uhradil cenu dodávok elektrickej energie dňa 16. júla 1998 v sumách

50.522,- Sk, 1.403,10 Sk, 1.189,30 Sk a žalovaná v konaní prejavila ochotu ich žalobcovi

zaplatiť. Vzájomný návrh žalovanej vo výške 540.000,- Sk s príslušenstvom na vydanie

bezdôvodného obohatenia vzniknutého bezplatným užívaním nebytových priestorov

žalobcom v období od mája 1998 do augusta 1998 (4 x 135.000,- Sk) považoval súd za

dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania spojených s podanou

žalobou súd rozhodol podľa princípu pomerného úspechu, na základe ktorého čiastočne

úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 88 %, t.j. 10.894,- Sk. V konaní

o vzájomnom návrhu súd podľa žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože

táto si ich v konaní neuplatnila.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 14. novembra

2006, sp. zn. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba

v zostávajúcej časti zamietnutá zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do

15 dní 810.000,- Sk. V konaní o vzájomnom návrhu rozsudok okresného súdu vo výroku,

pokiaľ bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej v lehote 15 dní sumu 540.000,- Sk so 17,6 %

úrokmi z omeškania ročne od 17. decembra 1998 do zaplatenia zmenil tak, že žalobca je

povinný zaplatiť žalovanej 240.000,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od

17. decembra 1998 do zaplatenia. V zostávajúcej časti vzájomný návrh žalovanej zamietol.

Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného sudu zmenil tak, že žiadny

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd rovnako ako

súd prvého stupňa vo svojich dôvodoch vychádzal z právneho záveru, že zmluva o nájme

nebytových priestorov uzavretá dňa 24. februára 1997 je neplatná, pretože k jej uzavretiu

nebol daný súhlas obce. Na rozdiel od súd prvého stupňa však zaujal právny názor, že výšku

bezdôvodného obohatenia nemožno stotožniť s výškou dohodnutého nájomného v neplatnej

zmluve, keď toto zahŕňa v sebe aj ďalšie položky, a to náklady za teplo, elektrickú energiu,

vodné, stočné, odvoz smetí a naviac dohodnutá výška plnenia vo forme nájomného podľa

zmluvy o budúcej zmluve mala byť zálohou na budúcu kúpnu cenu. Odvolací súd akceptoval

stanovisko žalobcu o primeranej výške nájomného 60.000,- Sk mesačne a túto sumu

považoval za skutočné bezdôvodné obohatenie za jeden mesiac užívania nebytových

priestorov žalobcom. Vychádzajúc z uvedeného za 14 mesiacov (od 1. marca 1997 do

30. apríla 1998) zaplatil žalobca žalovanej celkovo 1.890.000,- Sk, výška bezdôvodného

obohatenia na strane žalobcu predstavovala 840.000,- Sk (14 x 60.000,- Sk), zvyšok plnenia

1.050.000,- Sk (1.890.000,- Sk – 840.000,- Sk) je teda bezdôvodným obohatením žalovanej,

pretože táto suma jej bola žalobcom plnená bez právneho dôvodu. Žalobca v zmysle

podaného odvolania požadoval iba sumu 810.000,- Sk, odvolací súd preto v napadnutej časti

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Za čas od

1. mája 1998 do konca augusta 1998 žalobca nezaplatil žalovanej za užívanie nebytových

priestorov žiadnu sumu, preto výška bezdôvodného obohatenia predstavuje 240.000,- Sk (4 x

60.000,- Sk). V tejto časti odvolací súd vyhovel vzájomnému návrhu žalovanej a zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný na sumu

540.000,- Sk s príslušenstvom tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej iba sumu

240.000,- Sk s príslušným úrokom z omeškania, v zostávajúcej časti vzájomný návrh

zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi

sumu 53.114,40,- Sk a ktorým bol vzájomný návrh žalovanej v prevyšujúcej časti zamietnutý,

nebol odvolaním napadnutý. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania

odvolací súd nepovažoval za správne z dôvodu, že ani jeden z účastníkov nebol v prevažnej

miere úspešný a preto zmenil výrok o trovách prvostupňového konania tak, že žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania

odvolací súd nerozhodoval, pretože tieto neboli uplatnené.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti vzájomného návrhu, ktorým bol

žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej 240.000,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od

17. decembra 1998 do zaplatenia, podal dovolanie žalobca. Jeho prípustnosť dôvodil

ustanovením a dovolanie odôvodnil ustanovením a

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej 240.000,- Sk so 17,6 %

úrokmi z omeškania ročne od 17. decembra 1998 do zaplatenia zrušil a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Poukazoval na tú skutočnosť, že konanie odvolacieho súdu

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že bezdôvodné

obohatenie ním získané za užívanie nebytových priestorov za obdobie od 1. mája 1998 do

31. augusta 2008 zohľadnil v celkovej výške uplatneného nároku, keď sumu takto získanú

(4 x 60.000,- Sk) odpočítal a z toho titulu žalobou uplatnil proti žalovanej len 810.000,- Sk

(okrem 53.114,40 Sk za úhradu energií). Vyčítal odvolaciemu súdu, že pri rozhodovaní na

túto skutočnosť neprihliadal a vzájomnému návrhu žalovanej do výšky 240.000,- Sk

s príslušenstvom vyhovel. Uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k „duplicitnému

priznaniu bezdôvodného obohatenia žalovanej“ za užívanie nebytových priestorov žalobcom

v období od 1. mája 1998 do 31. augusta 1998.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že nájomná zmluva bola medzi

účastníkmi uzavretá slobodne a po zvážení ekonomických ukazovateľov, v prípade žalobcu

s prihliadnutím na rentabilitu predajného miesta, predpokladanej tržby v porovnaní

s nákladmi na prevádzku predajne, medzi ktoré patrí aj nájomné. Nájomné v obci V. sa

nemohlo vzťahovať na túto nájomnú zmluvu. Uzavretá nájomná zmluva deklarovala skutočnú

vôľu a ochotu zmluvných strán prijať záväzok v určitej finančnej výške. Ide o nájomné, ktoré

bol žalobca ochotný platiť s predpokladom, že v budúcnosti predajňu odkúpi. Podľa nej

prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol správne. Na základe uvedeného

sa žalovaná nestotožnila s podaným dovolaním, napriek uvedenému však navrhla „celú vec

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia [ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti

byť účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku

veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) alebo už prv začatého konania (litispendencia),

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom]. Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je

dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok ( )

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ) alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

).

Na vady konania vymenované v je dovolací súd povinný prihliadnuť ex

officio, teda vždy, či už ich existenciu účastník namieta alebo nie (§ 242 ods. 1, veta druhá

). Dovolací súd sa preto súčasne zaoberal skúmaním podmienok prípustnosti podaného

dovolania podľa a zároveň zisťoval, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

podľa , ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť konania.

Dovolanie žalobcu smeruje proti tej časti zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bola v časti vzájomného návrhu žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu

240.000,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od 17. decembra 1998 do zaplatenia.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na

mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštitujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti

v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

V konaní o vzájomnom návrhu žalovanej rozsudkom súdu prvého stupňa bol žalobca

zaviazaný zaplatiť žalovanej v lehote 15 dní 540.000,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania

ročne od 17. decembra 1998 do zaplatenia, odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok tak, že

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 240.000,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania

ročne od 17. decembra 1998 do zaplatenia a vo zvyšnej časti vzájomný návrh žalovanej

zamietol. Odvolací súd teda v časti o zaplatenie 240.000,- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania

ročne od 17. decembra 1998 do zaplatenia potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, keď

posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto právneho vzťahu rovnako ako súd prvého stupňa,

navyše aj z rovnakého právneho dôvodu (ako bezdôvodné obohatenie), preto nejde v tejto

časti o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

V prejednávanej veci, v ktorej odvolací súd rozhodol rozsudkom, nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania podľa , , , lebo dovolanie nesmeruje

proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor)

a dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého však odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu.

So zreteľom na obsah dovolania žalobcu, ktorý dôvodil, že v konaní došlo k inej vade,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie ( ) a rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p), je vhodné v danom prípade zdôrazniť, že ak je dovolanie neprípustné podľa § 238

, dovolací súd sa z vecného hľadiska nemôže zaoberať vadami vychádzajúcimi

z dôvodov podľa a , tak ako ich v tejto veci uplatnil dovolateľ

v podanom dovolaní najmä v súvislosti s tzv. „duplicitným priznaním bezdôvodného

obohatenia žalovanej.“ Zároveň je potrebné osobitne uviesť, že spája prípustnosť

dovolania výlučne len so závažnými procesnými vadami, a výhradne s tými, ktoré zakladajú

tzv. zmätočnosť. Existenciu takýchto vád dovolateť v podanom dovolaní nenamietal. Iné

procesné vady (procesné vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymedzené v )

a tiež iné nesprávnosti než sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým

došlo v rámci právneho posudzovania veci vrátane namietanej tzv. „duplicitnosti priznania

bezdôvodného obohatenia žalovanej“), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohoto

ustanovenia.

Vzhľadom na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie; v danom prípade ich účastník nenamietal) neobmedzil sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

podľa , ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

§ 237 O.s.p, pričom dospel k záveru, že prípustnosť dovolania podaného žalobcom nie je

založená ani podľa až g/

Zo všetkých dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu neprípustné; opravný

prostriedok žalobcu preto odmietol podľa v spojení s

písm. c/ Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov sa dovolací súd

nezaoberal vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých odvolací súd

založil svoje rozhodnutie.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu,

že táto nepodala návrh na ich náhradu ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: