Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
510/374550.df680b.pdf
PDF · 119.96 KB
No categories available
1Obdo/38/2006
Najvyšší súd1 Obdo 38/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Ivany
Izakovičovej v právnej veci žalobcu: J., M., O., zast. J., advokátkou, Š., proti žalovanému: V.,
I., L., zast. J., advokátkou, Š., o zaplatenie 125 266,50 Sk s prísl., na dovolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Cob 40/2005-474 zo dňa 21. apríla 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Cob 40/2005-474 zo dňa 21. apríla
2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd odvolací, zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi uložil, aby zaplatil žalovanému trovy
konania v sume 18 620,– Sk a v sume 62 729,– Sk na účet jeho právneho zástupcu. Žalobcovi
tiež uložil zaplatiť štátu trovy konania v sume 1 136,– Sk.
V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že predmetom odvolacieho konania je nárok
žalobcu na zaplatenie ceny služieb spočívajúcich v poskytnutí ubytovania s polpenziou
v rekreačných zariadeniach v Bulharsku v čase od 24. 07. 1996 do 01. 09. 1996 v celkovej
sume 125 266,50 Sk. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
účastníci na základe návrhu žalovaného z 10. 06. 1996 uzavreli v zmysle § 269 ods. 2 zák.
č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvu,
predmetom ktorej aj podľa zhodného tvrdenia účastníkov bolo obstaranie leteckej prepravy
Z. a poskytnutie ubytovania so stravovaním v rozsahu polpenzie pre 71 osôb v dohodnutých
termínoch. Miesto ubytovania jednotlivých osôb v zmluve dohodnutých nebolo. V konaní
nebolo sporné, že osoby, za ktoré požaduje žalobca zaplatenie ceny služieb, a to v termíne
od 24. 07. 1996 do 04. 08. 1996 v počte 23 osôb, v termíne od 14. 08. 1996
do 25. 08. 1996 v počte 8 osôb a v termíne od 21. 08. do 01. 09. 1996 v počte 9 osôb sa
skutočne zúčastnili leteckého zájazdu organizovaného žalovaným. Spornými boli tvrdenia
účastníkov o mieste ubytovania týchto účastníkov zájazdu, a ak nebola spornou skutočnosť,
kde boli ubytovaní, tvrdenia účastníkov sa rozchádzali v tom, či ubytovanie vrátane polpenzie
bolo poskytnuté žalobcom žalovanému v súlade so zmluvou alebo na základe ďalšej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným a bulharskou cestovnou kanceláriou M., ktorej majiteľom aj
podľa nesporných tvrdení účastníkov je manžel žalobkyne P.. Súd prvého stupňa vyhodnotil
vykonané dokazovanie tak, že sporové strany nevedeli presne, kde boli jednotliví účastníci
zájazdov ubytovaní. Ani účastníci zájazdov vypočutí v konaní ako svedkovia nevedeli presne
uviesť dátum zájazdu a názov ubytovania. S týmto skutkovým záverom sa stotožnil aj
odvolací súd. V zmysle § 120 O. s. p. majú účastníci dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz
na preukázanie svojich tvrdených skutočností. Posúdenie, ktorý z účastníkov má dôkazné
bremeno na preukázanie určitých skutočností, závisí od ustanovení hmotného práva, nemožno
uložiť dôkazné bremeno na tvrdenie, ktoré urobila druhá strana. Žalobca sa v tomto prípade
domáha zaplatenia ceny služieb, preto má dôkaznú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
skutočnosti, že tieto služby skutočne žalovanému poskytol. Žalobca tvrdil, že v dňoch
24. 07. 1996 až 04. 08. 1996 poskytol ubytovanie so stravou 23 osobám, z toho 7 osôb bolo
ubytovaných v hoteli T. a 16 osôb na súkromí. Na preukázanie tohto tvrdenia označil dôkaz,
a to hotelovú knihu z hotela T. o ubytovaní 2 osôb rodiny L., 2 osôb rodiny Š., M., A. a J.,
ďalej zoznam klientov prihlásených na ich zájazd od 24. 07. 1996 do 04. 08. 1996 a písomné
potvrdenia od bulharskej cestovnej kancelárie M. o čerpaní služieb pre 61 osôb, z toho 49
v hoteli P. a 12 v hoteli Č.. V zozname účastníkov zájazdu sú uvedené aj mená osôb, za ktoré
žiada zaplatiť cenu služieb vo faktúre č. 96/280. Uvedené dôkazy predložené žalobcom
jednoznačne nepreukazujú skutočnosť, že poskytol v tomto termíne služby tak, ako tvrdil.
Dve osoby rodiny Š. zaznamenané v hotelovej knihe T. nebývali v tomto hoteli, ale
v penzióne, čo potvrdili vo svojej výpovedi svedkyne Š. a R.. Na pojednávaní pred odvolacím
súdom svedkyňa R. tiež uviedla, že o osoby ubytované v penzióne sa staral pán B., ktorý bol
sprievodcom cestovnej kancelárie žalovaného. Z potvrdenia o poskytnutých službách
bulharskou stranou nevyplýva, že 16 osôb bolo ubytovaných na súkromí. Žalovaný preukázal
tvrdenie, že v tomto termíne mal na základe zmluvy s bulharskou cestovnou kanceláriou M.
dohodnutú kapacitu ubytovania v počte 40 miest v hoteli T., ktorá nebola plne obsadená
autobusovým zájazdom. Dôkazy predložené žalobcom sú rozporné, nepreukazujú
jednoznačne poskytnutie služieb žalovanému. Vierohodnosť dôkazov, ktoré sú rozporné,
spochybňuje skutočnosť, že podnikateľ pán P., zastupujúci cestovnú kanceláriu M., ktorá
potvrdzovala žalobcovi počet účastníkov zájazdu a rozsah poskytnutých služieb, je v blízkom
príbuzenskom vzťahu k žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, že táto cestovná kancelária je
samostatným subjektom a nemožno spájať bulharskú cestovnú kanceláriu M.
so žalobcom pri poskytovaní služieb, je v základe opodstatnené, ale v konaní bolo zhodne
potvrdené účastníkmi, že platby pre bulharskú cestovnú kanceláriu uhrádzal žalovaný priamo
žalobcovi. Delegát cestovnej kancelárie žalovaného pán B. vo svojej výpovedi uviedol, že pri
svojej práci ako delegát cestovnej kancelárie žalovaného v Bulharsku nevidel rozdiel medzi
týmito dvomi cestovnými kanceláriami a v podstate všetko riadil P.. Tvrdenie žalobcu
o poskytnutí ubytovania so stravou spochybnil aj list adresovaný žalovanému dňa
08. 07. 1996, ktorým oznamuje, že nemôže poskytnúť ubytovanie s polpenziou okrem
strediska K., a tiež písomné prehlásenie žalobcu zo dňa 26. 07. 1996, že žalovaný mal ku dňu
19. 07. 1996 rezervované pobytové náklady zaplatené v Č. pre uvedených účastníkov zájazdu
v termíne od 24. 07. 1996 – letecká i autobusová doprava. Žalobca preukazuje potvrdenie
o poskytnutí služieb v termíne od 14. 08. 1996 do 25. 08. 1996 štyrom osobám rodine M.
na súkromí, štyrom osobám rodiny P. v hoteli B. v stredisku P. dôkazmi, a to potvrdením
bulharskej cestovnej kancelárie z 25. 08. 1996, ďalej zoznamom účastníkov a zmluvou.
Aj uvedené dôkazy jednoznačne nepreukazujú splnenie zmluvy zo strany žalobcu, pretože
z týchto dôkazov nevyplýva poskytnutie ubytovania na súkromí a služieb pre 4 osoby rodiny
P. nezodpovedajú ani zmluve uzavretej so žalovaným, ani prihláške na zájazd, v ktorej si
objednali zájazd do strediska Č.. Z písomného vyjadrenia pána P. vyplynulo, že býval
s rodinou v hoteli P., ktorý bol náhradným ubytovaním, pretože mal bývať v hoteli Č..
Žalovaný na druhej strane predložil poukážku na služby potvrdenú bulharskou cestovnou
kanceláriou M., že žalovanému v čase od 13. 08. 1996 do 23. 08. 1996 boli poskytnuté služby
pre 36 osôb v stredisku Č. v hoteli T., pričom z autobusového zájazdu v tomto termíne bolo
z počtu zmluvných miest ubytovaných 27 osôb. Žalovaný zaplatil aj za 8 osôb z leteckého
zájazdu. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazy predložené oboma účastníkmi o poskytnutí služieb
boli potvrdzované tou istou bulharskou cestovnou kanceláriou. Predmetom sporu je aj
zaplatenie ceny poskytnutého ubytovania a stravy 9 osobám v termíne od 21. 08. 1996
do 01. 09. 1996. Žalobca preukazoval tvrdenie, že poskytol ubytovanie a stravu 6 osobám
v hoteli T. zoznamom účastníkov a potvrdením bulharskej cestovnej kancelárie. Ďalej tvrdil,
že 3 osobám poskytol ubytovanie a stravu na súkromí. Uvedená skutočnosť však nevyplýva
zo žalobcom predložených dôkazov a uvedené tvrdenie je v rozpore so svedeckými
výpoveďami p. M. a pani L.. Na druhej strane aj žalovaný predložil poukážku na služby
v termíne od 21. 08. 1996 do 01. 09. 1996 pre 9 osôb, potvrdenú tou istou bulharskou
cestovnou kanceláriou. Je nesporné, že žalobca a bulharská cestovná kancelária M.
spolupracovali pri poskytovaní služieb žalovanému. Svoje tvrdenia o poskytnutých službách
žalobca preukazuje dôkazmi poskytnutými touto bulharskou cestovnou kanceláriou, a preto je
vo výhodnejšej dôkaznej pozícii v porovnaní so žalovaným, vzhľadom na uvedený blízky
príbuzenský vzťah žalobkyne a pána P.. Listinné dôkazy predložené žalobcom však
jednoznačne nepreukazujú splnenie zmluvného záväzku, a preto podľa názoru odvolacieho
súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnosti, že služby v zmysle zmluvy poskytol
konkrétnym osobám v konkrétnom čase a mieste. Odvolací súd preto po čiastočnom
opakovaní dokazovania a jeho doplnenia dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný,
a preto rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomto rozsudku podala žalobkyňa dovolanie. Uviedla, že rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané na základe rozporuplných záverov. Na jednej strane odvolací
súd považuje za nesporné, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi sporu o obstaraní
leteckého zájazdu s ubytovaním a polpenziou, a že osoby, za ktoré žalobkyňa žiada zaplatiť,
sa zúčastnili zájazdu. Na druhej strane odvolací súd považuje za sporné a právne relevantné,
kde boli rekreanti ubytovaní, a ktorá cestovná kancelária služby poskytla. Spornosť vyplýva
podľa záverov súdu najmä z toho, že v bulharskej CK bol majiteľom manžel žalobkyne,
a preto je žalobkyňa vo výhodnejšej dôkaznej pozícii. Z vykonaného dokazovania je však
nesporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej boli letecké zájazdy
s ubytovaním a polpenziou v určených termínoch pobytov, avšak bez určenia konkrétneho
miesta pobytu v Bulharsku. Počas celej letnej turistickej sezóny 1996 žalovaná písomne
upresňovala svoje objednané požiadavky niekoľko dní pred nástupom na príslušný turnus.
Upresňovala však len počty a mená účastníkov zájazdu, miesto pobytu neuvádzala, lebo pri
takom oneskorenom upresnení už by nebolo možné vyhovieť požiadavkám na konkrétne
ubytovanie. Tieto požiadavky adresovala slovenskej M., na základe uzavretej zmluvy
potvrdenou objednávkou č. 332/6/96. Žalovaná mala s bulharskou M. uzavretú zmluvu, kde
mala dohodnuté presné pobytové termíny a najmä v presne určených len dvoch ubytovacích
zariadeniach Z. a T. pre 40 hostí v jednom turnuse. Len v týchto dvoch ubytovacích
zariadeniach boli rekreanti žalovanej ubytovaní, na základe tohto zmluvného vzťahu. Žiadne
iné ubytovacie zariadenie ani pobyty na súkromí bulharská M. pre žalovanú nezabezpečovala.
Sporné faktúry sa týkali leteckých pobytových zájazdov v termínoch 24. 07. – 04. 08. 1996,
14. 08. – 25. 08. 1996, 21. 08. – 01. 09. 1996. Z porovnania zmluvne dohodnutých termínov
s bulharskou M. vyplýva, že tu boli dohodnuté termíny v tomto období takto: 24. 07. –
03. 08. 1996, 13. 08. – 23. 08. 1996, 23. 08. – 02. 09. 1996. Ďalej v tabuľke deklaruje počet
rekreantov v jednotlivých turnusoch v rámci bulharskej kancelárie M. a slovenskej kancelárie
M., čím dokazuje, že nebolo možné leteckých rekreantov slovenskej M. riešiť z kvóty
bulharskej M.. Preukázala, že v týchto termínoch súčet rekreantov žalovanej autobusových aj
leteckých vysoko prekračoval dohodnutú kvótu bulharskej CK a z toho dôvodu nebolo možné
riešiť ubytovanie rekreantov žalovanej z kvóty. Odvolací súd nesprávne vyhodnotil
žalobkyňou predložené dôkazy, ak dospel k záveru, že nepreukázala, že služby, za ktoré žiada
zaplatiť skutočne poskytla. Žalobkyňa predložila vouchery, v ktorých je uvedený termín
zájazdu, počet účastníkov, druh služieb a sú doložené zoznamom rekreantov, bez ktorého by
nemohli nastúpiť do lietadla. Je toho názoru, že v konaní bolo zistené, že rekreanti, za ktorých
žiada zaplatiť, sa zájazdov zúčastnili, a tým bolo aj preukázané, že služby im poskytla
žalobkyňa, pretože žalobkyňou vystavený voucher bol poukazom, na základe ktorého
bulharské hotely poskytli rekreantom aj ostatné služby, teda stravu a ubytovanie, ktoré
žalobkyňa hotelom zaplatila. Navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací po zistení, že dovolanie je v danom prípade podľa
§ 238 ods. 1 O. s. p. prípustné, prejednal dovolanie žalobcu podľa § 242 O. s. p. a napadnutý
rozsudok podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je
žalobkyňou uplatnené právo na zaplatenie ceny služieb cestovnej kancelárie. Medzi
účastníkmi nebolo sporné a ani súdmi spochybnené, že medzi účastníčkami konania bola
na základe objednávky žalovanej č. 332/6/96 uzatvorená zmluva, na základe ktorej mala
žalobkyňa zabezpečiť pre klientov žalovanej v termínoch od 24. 07. – 04. 08. 1996,
od 14. 08. – 25. 08. 1996 a od 21. 08. – 01. 09. 1996 ubytovanie s polpenziou v Bulharsku
bez bližšieho označenia destinácie. Išlo o zájazdy uskutočnené letecky. Niet pochybností, že
zájazdy sa pre objednaný počet osôb uskutočnili, sporným však zostalo, či išlo o zájazdy
realizované slovenskou cestovnou kanceláriou M. alebo bulharskou cestovnou kanceláriou
M., s ktorou mala žalovaná takisto obchodné kontakty na základe uzatvorenej inej dohody.
Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu z dôvodov, že podľa jeho názoru žalobkyňa
sa dostala do dôkaznej núdze, keď nevedela jednoznačne preukázať splnenie zmluvného
záväzku, zmenil a žalobu zamietol.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2,
súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V konaní
bolo nepochybne zistené, že účastníci zájazdu na základe objednávky žalovanej sa v tam
označených termínoch zájazdov v Bulharsku zúčastnili. Miesto, kde mali byť ubytovaní,
dohodnuté nebolo. Pokiaľ by medzi účastníčkami došlo k inej dohode, než aká vyplýva
z objednávky, musí túto skutočnosť dokazovať žalovaná, respektíve musí dokázať, že to čo
objednala a bolo aj realizované zaplatila. Treba si tiež všimnúť, že termíny pobytov ako ich
deklaruje žalobkyňa vo svojom dovolaní medzi slovenskou a bulharskou cestovnou
kanceláriou M. sú odlišné, pričom kvóty objednané v bulharskej cestovnej kancelárii boli
takmer naplnené. Žalobkyňa na ňou poskytnuté služby predložila vouchery, rozsah v akom
kryje uplatnené nároky je potrebné preveriť. V tejto súvislosti potom nie je možné vysloviť
v celom rozsahu, že žalobkyni by chýbal dôkaz o tom, že svoje zmluvné záväzky splnila. Aj
z hľadiska žalovanej je potrebné rozlíšiť, čo bolo obsahom dohody s bulharskou cestovnou
kanceláriou a čo so slovenskou cestovnou kanceláriou M.. V rozsahu ako uzatvorila dohodu
so slovenskou cestovnou kanceláriou M. a v rozsahu ako bola táto dohoda naplnená je
opodstatnený aj nárok žalobkyne. Ak na základe zmluvy uzavretej so slovenskou cestovnou
kanceláriou bolo platené bulharskej cestovnej kancelárii, bolo za zmluvne dohodnuté služby
zaplatené inému subjektu. Tieto dva subjekty a ich nároky je potrebné striktne odlíšiť aj
z hľadiska predložených dokladov, aj keď platby za obidve cestovné kancelárie preberala
žalobkyňa. Žalovaná na pojednávaniach konaných dňa 14. 09. 1997 a dňa 19. 10. 2000 uznala
niektoré nároky žalobkyne, čomu odvolací súd nepriznal žiadnu relevanciu. Je potrebné aj
vzhľadom na dôvody dovolania a tam sprehľadnené a už skôr označené dôkazy znovu
roztriediť a prehodnotiť účastníčkami predložené doklady, sprehľadniť ktorej cestovnej
kancelárii žalovaná za ktoré pobyty zaplatila a vo veci znovu rozhodnúť.
Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané súdmi aj na predložené doklady, nie je
možné súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že žalobkyňa nepredložila žiadne doklady
na preukázanie svojich tvrdení, aj keď nemožno poprieť istú nepriehľadnosť vzájomných
vzťahov a najmä nedostatočnú písomnú evidenciu a neporiadok v poskytnutých službách
jednotlivým účastníkom zájazdov, čo dáva priestor na pochybnosti.
Podľa § 243b ods. 1 O. s. p., dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde
k záveru, že rozhodnutie je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec
na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené závery, dovolací súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí o veci
samej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová