Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cd0/380474.efb1ce.pdf
PDF · 119.39 KB
No categories available
6Obdo/16/2007
Najvyšší súd 6 Obdo 16/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej
v právnej veci žalobcu: A., spol. s r.o., N.X., N., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr. P. P.,
B.X., P., proti žalovanému: G. W., s.r.o. D.X., S., IČO: X., o zaplatenie 66 819 Sk s prísl.,
vedenej na Okresnom súde v Bratislava III pod spisovou značkou
28 Cb 239/03, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo 17. októbra 2006, č.k. 2 Cob 40/2006-96, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. októbra 2006, č.k.: 2 Cob 40/2006-96 sa
z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 29. novembra 2005 č.k. 28 Cb 239/03-68
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 66 819 Sk s 10,9 % úrokom
z omeškania od 16. mája 2003 do zaplatenia a 17 746 Sk náhradu trov konania. Vo zvyšku
v časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia z mandátnej zmluvy uzavretej 31. januára 2002
sa žalovaný ako mandatár zaviazal poskytnúť žalobcovi komplexnú colnú službu a služby
s tým spojené v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný bol oprávnený priamo
zastupovať žalobcu, o.i. vyhotovovať colné a sprievodné doklady a nahradiť druhej zmluvnej
strane vzniknutú priamu škodu. Z colných deklarácií súd zistil, že žalovaný označil dovážaný
tovar od odosielateľa (Indie) ako extrakt korenín – rezinoidy zo sladkého drievka a chmeľu
a tovar zaradil pod kód č. 33019021, na základe čoho bolo vyrubené clo vo výške 1163 Sk,
45 160 Sk, 18 910 Sk. Z faktúr indického dodávateľa súd zistil, že dovážaný tovar
je označený ako olejoživice. Podľa colného sadzobníka účinného od 1. júla 2002, ktorý
je prílohou nariadenia vlády SR č. 598/2001 Z.z. pre tento tovar je kód č.130019090,
z ktorého dovozu sa clo neplatí. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný porušil
ustanovenia mandátnej zmluvy, pretože tovar zaradil pod nesprávnu položku colného
sadzobníka. Žalovaný v colnom konaní vystupoval ako priamy zástupca žalobcu, preto bol
oprávnený podať odvolanie voči rozhodnutiu colného orgánu, ktorý žalobcovi z dodávky
z dovozu vymeral clo. Túto skutočnosť súd nepokladal za rozhodujúcu, lebo pre podanie
odvolania nebol zákonný dôvod. Odvolanie možno podať vtedy, ak colný úrad určil
zatriedenie tovaru inak, než ho určil deklarant. Uplatnenú výšku úroku z omeškania vo výške
17 % ročne súd nepovažoval za zodpovedajúcu zákonu, lebo obvyklá sadzba úrokov
požadovaná bankami za úvery v roku 2002 boli 9,87 % ročne. Preto priznal úrok z omeškania
vo výške 10,9 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby na súd, lebo žalobca
nepreukázal, že by svoj nárok uplatnil u žalovaného skôr.
O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP s tým,
že žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie (č.l. 185 spisu). Namietal, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne právne posúdil vec. Má za to, že s odbornou starostlivosťou a v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi pre žalobcu obstaral záležitosti vyplývajúce
z mandátnej zmluvy. Poukázal na vyjadrenie Colného riaditeľstva SR, ktoré potvrdilo
správnosť postupu žalovaného v predmetnom colnom konaní. Vytýkal súdu prvého stupňa
preskúmanie právoplatných rozhodnutí colných orgánov v tom, keď súd mal za to, že tovar
bol nesprávne zaradený do položky colného sadzobníka. Súd prijal subjektívny názor žalobcu
o nesprávnom zaradení tovaru v colnom vyhlásení, a to bez overenia správnosti. Súd
na rozdiel od colného orgánu nevidel tovar, ktorý bol tomuto orgánu predložený a na základe
čoho potom colné orgány dospeli k záveru, že napriek údajom uvedeným v obchodných
dokladoch, tovar je zaradený správne. Nesprávnosť či správnosť môže posúdiť len orgán,
ktorý rozhodnutie vydal, a to v inom konaní na to určenom. Nebolo preukázané, že žalobcovi
vznikla škoda ani to, že žalovaný porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu. Za škodu nie je
možné považovať plnenie, ktoré bolo právoplatným rozhodnutím uložené žalobcovi colným
orgánom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Súčasne
žiadal priznať náhradu trov konania.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti výroku o náhradu trov konania podal
žalobca odvolanie (č.l. 80 spisu). Namietal nesprávny súčet súm za vyčíslené jednotlivé
úkony, ktorý je v správnej výške 18 146 Sk.
Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212
ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP a rozsudkom zo 17. októbra 2006 podľa § 220 ods. 1 OSP
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. Súčasne žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu 21 834 Sk náhradu trov
konania.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd vychádzal so stanoviska Colného
riaditeľstva SR z 2. septembra 2005.V ňom je uvedené, že deklarant je povinný správne
vyplniť tlačivo jednotného colného dokladu (ďalej len JCD), kde uvedie opis tovaru, jeho
druh, množstvo spolu s číselným kódom. Ak sa colný úrad stotožní so zaradením tovaru,
prepustí tovar do navrhovaného colného režimu. Ak sa nestotožní, určí správne zatriedenie
sám a ak tomu nebránia iné zákonné dôvody, prepustí tovar do navrhovaného colného režimu,
prípadne mu pridelí navrhované colné schválené určenia správnym rozhodnutím podľa § 154
ods. 3 Colného zákona. Na základe toho odvolací súd dospel k záveru, že sporný tovar bol
predložený colnému úradu na schválenie. Ak by nebol zaradený správny kód, sám colný úrad
by z úradnej povinnosti tento kód zmenil. K takémuto úkonu nedošlo, colný úrad vyrubil
na dovážaný tovar clo, proti ktorému rozhodnutiu nebolo podávané odvolanie a žalobca o to
žalovaného ani nepožiadal. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vzniku škody
a zodpovednosti žalovaného, resp. porušenia dohodnutých ujednaní mandátnej zmluvy.
Z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie ( č.l. 103 spisu).
Namietal, že odvolací súd nesprávne zhodnotil skutkový a právny stav, a preto dospel
k nesprávnym záverom. Má za to, že žalovaný nesprávne a v rozpore s poskytovaním služieb
s odbornou starostlivosťou určil zatriedenie tovaru do nesprávneho kódu v colnom vyhlásení
a neporadil sa so žalobcom. Poukázal na faktúry zahraničného dodávateľa, z ktorých podľa
žalobcu jasne vyplývalo, že išlo o olejoživice, ktoré sú oslobodené od cla. Žalovaný sa
neporadil so žalobcom ak mal pochybnosti o zatriedení tovaru uvedeného na faktúrach, či
dovážaný tovar má byť oslobodený od cla, mal žalobcu vyzvať, aby špecifikoval tovar a jeho
zatriedenie pod príslušný kód a na základe takto určeného postupu malo dôjsť k vybaveniu
colnej deklarácie tovaru. Žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu z 15. augusta 2002
nepodal odvolanie voči nesprávnemu zatriedeniu tovaru v rozhodnutí colného orgánu
o vyrubení cla. Na to mu nebránila žiadna skutočnosť, lebo v colnom konaní vystupoval ako
priamy zástupca žalobcu. Mal k dispozícii plnú moc, teda bol oprávnený podať odvolanie.
Z toho dôvodu mu konaním žalovaného vznikla škoda za ktorú zodpovedá. Preto žiadal,
aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) prejednal
dovolanie žalobcu po zistení, že podľa § 238 ods. 1 OSP je prípustné, že bolo podané včas
podľa § 240 ods. 1 OSP preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 OSP
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Žalobca v prejedávanej veci uplatnil proti žalovanému právo na náhradu škody podľa
§ 373 Obchodného zákonníka. Žalobca porušenie právnej povinnosti žalovaného odvodzuje
z ustanovenia § 567 Obchodného zákonníka a z mandátnej zmluvy, ktorú účastníci konania
uzavreli 31. januára 2002, a to z článku III. bod 3.2. (práva a povinnosti zmluvných strán)
a článku VI. bod 6.1. (sankcie). Podľa žaloby žalobcovi vznikla škoda zaplatením vyrubeného
cla za dovážaný tovar, ktorý je od cla oslobodený. Porušenie právnej povinnosti žalovaného
odôvodňuje nesprávnym uvedením colného sadzobníka dovážaného produktu žalovaným
a neuplatnením odvolania proti rozhodnutiu colného orgánu.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenia
povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia je objektívnou zodpovednosťou,
kde pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je však
porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a porušením povinnosti.
Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať
pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Ustanovenie § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje postup mandatára,
aby svoju činnosť na základe mandátnej zmluvy za mandanta vykonával s odbornou
starostlivosťou. Je dôvodné predpokladať, keďže mandatár vykonáva predmet zmluvy
ako svoju podnikateľskú činnosť, že túto činnosť bude aj vykonávať v zmysle tohto
ustanovenia.
Podľa čl. III bod 3.2. sa žalovaný ako mandatár zaviazal postupovať pri poskytovaní
služieb ako priamy zástupca žalobcu (mandanta) v colnom konaní podľa § 9 colného zákona
s odbornou starostlivosťou podľa pokynov mandanta a v súlade so všeobecne záväznými
predpismi a so záujmami mandanta.
Žalobca tvrdil, že žalovaný nepostupoval pri vyplňovaní údajov na tlačive jednotného
colného dokladu s odbornou starostlivosťou, keď dovážaný tovar nezaradil správne
pod položku colného sadzobníka 1301 90 90 ako olejoživice, ktoré sú bez cla, ale ako
oleoresiny pod položku 3301 90 21, pri ktorom je clo vo výške 7,6%.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní sa stotožnil s názorom žalobcu,
že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou.
Odvolací súd sa naopak stotožnil s názorom žalovaného, že ak colný úrad voči
číselnému kódu na tlačive jednotného colného dokladu by mal námietky, tak by ho z úradnej
povinnosti zmenil. Preto mal za to, že colný sadzobník bol vyplnený žalovaným správne.
Odvolací súd však zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa len na základe dôkazov
vykonaných týmto súdom. V odôvodnení zmeneného rozhodnutia chýbajú potrebné
hodnotenia a závery odvolacieho súdu o rozhodnutých skutočnostiach, ktorými súd prvého
stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie je stručné, čo robí rozsudok
nepreskúmateľným a nepresvedčivým, teda v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.
Odvolací súd sa predovšetkým nezaoberal skutočnosťou, či žalovaný svoju činnosť
zástupcu deklaranta v spornej veci vykonal tak, aby deklarantovi (žalobcovi) v colnom konaní
žiadna škoda nevznikla. V danom prípade z vykonaného dokazovania nie je zrejmé
či žalovaný pri vypĺňaní tlačiva jednotného colného dokladu mal k dispozícii všetky potrebné
doklady (prepravný list, dodací list, faktúry zahraničného dodávateľa), z ktorých by bol
zrejmý druh dovezeného tovaru, oleoresin tak, aby mohol vyplniť číselný kód zodpovedajúci
tomuto druhu tovaru.
V prípade, ak by žalovaný potrebné doklady nemal k dispozícii, tak bol v zmysle
zmluvných podmienok povinný túto skutočnosť žalobcovi oznámiť, pretože mandátnou
zmluvou sa žalobca zaviazal ich žalovanému poskytnúť (článok III bod 3.2., 3.6.).
Tiež odvolací súd si neoveril správnosť zatriedenia predmetného dovážaného tovaru
podľa colného sadzobníka.
Je nepochybné, že tlačivo jednotného colného dokladu vyplnil žalovaný ako zástupca
deklaranta a jeho podpísaním sa stal zodpovedným za správnosť údajov uvedených v colnom
vyhlásení (§ 81 ods. 3 colného zákona č. 238/2001 Z.z.). Žalovaný sa nemôže zbaviť
objektívnej zodpovednosti tým, že colný úrad colné vyhlásenie prijal, vyznačil dátum prijatia
a colník osvedčil jeho prijatie podpisom (§ 83 cit. zákona). Colný úrad nie je povinný
(len môže) preskúmať doklady, ktoré sú prílohou k písomnému colnému vyhláseniu na účely
overovania pravdivosti a úplnosti prijatého colného vyhlásenia (§ 88 písm. a/ colného
zákona).
Preto so stanoviskom odvolacieho súdu, že colný úrad pri zistení nesprávneho kódu
by sám tento zmenil, nie je možné v prejednávanej veci súhlasiť, pretože odvolací súd
na takéto stanovisko nemal ani skutkový a ani právny podklad.
Záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca nepreukázal vznik škody ani zodpovednosť
žalovaného za vznik škody nie je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne odôvodnený
a presvedčivý.
Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa § 243 ods. 1 OSP a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 OSP).
Bude preto úlohou odvolacieho súdu, aby preskúmal odvolanie žalovaného
a odvolanie žalobcu s prihliadnutím na vyššie uvedené a znovu o veci rozhodol.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 10. júla 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: