Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fdd/374628.389a68.pdf
PDF · 103.79 KB
No categories available
1Obo/52/2008
Najvyšší súd 1 Obo 52/2008 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S., P., X., IČO: X.,
proti odporcovi: I., správca konkurznej podstaty úpadcu: P., IČO: X., zast. J., advokátkou,
AK, H., X., o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 45 Cbi 205/02-251 zo dňa 28. apríla 2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
45 Cbi 205/02-251 zo dňa 28. apríla 2005 v napadnutej časti výroku o trovách konania
m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu
trovy konania v sume 228 064 Sk.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 12 800 Sk na účet právneho
zástupcu č. ú.: X., vedený v T..
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa
19.11.2002, doplneným podaním zo dňa 20.1.2003 a 13.3.2003 voči odporcovi domáhal
náhrady škody v celkovej výške 11 600 323,65 Sk, predstavujúcej hodnotu chýbajúceho
množstva hmotných rezerv. Súd vykonal dokazovanie zmluvou č. 418/320/95 zo dňa
16.11.1995 v znení jej dodatkov, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 K 72/00
zo dňa 19.6.2000, poverením predsedu S. č. 44/2002 zo dňa 15.10.2002, protokolom
o výsledku kontroly zo dňa 15.10.2002, zápisnicou o prerokovaní protokolu o výsledku
kontroly zo dňa 6.11.2002, vyjadrením k odsúhlaseniu zásob zo 16.10.2002, odstúpením
od zmluvy o skladovaní štátnych hmotných rezerv z 28.8.2000, protokolom o výsledku
kontroly z 5.12.2000, vyskladňovacím príkazom č. 851-OŠHR 2003, prehľadom stavu zásob
hmotných rezerv v P. spolu s príslušnými výdajmi Š.
za obdobie 2000 – 2002, korešpondenciu medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj ostatnými
písomnými dokladmi tvoriacimi obsah spisu a zistil, že navrhovateľ dňa 16.11.1995 uzatvoril
ako ukladateľ s odporcom, t. j. úpadcom ako skladovateľom zmluvu o skladovaní hmotných
rezerv č. 418/320/95. Podľa článku II, časť A, bodu 1 predmetnej zmluvy, skladovateľ
zodpovedá za riadne prevzatie hmotných rezerv, ich kvalitu, množstvo, celistvosť,
neporušenosť, pripravenosť na vyskladnenie, prístupnosť, kontrolu, ochranu podľa
príslušných predpisov a vykonávanie obmien hmotných rezerv v súlade s článkom I zmluvy.
Na základe poverenia predsedu S. č. 44/2002 zo dňa 15.10.2002 bola dňa 21.10.2002
vykonaná kontrola stavu zásob hmotných rezerv, obilovín u úpadcu. Kontrolované boli
zásoby obilnín S. – pšenica potravinárska a kukurica kŕmna, skladované na základe zmluvy
č. 418/320/95 u skladovateľa – úpadcu P..
Pri kontrole bol zistený rozdiel v neprospech štátnych hmotných rezerv v celkovej hodnote
11 596 333,65 Sk. Zaplatenia tejto čiastky sa navrhovateľ pôvodne domáhal titulom náhrady
škody. Na pojednávaní konanom dňa 8.7.2004 navrhovateľ svoj návrh prekvalifikoval
a domáhal sa určenia oprávnenosti pohľadávky vo výške 11 596 333,65 Sk ako pohľadávky
proti podstate v zmysle ust. § 31 ods. 2 ZKV z dôvodov, že súčasné konanie je založené na tej
skutočnosti, že pohľadávka bola zistená až po vyhlásení konkurzu, po skončení prieskumného
pojednávania, pri úplnom vyskladnení zásob štátnych hmotných rezerv. Podľa jeho názoru,
medzi pohľadávky proti podstate vo všetkých právnych režimoch patria aj nároky veriteľov
zo zmlúv, od ktorých sa odstúpilo podľa § 14 ZKV.
Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že podľa § 31 ods. 2 ZKV v znení
účinnom do 31.7.2000 (t. j. v režime rozhodujúcom pre predmetné konkurzné konanie),
o ktoré navrhovateľ opiera svoj právny nárok, pohľadávky proti podstate vzniknuté
po vyhlásení konkurzu, sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou
podstaty, vrátane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane, poplatky, clá
a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných
prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, ak ich splatnosť nastala
v priebehu konkurzného konania a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako
aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 3 písm. a/.
Výpočet pohľadávok proti podstate v citovanom ustanovení je taxatívny, t. j. presne určený.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.12.2004 svoj nárok špecifikuje ako
nárok veriteľa zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ZKV. Ust. § 14 ZKV upravuje
nájomnú zmluvu a zmluvu o vzájomnom plnení. Poukázal v ďalšom na znenie ust. § 31 ods. 2
a § 14 ods. 2 ZKV a konštatoval, že v danom prípade nemôže ísť o takýto druh zmluvy,
nakoľko zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá v roku 1995 a k jej plneniu dlhodobo
dochádzalo obidvomi účastníkmi konania. Dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa nie
je pohľadávkou proti podstate z vyššie uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že nebolo
jednoznačne a dostatočne preukázané, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu,
uplatnenú u správcu konkurznej podstaty v zmysle ust. § 31 ods. 2 ZKV a návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie odporca
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľ je
povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 230 036 Sk na účet právneho
zástupcu. Nesúhlasil s výškou priznanej náhrady trov konania a poukázal na to, že
navrhovateľ sa svojím návrhom pôvodne domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške
11 600 323,65 Sk, t. j. išlo o žalobný návrh na plnenie. Na pojednávaní konanom dňa
8.7.2004 navrhovateľ zmenil návrh na začatie konania v tom zmysle, že sa domáha určenia
pravosti pohľadávky vo výške 11 600 323,65 Sk ako pohľadávky proti podstate podľa ust.
§ 31 ods. 2 ZKV, ktorého zmenu súd pripustil, t. j. od 8.7.2004 bol predmetom konania
určovací petit.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. f/
O. s. p. a rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil. Vychádzal zo zistenia, že
návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2002 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady
škody v sume 11 596 333,65 Sk, titulom celkovej hodnoty chýbajúceho množstva hmotných
rezerv. Na pojednávaní konanom dňa 8.7.2004 navrhovateľ zmenil petit návrhu, ktorým sa
domáhal určenia oprávnenosti pohľadávky vo výške 11 596 333,65 Sk ako pohľadávky proti
podstate v zmysle § 31 ods. 2 ZKV. Uznesením zo dňa 8.7.2004 súd túto zmenu petitu návrhu
pripustil. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní návrh zamietol a o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania
v sume 12 800 Sk s odôvodnením, že odporca bol úspešný v spore o určenie pravosti
pohľadávky proti podstate, t. j. že predmetom konania bol určovací petit (s poukazom na ust.
§ 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Rozhodnutie
súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1
O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, avšak odporcovi nepriznal
správnu výšku trov konania.
Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodne sa navrhovateľ podaným návrhom voči
odporcovi domáhal náhrady škody, titulom celkovej hodnoty chýbajúceho množstva
hmotných rezerv a až na pojednávaní konanom dňa 8.7.2004 zmenil svoj návrh s tým, že
predmetom konania je určenie oprávnenosti pohľadávky vo výške 11 596 333,65 Sk ako
pohľadávky proti podstate v zmysle § 31 ods. 2 ZKV, ktorú zmenu súd pripustil. Z uvedených
dôvodov za úkony poskytnutých právnych služieb právnym zástupcom odporcu od podania
návrhu, t. j. 19.11.2002 do 8.7.2004, patrí preto odmena za jeden právny úkon poskytnutej
právnej služby z uplatňovanej náhrady škody, t. j. zo sumy 11 596 333,65 Sk.
V predmetnom prípade trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to
za 5 právnych úkonov poskytnutej právnej služby po 35 850 Sk (prevzatie a príprava,
vyjadrenie odporcu z 9.1.2004, pojednávanie dňa 15.1.2004, 19.2.2004, vyjadrenie odporcu
z 2.3.2004), 1 úkon po 8960 Sk (pojednávanie dňa 15.4.2004, ktoré bolo odročené),
6-krát režijný paušál po 136 Sk (§ 13 ods. 1, § 16 ods. 3, § 19 ods. 3, § 22 ods. 3 vyhl.
č. 163/2002 Z. z.), 1 úkon po 1360 Sk (pojednávanie dňa 8.7.2004, zmena petitu návrhu),
1 úkon po 1154 Sk (pojednávanie dňa 28.4.2005), 1-krát režijný paušál 136 Sk a 1-krát
režijný paušál 150 Sk (vyhl. č. 163/2002 Z. z. § 13 ods. 6, § 19 ods. 3, § 22 ods. 3) a (vyhl.
č. 655/2004 Z. z. § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4), t. j. spolu 190 724 Sk + DPH 19 %,
spolu celkom 228 064 Sk.
Odporcovi odmena za poskytnutú právnu službu – vyjadrenie zo dňa 4.8.2004
neprislúcha, vzhľadom k tomu, že toto písomné podanie vykonal sám správca konkurznej
podstaty úpadcu a nie jeho právny zástupca.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová