Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/2/2008

Najvyšší súd -123 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej v právnej veci

žalobcu: V., s. r. o., H. S., IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. P., advokátom, so sídlom J.,

Trenčín, proti žalovanému: K.,

v. o. s., H. S., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. C., advokátkou, so sídlom P., Nové Mesto nad

Váhom, o zaplatenie 257 405,50 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

v Trenčíne pod sp. zn. ,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. septembra 2007

č. k. -97, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15.3.2007 v spojení s doplňujúcim rozsudkom

zo dňa 24. apríla 2007 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 257 405,50 Sk s 10 %

úrokom z omeškania p. a. od 4.3.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške

43 806 Sk. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako postupca a žalovaný ako postupník uzavreli dňa

27.9.2001 zmluvu o postúpení pohľadávky za dohodnutú odplatu, predmetom ktorej bola

-123

pohľadávka voči dlžníkovi Š. F.. Dospel k názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky bola

platne uzavretá, keďže obsahovala všetky podstatné náležitosti, tak ako predpokladajú

ustanovenia a nasl. (ďalej len „“). Konštatoval, že na

platnosť uzavretej zmluvy nemala vplyv dohoda žalobcu s dlžníkom

zo dňa 6.3.2001, o ktorej žalovaný podľa vlastných vyjadrení nevedel a podľa ktorej malo byť

žalobcovi ako veriteľovi poskytnuté vecné plnenie. Na platnosť predmetnej zmluvy

o postúpení pohľadávky by nemala vplyv ani skutočnosť, že predmetom postúpenia by bola

neexistujúca pohľadávka, lebo existencia pohľadávky nie je podstatnou náležitosťou zmluvy

o postúpení pohľadávky. Ak by v konaní vyšlo najavo, že pohľadávka postúpená za odplatu

neexistuje, táto skutočnosť by nemala za následok neplatnosť zmluvy o odplatnom postúpení

pohľadávky. V takom prípade by sa dalo postupovať podľa , v ktorom

ustanovení je upravená zvláštna zodpovednosť postupcu za existenciu postúpenej

pohľadávky. Ďalej konštatoval, že nedôvodná je aj námietka žalovaného, že zmluva

o postúpení pohľadávky bola uzavretá len na dobu určitú, lebo táto okolnosť nevyplýva

zo žiadneho zo zmluvných dojednaní. Pokiaľ sa žalovaný dovolával neplatnosti predmetnej

zmluvy s poukazom na ust. konštatoval, že nebol preukázaný rozpor medzi

postúpením pohľadávky a dohodou s dlžníkom. Zdôraznil, že zákonodarca mal v tomto

prípade na mysli dohodu veriteľa a dlžníka, na základe ktorej si dlžník vopred vylúči možnosť

postúpiť pohľadávku veriteľom vôbec, prípadne určitej osobe, prípadne na určitý čas. Dospel

preto k názoru, že žalobcovi patrí zmluvne dohodnutá odplata vo výške 85 % nominálnej

hodnoty postúpených pohľadávok, predstavujúca 257 405,50 Sk spolu s uplatneným úrokom

z omeškania od 4.3.2003 do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca uplatňoval úrok z omeškania

zo žalovanej istiny za obdobie už od 19.2.2001 do zaplatenia, v tejto časti považoval jeho

nárok za nedôvodný. Splatnosť odplaty nebola dohodnutá, a keďže žalobca nepreukázal, kedy

žalovaného požiadal o zaplatenie odplaty, postupom podľa § 340 ods. 2 Obchodného

zákonníka za doručenie výzvy považoval doručenie platobného rozkazu spolu s návrhom

na začatie konania dňa 3.3.2003 s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim

dňom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil použitím ust.

Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudkom zo dňa 12. septembra 2007

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi 257 405,50 Sk s 10 % úrokom z omeškania ročne od 4.3.2003

do zaplatenia zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti výroku o náhrade trov konania zmenil

napadnutý rozsudok tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov

-123

prvostupňového konania vo výške 35 430 Sk k rukám jeho advokátky. Žalobcovi tiež uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 23 272 Sk

k rukám advokátky. Vychádzal zo zistenia, že žalobca založil svoj nárok na zaplatenie

257 405,50 Sk s príslušenstvom na tvrdení o povinnosti žalovaného zaplatiť mu uvedenú

sumu ako dohodnutú odplatu za pohľadávku postúpenú mu zmluvou o postúpení pohľadávky

č. 200106/32 zo dňa 27.9.2001. Od tejto zmluvy síce žalovaný dňa 13.12.2001 odstúpil, avšak

Okresný súd v Prievidzi vo svojom rozsudku zo dňa 25.2.2002 č. k. -53 (ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2002) vyslovil názor, že odstúpenie je neplatné z dôvodu

rozporu so zákonom, lebo zmluva o postúpení pohľadávky nie je záväzkovým vzťahom, ale

spôsobuje len zmenu v osobe veriteľa, teda nie je možné od nej odstúpiť. Po preskúmaní

predložených listinných dôkazov dospel odvolací súd k názoru, že hoci súd prvého stupňa

riadne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a vyvodil nesprávny

právny záver konštatovaním, že žalobca ako postupca má právo na odplatu dohodnutú

v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2001. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

dňa 13.12.2001 žalovaný odstúpil od predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky a toto

odstúpenie žalobca nesporne akceptoval. Odvolací súd okrem toho, že nie je viazaný právnym

názorom vyjadreným v rozsudku okresného súdu o neplatnosti odstúpenia, sa s uvedeným

názorom ani nestotožňuje. Zo žiadneho z ustanovení alebo , upravujúcich možnosť

odstúpenia od zmluvy, ani z ustanovení upravujúcich zmluvu o postúpení pohľadávky

nemožno vyvodiť, že odstúpiť od zmluvy o postúpení pohľadávky nie je možné. Odvolací súd

je názoru, že okrem zmeny v osobe veriteľa je dôsledkom uzavretia zmluvy o postúpení

pohľadávky aj vznik záväzkového vzťahu medzi postupcom a postupníkom s vymedzením

práv a povinností najmä v súvislosti s poskytnutím údajov o dlžníkovi a postupovanej

pohľadávke, ako aj v súvislosti s dohodnutou odplatou. Dospel preto k záveru, že v dôsledku

účinného odstúpenia žalovaného od platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo

k jej zrušeniu a pôvodný dôvod plnenia, spočívajúci v povinnosti žalovaného ako postupníka

zaplatiť žalobcovi – postupcovi dohodnutú odplatu za postúpenú pohľadávku odpadol, lebo

do pozície veriteľa voči dlžníkovi sa dostal opätovne žalobca. Odvolací súd preto rozsudok

prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa zmenil a žalobu zamietol.

Zároveň zmenil napadnuté rozhodnutie aj v časti výroku o náhrade trov prvostupňového

konania. Pretože žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, patrí mu podľa § 224 ods. 1

v spojení s aj náhrada trov odvolacieho konania.

-123

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca včas dovolanie podľa § 238

ods. 1 z dôvodu, že toto rozhodnutie nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom

a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že dňa 27.9.2001 uzatvorili

žalobca a žalovaný Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2001-06/32, na základe ktorej postúpil

žalobca na žalovaného pohľadávku voči Š. F. vo výške 302 830 Sk za sumu 257 405,50 Sk, t.

j. 85 % z nominálne hodnoty pohľadávky. Postúpenie pohľadávky žalobca dlžníkovi písomne

oznámil v súlade s ustanovením . Žalovaný dňa 13.12.2001

odstúpil od predmetnej zmluvy s odôvodnením, že všetky aktíva dlžníka sú obstavené

viacerými exekútormi, takže nevidí možnosť vyriešenia tejto pohľadávky. Žalobca

následne vymáhal pohľadávku priamo od dlžníka, pričom Okresný súd v Prievidzi žalobu

zamietol s odôvodnením, že odstúpenie žalovaného od zmluvy je neplatné. Žalobca sa

stotožnil s právnym názorom Okresného súdu v Prievidzi a vyzval žalovaného k zaplateniu

dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky, čo však žalovaný odmietol, preto si svoj nárok

uplatnil žalobou na súde. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu, pretože má za

to, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky. Stotožňuje sa

s právnym názorom súdu prvého stupňa, že neboli splnené podmienky

na odstúpenie od zmluvy, ktorá nie je záväzkovým vzťahom, a preto od nej nemožno

odstúpiť, i keď si to účastníci dohodli, pretože takáto dohoda odporuje zákonu. Žalovaný by

mohol vrátiť predmetnú pohľadávku žalobcovi iba na základe novej zmluvy o postúpení

pohľadávky, k čomu však nedošlo, preto veriteľom dlžníka je naďalej žalovaný aj

s povinnosťou zaplatiť dohodnutú odplatu. Uviedol tiež, že v čl. III zmluvy si postupník

vyhradil právo odstúpiť od zmluvy za presne stanovených podmienok, ale žiadna z nich

nebola splnená, preto žalovaný nemohol od zmluvy platne odstúpiť. Navrhol preto, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a odložil jeho vykonateľnosť.

Žalovaný sa na dovolanie nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné podľa ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že

dovolanie nie je opodstatnené.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené predovšetkým na závere, že žalovaný

platne odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel ako postupník so žalobcom,

-123

a keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje ( ), nemá právny

dôvod na zaplatenie dohodnutej odplaty. Dovolací súd sa s týmto záverom stotožnil.

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté.

Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva možnosť účastníkov

zmluvného vzťahu dohodnúť možnosť odstúpenia od zmluvy ako jedného zo spôsobov jej

zrušenia. Je nesporné, že účastníci túto možnosť aj využili a dohodli si v čl. III bod 5 zmluvy

podmienky, zakladajúce právo žalovaného ako postupníka od zmluvy odstúpiť. Námietku

žalobcu, že žalovaný od zmluvy odstúpil napriek tomu, že žiadna z podmienok nebola

splnená, nepovažuje dovolací súd za právne opodstatnenú, pretože je nesporné, že žalobca

odstúpenie žalovaného od zmluvy akceptoval bez akýchkoľvek námietok (čo potvrdzuje aj

skutočnosť, že podal žalobu proti dlžníkovi), z čoho možno vyvodiť, že sa na odstúpení

dohodli aj z dôvodu, ktorý uviedol žalovaný.

Vzhľadom na uvedené, považoval dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu za vecne správne, preto dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2

zamietol ako neopodstatnené.

V dovolacom konaní mal žalovaný úspech. Má preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 243b ods. 4 a § 243i ods. 2

V dovolacom konaní mu však trovy nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: S.