Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/110/2008

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu R., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. M., advokátkou so sídlom

v K., proti žalovanému O., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. K., advokátkou so sídlom

v K., o zaplatenie 52.314,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 20. novembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 20. novembra 2007 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom z 9. júna 2006 č.k. -71 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 52.314,- Sk s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od

30. januára 2002 do zaplatenia a trovy konania v sume 15.410,- Sk, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 7.686,- Sk a úroku z omeškania zo sumy

60.000,- Sk vo výške 15,5 % ročne od 1. januára 2002 do 29. januára 2002 a čo do výšky

1 % ročného úroku z omeškania zo sumy 60.000,- Sk od 27. apríla 2002 do 17. novembra

2002 konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil. Mal preukázané, že žalobca bol na

základe Zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 26. novembra 1995, ktorú uzavrel žalovaný ako

jeho zákonný zástupca v jeho prospech, stavebným sporiteľom – majiteľom účtu stavebného

sporenia, na ktorý mu žalovaný počas trvania manželstva s matkou žalobcu i po rozvode

manželstva ukladal sumu 500,- Sk mesačne titulom darovania, pričom vtedy maloletý žalobca

mal na prijatie tohto daru spôsobilosť. Dňa 21. januára 2002 požiadal žalovaný o výpoveď

zmluvy a nasporené finančné prostriedky i štátnu prémiu si dal vyplatiť na svoj bankový účet,

čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie – sumu 52.314,- Sk vo

vlastníctve žalobcu – bez právneho dôvodu ( ). O trovách

konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti výroku, ktorým bolo žalobe

vyhovené a v časti trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. novembra 2007

sp. zn. rozsudok Okresného súdu Košice I v napadnutej časti zmenil tak, že

žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume

21.644,- Sk na účet jeho právnej zástupkyne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým bol nesprávny záver súdu prvého stupňa

o tom, že maloletý žalobca bol stavebným sporiteľom, nakoľko je nepochybné, že ak

žalovaný zo svojej mzdy platil stavebné sporenie počas trvania manželstva, nasporená suma

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – žalovaného a matky žalobcu, ktorá si ju

môže uplatniť ako nárok z bezpodielového spoluvlastníctva. Odvolací súd zároveň zdôraznil

špecifický charakter zmluvy o stavebnom sporení, ktorá bola zrušená po jeho skončení, čo

nezakladá automatické vlastníctvo k finančným prostriedkom tzv. majiteľa účtu, a už vôbec

nie maloletého žalobcu. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že došlo relevantným

spôsobom, teda darovacou zmluvou, k darovaniu nasporenej sumy.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci odvolacím súdom v zmysle , nakoľko odvolací

súd zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery, keď na zistený skutkový stav

aplikoval nesprávnu, resp. žiadnu právnu normu. Zdôraznil, že zo strany žalovaného išlo

o bezdôvodné obohatenie, keď si nechal vyplatiť nasporené finančné prostriedky, ktoré

žalobcovi daroval, z účtu, ktorého bol žalobca vlastníkom. Nasporené finančné prostriedky

žalovaný nepriznal v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré vedie

s matkou žalobcu, nakoľko si bol vedomý, že boli ukladané pre žalobcu. Tiež poukázal na to,

že odvolací súd v rozsudku neodôvodnil, v čom spočíva špecifický charakter zmluvy

o stavebnom sporení a prečo žalobca nie je stavebným sporiteľom. Rozsudok odvolacieho

súdu tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom samotný odvolací súd nevykonal

žiadne dokazovanie. Navyše odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, teda

postihnuté aj inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo zakladá

i dôvod dovolania podľa

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť. Uviedol, že žalobca

nikdy nebol stavebným sporiteľom, pretože v prípade zmlúv o stavebnom sporení nemusí byť

majiteľ účtu i sporiteľom, a už vôbec nie vlastníkom nasporených prostriedkov. Taktiež

nedošlo k darovaniu nasporených prostriedkov vtedy maloletému žalobcovi, a vzhľadom

k jeho veku mu ani vyplatené byť nemohli. K bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu

z jeho strany nemohlo dôjsť, nakoľko nasporené prostriedky patria do jeho bezpodielového

spoluvlastníctva a svoj charakter nikdy nezmenili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania i dovolacími dôvodmi;

obligatórne ( ) sa však vždy zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu podaného dovolania.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád uvedených v síce

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale je porušením procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Podľa pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môžu slúžiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125

). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie (

).

Podľa je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4. Ak má odvolací súd za to,

že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (213 ods. 2 ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu, na základe ktorého odvolací súd dospeje k skutkovému

stavu odlišnému od toho, ktorý zistil prvostupňový súd, a ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie

v danej veci.

Dovolací súd zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

vyvodil odlišné skutkové a na ich základe i právne závery ako súd prvého stupňa bez toho,

aby vo veci v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie, resp. ho doplnil.

Z obsahu zápisníc o pojednávaní pred odvolacím súdom z 25. októbra a 20. novembra

2007 vyplýva, že odvolací súd dôkazy vykonané súdom prvého stupňa vôbec neopakoval ani

dokazovanie nedoplnil; napriek tomu sa odchýlil od skutkových záverov súdu prvého stupňa,

keď ustálil, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo, pretože

stavebným sporiteľom nebol vtedy maloletý žalobca, nasporená suma patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a matky žalobcu, zrušenie zmluvy po skončení

sporenia nezakladá vlastnícke právo majiteľa účtu (žalobcu) k nasporeným prostriedkom,

nakoľko tieto mu nikdy neboli darované. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné

uviesť, že podanie správy predsedom alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu

konania, vyjadrenie účastníkov a prednesenie návrhov v zmysle , ani odpovede

účastníkov či právnych zástupcov na jednoduché otázky členov senátu nie sú zopakovaním

dokazovania.

Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2

sám v potrebnom rozsahu opakovať, resp. dokazovanie doplniť, a zadovážiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov ( ). Len takýto postup je

v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zamietnutiu žaloby, dospel

iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že odôvodnenie zmeňujúceho rozsudku

odvolacieho súdu je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, dovolací súd túto považuje za

dôvodnú. Pri zmene rozhodnutia podľa odvolací súd svojím rozhodnutím

nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné

a výstižné odôvodnenie. V súlade s , ktorý platí aj pre odvolacie konanie

( ), musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,

zákonnosti a spravodlivosti výroku svojho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí

vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale aj s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia

rozhodnutia je predovšetkým preukázanie správnosti rozsudku, pričom odôvodnenie je

súčasne prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia v konaní

o opravnom prostriedku. Preto musí byť rozhodnutie preskúmateľné.

Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak

odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad,

z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval,

a prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav. Takéto odôvodnenie právnych

záverov je osobitne potrebné vtedy, keď odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa

z dôvodu, že nepovažuje za správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V danom

prípade toto odôvodnenie chýba.

Keďže odvolací súd si nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne

závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie. Rozhodnutie odvolacieho súdu je i nepreskúmateľné pre

nedostatok odôvodnenia.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu v zmysle § 243b

ods. 1, 2 O.s.p vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znovu aj o trovách pôvodného

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: