Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/57/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom

zasadnutí konanom 28. júla 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného V. Š.,

pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/

Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov účinných

do 31. decembra 2005), o dovolaní obvineného V. Š. podanom prostredníctvom

obhajcu JUDr. M. K., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 2. marca 2007, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa per analogiam dovolanie obvineného V. Š.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra uznesením z 31. októbra 2006, sp. zn. , vyslovil

podľa § 60 ods. 1 Tr. zák., že odsúdený V. Š. sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia neosvedčil, a preto trest uložený mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre

z 15. januára 2003, sp. zn. , v trvaní 2 (dvoch) rokov vykoná, pričom pre

výkon tohto trestu ho podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 60 ods. 5

Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Nitre uznesením z 2. marca 2007, sp. zn. ,

sťažnosť odsúdeného V. Š. podanú proti vyššie citovanému uzneseniu Okresného

súdu v Nitre podľa (

v znení neskorších predpisov) ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený V. Š. písomným

podaním zo 16. júla 2007 (doručeným súdu prvého stupňa 17. júla 2007)

prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. M. K. (v zmysle doloženého

plnomocenstva) dovolanie.

Dovolateľ v ňom s poukazom na § 237 písm. f/ (bez citácie zákona, resp.

iného všeobecne záväzného právneho predpisu) žiadal, aby dovolací súd zrušil

vyššie citované rozhodnutia Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Nitra

a vyhlásil, že odsúdený sa osvedčil. Takýto návrh odôvodnil tým, že obvinený

je mladý človek, ktorý nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody a nástup

na výkon tohto trestu by bol pre neho katastrofou. Neuhradenie škody v skúšobnej

dobe jeho podmienečného odsúdenia poškodeným nebolo z jeho strany úmyselné,

ale mal úraz, a preto sa mu veľmi ťažko zaraďuje naspäť do práce. Medzičasom však

začal pracovať a peniaze na uhradenie predmetnej škody zohnal. V závere uviedol,

že svoj záväzok voči poškodeným uhradil, pričom o tomto súdu predloží písomné

potvrdenie (takéto potvrdenie súdu ako príloha k dovolaniu a ani dodatočne doložené

nebolo).

Krajský súd v Nitre predložil dovolanie obvineného Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako súdu dovolaciemu ( ) dňa 6. novembra 2007.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal, či podané dovolanie

obvineného je prípustné v zmysle a dospel k záveru, že táto

základná procesná podmienka dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,

ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,

b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,

d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani

po postupe podľa § 379 ods. 1,

e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti

uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2.

Vo vzťahu k ustanoveniu je nevyhnutné poukázať

na doterajšiu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu vo vzťahu k výkladu tohto

zákonného ustanovenia (konkrétne výkladu slovného spojenia „vec právoplatne

skončená“). Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006,

sp. zn. (publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007, pod poradovým číslom 19,

na strane 20), bol vymedzený okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné podať

dovolanie v zmysle nasledovným spôsobom :

„Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368

ods. 1 o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie

súdu vo veci samej, ktorými je

1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného

a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;

2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;

3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;

4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;

5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;

6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;

7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;

8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334

ods. 4 ;

9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti

rozsudku alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.“

Rešpektujúc judikatúru najvyššieho súdu je potrebné v posudzovanej trestnej

veci konštatovať, že napadnuté rozhodnutie o neosvedčení sa obvineného

v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody a premene tohto trestu

na trest nepodmienečný nie je rozhodnutím vo veci samej, a teda nie je proti nemu

prípustné dovolanie v zmysle

V ustanovení sú upravené podmienky, za ktorých dovolací súd

dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietne.

I keď upravuje podmienky prípustnosti dovolania (,

), v ustanovení absentuje neprípustnosť dovolania

ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí. Nakoľko právna úprava

neobsahuje iné ustanovenie o spôsobe ako rozhodnúť

o neprípustnom dovolaní, najvyšší súd na odmietnutie dovolania obvineného V. Š.

aplikoval analogicky ustanovenie

Dovolací súd konštatuje, že pred odmietnutím dovolania z uvedeného dôvodu

neaplikoval postup podľa , teda nevyzýval dovolateľa

na odstránenie chyby dovolania, nakoľko podanie dovolania proti rozhodnutiu, proti

ktorému dovolanie nie je prípustné, je chybou neodstrániteľnou. Z rovnakého dôvodu

taktiež nevrátil vec súdu prvého stupňa na vykonanie úkonov podľa

(teda na doručenie rovnopisu dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť

rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté), i keď tento postup nebol súdom prvého

stupňa pred predložením veci dovolaciemu súdu dodržaný, a to z dôvodu,

že ani prípadné vyjadrenie sa k dovolaniu ostatných strán nemohlo vzhľadom

na už vyššie uvedenú neodstrániteľnú chybu dovolania viesť k inému výsledku tohto

konania ako odmietnutiu dovolania.

Napriek tomu, že ako už bolo uvedené, najvyšší súd podané dovolanie

obvineného meritórne nepreskúmaval (z dôvodu nesplnenia základnej procesnej

podmienky dovolania – jeho prípustnosti), k obsahu dovolania podaného obhajcom

obvineného JUDr. M. K. je potrebné uviesť, že ak dovolanie opiera o dovolací dôvod

podľa § 237 písm. f/ (i keď neuvádza právny predpis, ktorý cituje, možno usudzovať,

že má na mysli ustanovenie – zákon

č. v znení neskorších predpisov – nakoľko v číselne

zhodnom ustanovení dovolanie vôbec neupravuje), ako

procesný predpis na podanie dovolanie v trestnom konaní

nie je možné aplikovať. Okrem toho v posudzovanom dovolaní uplatňovaný dovolací

dôvod podľa – účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom – nijako vecne neodôvodňuje,

neuvádza v čom vidí naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Reagujúc na v dovolaní

formulovaný návrh rozhodnutia dovolacieho súdu (tzv. petit) je vhodné poznamenať,

že v dovolacom (trestnom) konaní platí tzv. kasačný princíp (§ 386 ods. 2, § 388

), dôsledkom ktorého je, že dovolací súd nemôže po (prípadnom) zrušení

napadnutého rozhodnutia vo veci sám rozhodnúť, ale vec musí vrátiť príslušnému

súdu na nové konanie a rozhodnutie. Dovolací súd preto nemôže sám rozhodnúť

o tom, že obvinený sa v skúšobnej dobe osvedčil, ako sa dovolateľ mylne domnieva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. júla 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: