Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdo/2/2007

Najvyšší súd1 MObdo 2/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Ivany

Izakovičovej v právnej veci navrhovateľa: D., S., X., IČO: X. (predtým: S., M.), zast. J.,

advokátom, M., X., proti odporcom: 1/ T., P., X., IČO: X., 2/ I., B., X., o zaplatenie

1 618 000 Sk s príslušenstvom zo zmenky, na mimoriadne dovolanie Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu

Bratislava V č. k. -24 zo dňa 6. júla 2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu

Bratislava V č. k. -24 zo dňa 6. júla 2005 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným právnym predchodcom navrhovateľa S., M., dňa 3.5.2005 sa

navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1 618 000 Sk s príslušenstvom zo zmenky spoločne

a nerozdielne voči odporcom v 1. a 2. rade.

Okresný súd Bratislava V zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 6.7.2005 č. k.

-24 uložil odporcom v 1. a 2. rade, aby do troch dní odo dňa doručenia

zmenkového platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu

Sk s úrokom vo výške 6 % od 1.7.2004 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške

5393,33 Sk a trovy konania v celkovej výške 119 721 Sk, pozostávajúce zo súdneho poplatku

vo výške 81 165 Sk a odmeny advokáta za zastupovanie vo výške 38 556 Sk, alebo aby v tej

istej lehote podali proti zmenkovému platobnému rozkazu odôvodnené námietky. Okresný

súd Bratislava V uznesením zo dňa 10.8.2006 č. k. -51 ustanovil odporcovi

v 2. rade opatrovníka, nakoľko v mieste trvalého bydliska nebýva. Bolo vykonané šetrenie

prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ N. v Bratislave, Registra obyvateľov Slovenskej

republiky, súčasný pobyt odporcu v 2. rade sa nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu mu bol

ustanovený opatrovník podľa za účelom doručenia zmenkového

platobného rozkazu č. k. -24 zo dňa 6.7.2005.

Na základe podnetu odporcu v 2. rade na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa

20.10.2006 podal Generálny prokurátor SR v zmysle proti zmenkovému

platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. -24 zo dňa 6.7.2005

mimoriadne dovolanie dňa 7.5.2007 a navrhol zmenkový platobný rozkaz zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie. Je toho názoru, že uvedeným zmenkovým

platobným rozkazom bol porušený zákon. Poukázal na ust. § 1, § 2, § 29 ods. 2, § 175 ods. 1,

ods. 2, ods. 3 , čl. I , bod 2 Uviedol, že Okresný súd

Bratislava V sa týmito ustanoveniami neriadil. Konajúci súd mal v čase vydávania uznesenia,

ktorým ustanovil opatrovníka, vedomosť o tom, že odporca v 2. rade je štátnym občanom

Rakúskej republiky a na našom území má iba trvalý pobyt cudzinca. Napriek tomu nevykonal

žiaden úkon smerujúci k zisteniu jeho pobytu v Rakúskej republike. Účastníkovi konania,

ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané

všetky možnosti na zistenie miesta jeho pobytu. Funkcia opatrovníka nebola totiž zákonom

ustanovená na uľahčenie činnosti súdu v tom, aby mal kam odosielať písomnosti. Bola

vytvorená s cieľom hájiť záujmy účastníka konania, ktorý sa nemôže zúčastniť konania, a tým

riadne vykonávať svoje práva a povinnosti. Naviac konajúci súd vo výroku nesprávne určil,

že navrhovateľovi prináležia úroky vo výške 6 % od 1.7.2004. Splatnosť žalovanej zmenky

bola 30. júna 2004 a úroky vo výške 6 % nominálnej hodnoty zmenky prináležia ex lege

od splatnosti. Úrokovacie obdobie nemôže začať neskôr. Správne mal súd priznať úrok

od 30. júna 2004. S poukazom na uvedené má za to, že postupom súdu bola účastníkovi

konania odňatá možnosť konať pred súdom ( ), a zároveň v časti

priznania úroku po dni splatnosti zmenky súd vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1

písm. c/ ).

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu Generálneho

prokurátora SR namietal, že nie sú splnené zákonné podmienky pre možnosť podania

mimoriadneho dovolania stanovené v ust. , a preto mimoriadne

dovolanie nie je procesne prípustné. Tvrdenie generálneho prokurátora o tom, že podanie

mimoriadneho dovolania si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu, a že túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, je potrebné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť mimoriadneho

dovolania. Nestačí však iba všeobecné tvrdenie, že si to vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a že túto ochranu

nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, zákon bol porušený. Dovolateľ

(generálny prokurátor) musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoje

tvrdenie o tom, že mimoriadnym dovolaním a následným zrušením ním napadnutého

rozhodnutia možno dosiahnuť nápravu a zabezpečiť ochranu práv fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu. Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní netvrdí žiadne také

porušenie noriem hmotného páva, ktoré by malo za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

zmenkového platobného rozkazu. Dovolateľ vo svojom mimoriadnom dovolaní tvrdí, že

postupom súdu bola odporcovi v 2. rade odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

), a preto je tu daný dôvod pre podanie mimoriadneho dovolania podľa ust.

ods. 1 písm. a/ Aj keď to vo svojom mimoriadnom dovolaní dovolateľ vyslovene

netvrdí, svoje tvrdenie, že skutočnosť, postup súdu, ktorým mala byť odporcovi v 2. rade

odňatá možnosť konať pred súdom, vyvodzuje zrejme z toho, že súd ustanovil odporcovi

v 2. rade opatrovníka napriek tomu, že pre jeho ustanovenie neboli splnené podmienky.

Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že z obsahu spisu a tiež z tvrdení dovolateľa

uvedených v jeho mimoriadnom dovolaní jednoznačne vyplýva, že ustanoveniu opatrovníka

odporcovi v 2. rade súdom prvého stupňa predchádzalo náležité prešetrenie toho, či sú dané

všetky podmienky pre takýto postup, či nie je namieste iné opatrenie. Navrhovateľ je toho

názoru, že za daného skutkového stavu bola dostatočne preukázaná skutočnosť, že pobyt

odporcu v 2. rade nie je známy, že táto okolnosť bola hodnoverne preukázaná rozsiahlym

a náležitým šetrením vykonaným prvostupňovým súdom, a preto boli splnené zákonné

predpoklady pre ustanovenie opatrovníka odporcovi v 2. rade a vykonanie iných opatrení

nebolo namieste. Iný postup súdu prvého stupňa by bol v rozpore s procesnou zásadou

hospodárnosti a rýchlosti konania, rešpektovanie ktorej je nevyhnutným predpokladom

rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany a bol by spôsobilý porušiť základné právo

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky. Navrhovateľ súhlasí s tvrdením dovolateľa, že úroky vo výške 6 %

nominálnej hodnoty zmenky ex lege prináležia majiteľovi zmenky od splatnosti zmenky, čo

nepochybne vyplýva z ust. § 48 ods. 1 bod 2 zákona zmenkového a šekového. Zákon

zmenkový a šekový v ust. čl. I. § 48 ods. 1 bod 2 majiteľovi zmenky priznáva právo, ale

neukladá mu povinnosť žiadať 6 % úroky odo dňa zročnosti zmenky, a preto ponecháva

na vôli majiteľa zmenky a na jeho subjektívnom rozhodnutí, od kedy a či vôbec bude

takéto 6 % úroky žiadať. Na základe uvedeného navrhovateľ preto namieta, že tým, že si

navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 21.4.2005 uplatnil voči odporcom v 1. a 2. rade nárok

na zaplatenie 6 % úroku zo sumy 1 618 000 Sk až od 1.7.2004 do zaplatenia a nie

od 30.6.2004, nebol porušený zákon, a to ani normy hmotného práva a ani normy procesného

práva. Rovnako ani tým, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi proti odporcom

v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie 6 % úroku od 1.7.2004 do zaplatenia, t. j. tak, ako si ho

navrhovateľ uplatnil, a nie od 30.6.2004, t. j. nad rozsah uplatnený navrhovateľom, tiež nebol

porušený zákon. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora zamietol a odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania vo výške 38 555 Sk

k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací prejednal mimoriadne dovolanie

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 242 a nasl. v spojení s § 243i ods. 2

a dospel k záveru, že je čiastočne dôvodné.

Generálny prokurátor SR podal mimoriadne dovolanie v zákonnej lehote, t. j.

do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu a podmienky pre jeho podanie uvedené

v ust. a boli splnené. Generálny prokurátor predovšetkým

namietal, že súd prvého stupňa mal v čase vydávania uznesenia, ktorým ustanovil

opatrovníka, vedomosť o tom, že odporca v 2. rade je štátnym občanom Rakúskej republiky

a na našom území má iba trvalý pobyt cudzinca. Napriek tomu nevykonal žiaden úkon

smerujúci k zisteniu jeho pobytu v Rakúskej republike. Namietal ďalej, že konajúci súd

vo výroku nesprávne určil, že navrhovateľovi prináležia úroky vo výške 6 % od 1.7.2004,

pričom splatnosť žalovanej zmenky bola 30.6.2004.

Podľa , pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť

opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť

na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko

prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je

schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí

predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre postup v konaní, či tu nie je namieste

iné opatrenie. Aj neprítomnému účastníkovi musí byť zabezpečená dostatočná ochrana jeho

základných práv a záujmov. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, možno vôbec ustanoviť

opatrovníka len vtedy, ak opatrenia urobené na zistenie miesta jeho pobytu zostali

bezvýsledné. Funkcia opatrovníka bola vytvorená s cieľom hájiť záujmy účastníka konania,

ktorý sa nemôže zúčastniť konania, a tým riadne vykonávať svoje práva a povinnosti.

V predmetnom konaní návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podal

navrhovateľ 3.5.2005. Okresný súd Bratislava V vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz

dňa 6.7.2005 č. k. -24. Odporcovi v 2. rade bol zmenkový platobný rozkaz

doručovaný na adresu B.. Zásielka bola súdu vrátená s poznámkou

„na udanej adrese adresát neznámy“. Vzhľadom na to, súd požiadal o šetrenie pobytu odporcu

v 2. rade prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR,

a tiež dopytom na Sociálnu poisťovňu – ústredie. Dňa 2.11.2005 požiadal súd o doručenie

zásielky odporcovi v 2. rade OO PZ N., Bratislava, ktoré vykonalo šetrenie v mieste trvalého

pobytu. Z vyjadrenia policajného orgánu vyplynulo, že odporca v 2. rade

na uvedenej adrese (B.) nebýva a nezdržiava sa od marca roku 2005. Jeho terajší pobyt nie je

známy. Zo správy registra obyvateľov SR Banská Bystrica z 30.8.2005 však vyplynulo, že

odporca v 2. rade má od 18.7.1996 na území Slovenskej republiky trvalý pobyt cudzinca na

adrese B.. Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 15.3.2006 súdu oznámil, že odporca

v 2. rade je občanom Rakúskej republiky, a zároveň pripojil odpoveď Úradu hraničnej

a cudzineckej polície Prezídia PZ, oddelenie správy informačných systémov a európskych

štatistík, Bratislava zo 6.3.2006. Z uvedeného je zrejmé, že súd mal v čase vydávania

uznesenia, ktorým ustanovil opatrovníka, vedomosť o tom, že odporca v 2. rade je štátnym

občanom Rakúskej republiky a na našom území má iba trvalý pobyt cudzinca. Napriek tomu

nevykonal žiaden úkon smerujúci k zisteniu jeho pobytu v Rakúskej republike.

Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

v zmysle ust. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým

účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania, alebo realizovať ďalšie procesné

práva, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. Z toho treba vyvodiť, že o naplnenie predpokladov prípustnosti

dovolacieho dôvodu podľa tohto zákonného ustanovenia pôjde aj vtedy, ak zo strany súdu

došlo k porušeniu konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom

bolo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Pokiaľ by teda bol účastníkovi

ustanovený opatrovník, napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady, ide o prípad,

keď účastníkovi bola nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a ak

súd v dôsledku toho nekonal s účastníkom, napriek tomu, že to bolo možné. S poukazom

na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom ( ).

V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR platia primerane

ustanovenia o konaní na dovolacom súde (). Podľa , , dovolací

súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie

odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie. Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa

vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto

rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na horeuvedený

právny názor dovolacieho súdu, súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Dovolací súd nevyhovel námietke, že konajúci súd nesprávne určil, že navrhovateľovi

prináležia úroky vo výške 6 % od 1.7.2004. Splatnosť žalovanej zmenky bola 30.6.2004

a úroky vo výške 6 % nominálnej hodnoty zmenky prináležia ex lege od splatnosti.

Úrokovacie obdobie nemôže začať neskôr. Správne mal súd priznať úrok od 30.6.2004.

Dovolací súd súhlasí s tvrdením dovolateľa, že úroky vo výške 6 % nominálnej hodnoty

zmenky ex lege prináležia majiteľovi zmenky od splatnosti zmenky, čo vyplýva z ust. § 48

ods. 1 bod 2. V predmetnom prípade splatnosť žalovanej zmenky bola

30.6.2004. Navrhovateľ návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatnil nárok

na zaplatenie 6 % úroku zo sumy 1 618 000 Sk od 1.7.2004 do zaplatenia. V tejto súvislosti je

potrebné poukázať na to, že občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou.

Platí teda, že súd je viazaný návrhom a nemôže preto navrhovateľovi priznať viac, než

požadoval v žalobnom petite a odporcovi nemôže uložiť inú povinnosť, než navrhovateľom

navrhovanú. Súd prvého stupňa bol potom oprávnený a povinný rozhodovať o dôvodnosti

návrhu len v rozsahu, v akom ho navrhovateľ vymedzil vo svojom návrhu a v jeho žalobnom

petite. Tým, že navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 21.4.2005 uplatnil voči odporcom

v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie 6 % úroku zo sumy 1 618 000 Sk až od 1.7.2004

do zaplatenia a nie od 30.6.2004, nebol porušený zákon, rovnako ani tým, že súd prvého

stupňa o tomto nároku navrhovateľa rozhodol tak, ako si ho navrhovateľ vo svojom návrhu

uplatnil.

Podľa , a , o náhrade trov

mimoriadneho dovolania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová