Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/168/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. M.,

narodeného X., bývajúceho vo Z., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov, matky, Mgr. Ľ. M., bývajúcej vo Z. a otca,

Mgr. D. M., bývajúceho vo Z., o uloženie povinnosti matke podávať otcovi pravidelné

informácie o maloletom dieťati, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 32 P

244/2007, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2008

sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie otca o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. mája 2008 sp.zn.

odmietol odvolanie otca (ako oneskorene podané) podľa proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2007 č.k. -73,

ktorým bol návrh otca, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke pravidelne štvrťročne

písomne mu podávať informácie o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho školskej dochádzke,

prospechu i správaní v škole a položkovitý súpis kúpených vecí spojených so starostlivosťou

o dieťa hradených z výživného plateného otcom, zamietnutý. Svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že v danej veci došlo k náhradnému doručeniu rozhodnutia spôsobom predpokladaným

ustanovením , a to dňom 27. decembra 2007. Pätnásťdňová lehota

na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu začala otcovi maloletého plynúť

28. decembra 2007 a jej koniec pripadol na 11. január 2008 (piatok). Odvolanie otec podal

na pošte 15. januára 2008, teda oneskorene, po uplynutí odvolacej lehoty. Na tomto závere

nemôže nič zmeniť skutočnosť, že otec fakticky prevzal rozsudok okresného súdu až

3. januára 2008, nakoľko došlo k uplatneniu fikcie doručenia podľa

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, žiadal ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že mu postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). S odkazom

na konštatovanie odvolacieho súdu, že prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky

obsahujúcej rozsudok okresného súdu (spolu s výzvou o opakované doručenie) bol

uskutočnený 20. decembra 2007 a opakované doručenie bolo vykonané 21. decembra 2007,

kedy mala byť zásielka uložená na pošte poukázal na to, že 21. decembra 2007 odišiel

z miesta svojho bydliska, t.j. z miesta doručovania zásielky, k svojej matke do L., spolu

s ktorou sa do miesta svojho bydliska vrátil 22. decembra 2007 v čase približne po 16:00 hod.

Z toho vyplýva, že v prvý deň plynutia trojdňovej úložnej doby sa v mieste doručovania

rozsudku prvostupňového súdu vôbec nezdržiaval a z toho dôvodu objektívne nemal možnosť

si reálne vyzdvihnúť zásielku na pošte. V nasledujúcich dňoch 23. až 26. decembra 2007

taktiež nebolo možné zásielku na pošte vyzdvihnúť, keďže išlo o dni pracovného pokoja.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol posledným dňom plynutia úložnej lehoty 27. december

2007. Ani v tento deň sa však v mieste doručovania nezdržiaval, pretože v tento deň

v skorých ranných hodinách (okolo 5:00 hod.) odcestoval so svojím známym do Českej

republiky a späť na Slovensko, do miesta svojho bydliska sa vrátil až v neskorých večerných

hodinách. Teda tým, že v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty sa v mieste doručovania

nezdržiaval a nemal tak reálnu možnosť vyzdvihnúť si v tejto lehote doručovanú písomnosť

(rozsudok) prvostupňového súdu, neboli splnené zákonné predpoklady aplikácie fikcie

doručenia v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

ods. 2 písm.a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm.b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Otcom maloletého je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania,

ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie preto podľa

a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom

ide tiež v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané.

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté touto

vadou.

Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že otec maloletého

podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho

podanie. Tento záver odvolacieho súdu je správny.

Podľa ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostanie i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo

na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku

do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň

doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania

rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník

konania.

Podľa citovaného ustanovenia pre splnenie podmienky včasnosti

podania odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej zákonom.

S účinnosťou od 1. septembra 2005 () dĺžka lehoty na podanie

odvolania je rovnaká a nie je už závislá od formy, akou súd prvého stupňa rozhodol

(rozsudkom alebo uznesením). Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa

počíta od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy

došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania ( ).

Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide

zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej

lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3

). V prípade náhradného doručenia v zmysle citovaného ustanovenia

ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí

stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom

fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom,

je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty)

splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne

náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica z 27. novembra 2007 č.k. -73 bol otcovi maloletého doručovaný

20. decembra 2007. Nakoľko tento pokus o doručenie bol neúspešný, po výzve –

upovedomení o opakovanom doručení 21. decembra 2007, ktoré bolo taktiež bezvýsledné,

bola v ten istý deň (t.j. 21. decembra 2007 – piatok) zásielka uložená na pošte. Odvolací súd

potom použil právnu fikciu doručenia písomnosti uplynutím trojdňovej úložnej lehoty (§ 47

ods. 2 ), pričom pri určení dňa náhradného doručenia, ktorý mal zásadný význam pre

ďalšie konanie rešpektoval kogentnú právnu úpravu počítania lehôt v zmysle ustanovenia

vety druhej

Odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005

sp.zn. (na ktorý poukazoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj odvolací súd)

dovolateľ tvrdí, že v tomto prípade neboli splnené zákonné predpoklady aplikácie fikcie

doručenia v zmysle , keďže v čase plynutia trojdňovej úložnej lehoty sa

v mieste doručovania nezdržiaval a teda nemal reálnu možnosť vyzdvihnúť si v tejto lehote

doručovanú písomnosť (rozsudok) prvostupňového súdu. V prejednávanej veci je však takéto

tvrdenie dovolateľa irelevantné. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že ide o špecifickú

situáciu. V súvislosti s náhradným doručením do vlastných rúk môže byť totiž otázne, či pre

riadne vykonanie náhradného doručenia je vždy potrebné, aby aj náhradné doručenie

uložením písomnosti bolo vykonané v čase, kedy sa adresát zdržuje v mieste doručenia, a to

preto, že zákon o takejto podmienke výslovne nehovorí. Ustanovenie

jednoducho určuje, že písomnosť sa uloží, ak “zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledným“ bez toho, aby platnosť doručenia uložením viazal na tú istú podmienku, ako

vydanie výzvy (upovedomenia o opakovanom doručení) na prevzatie zásielky. Zákon tak teda

predpokladá, že k tejto písomnej výzve došlo pri splnení uvedenej podmienky (t.j., že adresát

písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdržuje). V danom prípade to znamená, že pokiaľ v čase doručovania rozsudku súdu prvého

stupňa 20. decembra 2007 otec maloletého nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručovania

zdržoval (a to nespochybňuje ani otec maloletého v dovolaní), doručovateľom bol správne

vyzvaný o opakované doručenie nasledujúci deň, t.j. 21. decembra 2007 a keď aj opakované

doručenie bolo neúspešné, správne bola v ten istý deň uložená zásielka na pošte. Trojdňová

úložná lehota podľa tak začala otcovi maloletého plynúť 22. decembra 2007

(sobota), kedy sa podľa vlastného vyjadrenia v mieste doručenia zdržiaval (pričom nie je

významné, že až v popoludňajších hodinách). Nasledujúce dni plynutia úložnej lehoty

(od 23. do 26. decembra 2007) sa taktiež v mieste doručenia zdržiaval, i keď bez reálnej

možnosti zásielku si vyzdvihnúť, keďže išlo o dni pracovného pokoja. Posledný deň

trojdňovej úložnej lehoty tak pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň, a to

27. decembra 2007 (štvrtok), kedy otec maloletého mal možnosť vyzdvihnúť si zásielku

na pošte (vediac o jej uložení), napriek tomu tak neurobil, keď podľa vlastného tvrdenia

podporeného písomným “Prehlásením“ Ing. V. Š. z 30. júna 2008, z miesta doručenia

27. decembra 2007 v skorých ranných hodinách vycestoval a vrátil sa doň v ten istý deň

v neskorých večerných hodinách. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti to potom

znamená (pričom nejde o rozpor s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. ), že otec maloletého napriek tomu, že o uložení

zásielky vedel, svojvoľne nevyužil reálnu možnosť prevzatia zásielky. Lehota na včasné

podanie odvolania podľa tak začala otcovi plynúť 28. decembra 2007 a jej

posledným dňom bol 11. január 2008, ktorý bol riadnym pracovným dňom (piatok). Keďže

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané na pošte až 15. januára 2008, bolo

podané po uplynutí odvolacej lehoty, v dôsledku čoho odvolací súd správne odmietol

odvolanie otca ako oneskorene podané ( ) bez toho, že by mu tým

odňal možnosť konať pred súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239

ods. 1 a 2 a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie pred odvolacím súdom

bolo postihnuté vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie otca podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/

v spojení s

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :