Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fb5/378149.657111.pdf
PDF · 86.53 KB
No categories available
4Tdo/57/2007
N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom
zasadnutí konanom 28. júla 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného V. Š.,
pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/
Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných
do 31. decembra 2005), o dovolaní obvineného V. Š. podanom prostredníctvom
obhajcu JUDr. M. K., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 2. marca 2007, sp. zn.
1 Tos 15/2007, takto
rozhodol:
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvineného V. Š.
s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra uznesením z 31. októbra 2006, sp. zn. 2 T 89/02, vyslovil
podľa § 60 ods. 1 Tr. zák., že odsúdený V. Š. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil, a preto trest uložený mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre
z 15. januára 2003, sp. zn. 4 To 325/02, v trvaní 2 (dvoch) rokov vykoná, pričom pre
výkon tohto trestu ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 60 ods. 5
Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v Nitre uznesením z 2. marca 2007, sp. zn. 1 Tos 15/2007,
sťažnosť odsúdeného V. Š. podanú proti vyššie citovanému uzneseniu Okresného
súdu v Nitre podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov) ako nedôvodnú zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený V. Š. písomným
podaním zo 16. júla 2007 (doručeným súdu prvého stupňa 17. júla 2007)
prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. M. K. (v zmysle doloženého
plnomocenstva) dovolanie.
Dovolateľ v ňom s poukazom na § 237 písm. f/ (bez citácie zákona, resp.
iného všeobecne záväzného právneho predpisu) žiadal, aby dovolací súd zrušil
vyššie citované rozhodnutia Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Nitra
a vyhlásil, že odsúdený sa osvedčil. Takýto návrh odôvodnil tým, že obvinený
je mladý človek, ktorý nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody a nástup
na výkon tohto trestu by bol pre neho katastrofou. Neuhradenie škody v skúšobnej
dobe jeho podmienečného odsúdenia poškodeným nebolo z jeho strany úmyselné,
ale mal úraz, a preto sa mu veľmi ťažko zaraďuje naspäť do práce. Medzičasom však
začal pracovať a peniaze na uhradenie predmetnej škody zohnal. V závere uviedol,
že svoj záväzok voči poškodeným uhradil, pričom o tomto súdu predloží písomné
potvrdenie (takéto potvrdenie súdu ako príloha k dovolaniu a ani dodatočne doložené
nebolo).
Krajský súd v Nitre predložil dovolanie obvineného Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu (§ 377 Tr. por.) dňa 6. novembra 2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal, či podané dovolanie
obvineného je prípustné v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že táto
základná procesná podmienka dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,
ktorým bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 382 Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,
d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani
po postupe podľa § 379 ods. 1,
e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti
uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 368 ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné poukázať
na doterajšiu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu vo vzťahu k výkladu tohto
zákonného ustanovenia (konkrétne výkladu slovného spojenia „vec právoplatne
skončená“). Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006,
sp. zn. 3 Tdo 5/2006 (publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007, pod poradovým číslom 19,
na strane 20), bol vymedzený okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné podať
dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. nasledovným spôsobom :
„Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368
ods. 1 Trestného poriadku o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie
súdu vo veci samej, ktorými je
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného
a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334
ods. 4 Trestného poriadku;
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti
rozsudku alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.“
Rešpektujúc judikatúru najvyššieho súdu je potrebné v posudzovanej trestnej
veci konštatovať, že napadnuté rozhodnutie o neosvedčení sa obvineného
v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody a premene tohto trestu
na trest nepodmienečný nie je rozhodnutím vo veci samej, a teda nie je proti nemu
prípustné dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por.
V ustanovení § 382 Tr. por. sú upravené podmienky, za ktorých dovolací súd
dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietne.
I keď Trestný poriadok upravuje podmienky prípustnosti dovolania (§ 368 ods. 1,
§ 566 ods. 3), v ustanovení § 382 Tr. por. absentuje neprípustnosť dovolania
ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí. Nakoľko právna úprava
Trestného poriadku neobsahuje iné ustanovenie o spôsobe ako rozhodnúť
o neprípustnom dovolaní, najvyšší súd na odmietnutie dovolania obvineného V. Š.
aplikoval analogicky ustanovenie § 382 Tr. por.
Dovolací súd konštatuje, že pred odmietnutím dovolania z uvedeného dôvodu
neaplikoval postup podľa § 379 ods. 1 Tr. por., teda nevyzýval dovolateľa
na odstránenie chyby dovolania, nakoľko podanie dovolania proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, je chybou neodstrániteľnou. Z rovnakého dôvodu
taktiež nevrátil vec súdu prvého stupňa na vykonanie úkonov podľa § 376 Tr. por.
(teda na doručenie rovnopisu dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť
rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté), i keď tento postup nebol súdom prvého
stupňa pred predložením veci dovolaciemu súdu dodržaný, a to z dôvodu,
že ani prípadné vyjadrenie sa k dovolaniu ostatných strán nemohlo vzhľadom
na už vyššie uvedenú neodstrániteľnú chybu dovolania viesť k inému výsledku tohto
konania ako odmietnutiu dovolania.
Napriek tomu, že ako už bolo uvedené, najvyšší súd podané dovolanie
obvineného meritórne nepreskúmaval (z dôvodu nesplnenia základnej procesnej
podmienky dovolania – jeho prípustnosti), k obsahu dovolania podaného obhajcom
obvineného JUDr. M. K. je potrebné uviesť, že ak dovolanie opiera o dovolací dôvod
podľa § 237 písm. f/ (i keď neuvádza právny predpis, ktorý cituje, možno usudzovať,
že má na mysli ustanovenie § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku – zákon
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov – nakoľko Trestný poriadok v číselne
zhodnom ustanovení dovolanie vôbec neupravuje), Občiansky súdny poriadok ako
procesný predpis na podanie dovolanie v trestnom konaní
nie je možné aplikovať. Okrem toho v posudzovanom dovolaní uplatňovaný dovolací
dôvod podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku – účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom – nijako vecne neodôvodňuje,
neuvádza v čom vidí naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Reagujúc na v dovolaní
formulovaný návrh rozhodnutia dovolacieho súdu (tzv. petit) je vhodné poznamenať,
že v dovolacom (trestnom) konaní platí tzv. kasačný princíp (§ 386 ods. 2, § 388
Tr. por.), dôsledkom ktorého je, že dovolací súd nemôže po (prípadnom) zrušení
napadnutého rozhodnutia vo veci sám rozhodnúť, ale vec musí vrátiť príslušnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie. Dovolací súd preto nemôže sám rozhodnúť
o tom, že obvinený sa v skúšobnej dobe osvedčil, ako sa dovolateľ mylne domnieva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. júla 2008
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: