Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
af6/373994.496636.pdf
PDF · 105.69 KB
No categories available
4Cdo/168/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 168/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. M.,
narodeného X., bývajúceho vo Z., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov, matky, Mgr. Ľ. M., bývajúcej vo Z. a otca,
Mgr. D. M., bývajúceho vo Z., o uloženie povinnosti matke podávať otcovi pravidelné
informácie o maloletom dieťati, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 32 P
244/2007, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2008
sp.zn. 12 CoP 7/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie otca o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. mája 2008 sp.zn. 12 CoP 7/2008
odmietol odvolanie otca (ako oneskorene podané) podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2007 č.k. 32 P 244/2007-73,
ktorým bol návrh otca, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke pravidelne štvrťročne
písomne mu podávať informácie o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho školskej dochádzke,
prospechu i správaní v škole a položkovitý súpis kúpených vecí spojených so starostlivosťou
o dieťa hradených z výživného plateného otcom, zamietnutý. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že v danej veci došlo k náhradnému doručeniu rozhodnutia spôsobom predpokladaným
ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., a to dňom 27. decembra 2007. Pätnásťdňová lehota
na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu začala otcovi maloletého plynúť
28. decembra 2007 a jej koniec pripadol na 11. január 2008 (piatok). Odvolanie otec podal
na pošte 15. januára 2008, teda oneskorene, po uplynutí odvolacej lehoty. Na tomto závere
nemôže nič zmeniť skutočnosť, že otec fakticky prevzal rozsudok okresného súdu až
3. januára 2008, nakoľko došlo k uplatneniu fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, žiadal ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že mu postupom
odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). S odkazom
na konštatovanie odvolacieho súdu, že prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky
obsahujúcej rozsudok okresného súdu (spolu s výzvou o opakované doručenie) bol
uskutočnený 20. decembra 2007 a opakované doručenie bolo vykonané 21. decembra 2007,
kedy mala byť zásielka uložená na pošte poukázal na to, že 21. decembra 2007 odišiel
z miesta svojho bydliska, t.j. z miesta doručovania zásielky, k svojej matke do L., spolu
s ktorou sa do miesta svojho bydliska vrátil 22. decembra 2007 v čase približne po 16:00 hod.
Z toho vyplýva, že v prvý deň plynutia trojdňovej úložnej doby sa v mieste doručovania
rozsudku prvostupňového súdu vôbec nezdržiaval a z toho dôvodu objektívne nemal možnosť
si reálne vyzdvihnúť zásielku na pošte. V nasledujúcich dňoch 23. až 26. decembra 2007
taktiež nebolo možné zásielku na pošte vyzdvihnúť, keďže išlo o dni pracovného pokoja.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol posledným dňom plynutia úložnej lehoty 27. december
2007. Ani v tento deň sa však v mieste doručovania nezdržiaval, pretože v tento deň
v skorých ranných hodinách (okolo 5:00 hod.) odcestoval so svojím známym do Českej
republiky a späť na Slovensko, do miesta svojho bydliska sa vrátil až v neskorých večerných
hodinách. Teda tým, že v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty sa v mieste doručovania
nezdržiaval a nemal tak reálnu možnosť vyzdvihnúť si v tejto lehote doručovanú písomnosť
(rozsudok) prvostupňového súdu, neboli splnené zákonné predpoklady aplikácie fikcie
doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239
ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Otcom maloletého je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania,
ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie preto podľa
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom
ide tiež v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané.
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté touto
vadou.
Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že otec maloletého
podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho
podanie. Tento záver odvolacieho súdu je správny.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostanie i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku
do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania
rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník
konania.
Podľa citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. pre splnenie podmienky včasnosti
podania odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej zákonom.
S účinnosťou od 1. septembra 2005 (zákon č. 341/2005 Z.z.) dĺžka lehoty na podanie
odvolania je rovnaká a nie je už závislá od formy, akou súd prvého stupňa rozhodol
(rozsudkom alebo uznesením). Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa
počíta od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy
došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania (§ 57 ods. 1 O.s.p.).
Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide
zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej
lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3
O.s.p.). V prípade náhradného doručenia v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p.
ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí
stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom
fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom,
je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty)
splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne
náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica z 27. novembra 2007 č.k. 32 P 244/2007-73 bol otcovi maloletého doručovaný
20. decembra 2007. Nakoľko tento pokus o doručenie bol neúspešný, po výzve –
upovedomení o opakovanom doručení 21. decembra 2007, ktoré bolo taktiež bezvýsledné,
bola v ten istý deň (t.j. 21. decembra 2007 – piatok) zásielka uložená na pošte. Odvolací súd
potom použil právnu fikciu doručenia písomnosti uplynutím trojdňovej úložnej lehoty (§ 47
ods. 2 O.s.p.), pričom pri určení dňa náhradného doručenia, ktorý mal zásadný význam pre
ďalšie konanie rešpektoval kogentnú právnu úpravu počítania lehôt v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 2 vety druhej O.s.p.
Odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005
sp.zn. 2 Cdo 33/2005 (na ktorý poukazoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj odvolací súd)
dovolateľ tvrdí, že v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady aplikácie fikcie
doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p., keďže v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty sa
v mieste doručovania nezdržiaval a teda nemal reálnu možnosť vyzdvihnúť si v tejto lehote
doručovanú písomnosť (rozsudok) prvostupňového súdu. V prejednávanej veci je však takéto
tvrdenie dovolateľa irelevantné. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že ide o špecifickú
situáciu. V súvislosti s náhradným doručením do vlastných rúk môže byť totiž otázne, či pre
riadne vykonanie náhradného doručenia je vždy potrebné, aby aj náhradné doručenie
uložením písomnosti bolo vykonané v čase, kedy sa adresát zdržuje v mieste doručenia, a to
preto, že zákon o takejto podmienke výslovne nehovorí. Ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p.
jednoducho určuje, že písomnosť sa uloží, ak “zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným“ bez toho, aby platnosť doručenia uložením viazal na tú istú podmienku, ako
vydanie výzvy (upovedomenia o opakovanom doručení) na prevzatie zásielky. Zákon tak teda
predpokladá, že k tejto písomnej výzve došlo pri splnení uvedenej podmienky (t.j., že adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje). V danom prípade to znamená, že pokiaľ v čase doručovania rozsudku súdu prvého
stupňa 20. decembra 2007 otec maloletého nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručovania
zdržoval (a to nespochybňuje ani otec maloletého v dovolaní), doručovateľom bol správne
vyzvaný o opakované doručenie nasledujúci deň, t.j. 21. decembra 2007 a keď aj opakované
doručenie bolo neúspešné, správne bola v ten istý deň uložená zásielka na pošte. Trojdňová
úložná lehota podľa § 47 ods. 2 O.s.p. tak začala otcovi maloletého plynúť 22. decembra 2007
(sobota), kedy sa podľa vlastného vyjadrenia v mieste doručenia zdržiaval (pričom nie je
významné, že až v popoludňajších hodinách). Nasledujúce dni plynutia úložnej lehoty
(od 23. do 26. decembra 2007) sa taktiež v mieste doručenia zdržiaval, i keď bez reálnej
možnosti zásielku si vyzdvihnúť, keďže išlo o dni pracovného pokoja. Posledný deň
trojdňovej úložnej lehoty tak pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň, a to
27. decembra 2007 (štvrtok), kedy otec maloletého mal možnosť vyzdvihnúť si zásielku
na pošte (vediac o jej uložení), napriek tomu tak neurobil, keď podľa vlastného tvrdenia
podporeného písomným “Prehlásením“ Ing. V. Š. z 30. júna 2008, z miesta doručenia
27. decembra 2007 v skorých ranných hodinách vycestoval a vrátil sa doň v ten istý deň
v neskorých večerných hodinách. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti to potom
znamená (pričom nejde o rozpor s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 33/2005), že otec maloletého napriek tomu, že o uložení
zásielky vedel, svojvoľne nevyužil reálnu možnosť prevzatia zásielky. Lehota na včasné
podanie odvolania podľa § 204 ods. 1 O.s.p. tak začala otcovi plynúť 28. decembra 2007 a jej
posledným dňom bol 11. január 2008, ktorý bol riadnym pracovným dňom (piatok). Keďže
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané na pošte až 15. januára 2008, bolo
podané po uplynutí odvolacej lehoty, v dôsledku čoho odvolací súd správne odmietol
odvolanie otca ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) bez toho, že by mu tým
odňal možnosť konať pred súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie pred odvolacím súdom
bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie otca podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :