Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/230/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v exekučnej

veci oprávnenej: V.Z.P.,a.s., M.X., vo veci týkajúcej sa pobočky v N.Z., proti povinnému:

M.P., s.r.o., D.X., N.Z., IČO: X., o vymoženie 8 058,- Sk s príslušenstvom, ktorá vec sa

viedla na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. , o dovolaní povinného proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre (odvolací súd) uznesením z 28. apríla 2006 sp.zn.

zastavil konanie o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky

(exekučný súd) z 10. februára 2006 č.k. -14, ktorým zamietol návrh povinného

na zastavenie exekúcie. Rozhodol tak podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov z dôvodu,

že povinný napriek výzve súdu v určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za odvolanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu povinný podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že jeho vydaním sa mu odňala možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , z ktorej vady konania vyvodil aj prípustnosť

svojho mimoriadneho opravného prostriedku. Uviedol, že konanie o jeho odvolaní nemalo

byť zastavené, pretože súd prvého stupňa už začal konať vo veci samej (§ 10 ods. 2 písm. a/

). Naostatok súdy nižších stupňov pochybili, ak mali za to, že podal

návrh na zastavenie exekúcie. Podaním zo 6. februára 2006 sa dovolával iba premlčania práva

oprávnenej, zastavenie konania nenavrhoval; predpokladal, že exekučný súd zastaví exekúciu

aj bez návrhu (§ 58 Exekučného poriadku). Keďže tu nebol návrh na zastavenie exekúcie

a exekučný súd v skutočnosti zastavil exekúciu bez návrhu, súdny poplatok za odvolanie

nemal byť vyrubený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok vôbec

prípustný, pretože podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ). Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie prípustné vtedy, ak v ňom

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd zastavil odvolacie konanie a vo svojom uznesení nevyslovil, že je

proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, že

ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je teda konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým dovolanie nie je inak prípustné.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a povinný

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

povinného preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pri skúmaní prípustnosti dovolania

sa potom dovolací súd zameral osobitne na okolnosti povinným namietané v dovolaní.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že odvolací súd výzvou (vzor

č. 4a) z 24. marca 2006 (č.l. 24 spisu) vyzval povinného na zaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pod následkom zastavenia

odvolacieho konania. Povinný prevzal výzvu osobne dňa 3. apríla 2006, ale súdny poplatok

za odvolanie v súdom určenej lehote nezaplatil. Na to odvolací súd vydal uznesenie

o zastavení odvolacieho konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku v lehote 10 dní

odo dňa doručenia výzvy. Tento jeho postup nebol správny.

Ustanovenie je vyjadrením základného práva

účastníka konania domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany. Zároveň je možné v zmysle čl. 51 ods. 1

domáhať sa práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie

vykonávajú, pričom však v súlade s musí byť výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade

s a súčasne v zmysle c ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy

vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak

zabezpečujú väčší rozsah ústavných slobôd ().

Z uvedeného vychádzal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení

z 11. apríla 1995 sp. zn. uviedol, že pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako

ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať

tak, aby boli v súlade s ( ). Preto nie je možné ani Zákon

o súdnych poplatkoch ( v znení neskorších predpisov) uplatňovať tak, aby

došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť

všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť

výkladom v zmysle .

Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení

Zb. v znení neskorších predpisov, vrátane súvisiacich ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu

podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd musí

vykladať a používať uvedené ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo

na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Pritom do práva na súdnu ochranu je potrebné

nepochybne zahrnúť aj oprávnenie účastníka konania domáhať sa preskúmania rozhodnutia

súdu v inštančnom konaní.

Z ustanovenia vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za

výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je

poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Z ustanovenia v znení do 30. júna 2007 vyplýva, že

ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo

dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia

výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa v znení do 30. júna 2007 príslušný súd zruší

uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny

poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.

Na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí primerane

( v znení do 30. júna 2007).

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p v znení účinnom do 30. júna 2007, odvolací súd odstraňuje vady

odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

Pri interpretácii vyššie citovaných zákonných ustanovení treba mať na zreteli, že uvedené

právne normy nemožno vykladať izolovane, resp. samostatne, ale v ich vzájomnej súvislosti

a so zreteľom na ich súlad s , a na medzinárodné zmluvy,

ktorými je Slovenská republika viazaná.

Z ustanovenia v znení do 30. júna 2007 vyplýva, že vadu odvolania

spočívajúcu v nezaplatení súdneho poplatku za odvolanie (ktorý sa stal splatným podaním

odvolania) odstraňuje odvolací súd tým, že odvolateľa vyzve na zaplatenie súdneho

poplatku. To znamená, že jediným úkonom odvolacieho súdu smerujúcim k odstráneniu tejto

vady je len predmetná výzva. Nemožno súčasne vyvodiť, že odvolací súd je oprávnený aj

zastaviť odvolacie konanie v prípade, ak súdny poplatok za odvolanie nebol zaplatený. Na

tomto závere nemení nič ani ustanovenie , ktoré ustanovuje,

že za orgán oprávnený rozhodovať vo veciach poplatkov sa považuje ten, ktorý je oprávnený

vykonať poplatkový úkon. Rozhodovaním o súdnych poplatkoch v zmysle tohto

zákonného ustanovenia je rozhodovanie spojené s vymáhaním súdneho poplatku, s jeho

vrátením, resp. vrátením jeho preplatku a podobne; za takéto rozhodovanie však nemožno

považovať aj rozhodovanie o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku ako následku nesplnenia si poplatkovej povinnosti.

Vyššie uvedenému výkladu nasvedčuje aj znenie , ktoré

príslušnému súdu umožňuje zrušiť uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku, ak ho poplatník zaplatí do konca lehoty na podanie odvolania. Z tohto zákonného

ustanovenia celkom jednoznačne vyplýva, že proti uzneseniu o zastavení konania môže

účastník konania – poplatník - podať odvolanie alebo zaplatiť súdny poplatok.

Z uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva jednoznačný záver, že o zastavení konania

(hoci aj odvolacieho) z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku mal rozhodnúť súd prvého

stupňa.

So zreteľom na uvedené dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že ak

následne po bezvýslednom uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku priamo odvolací

súd bez toho, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie o zastavení konania, vydal

vo veci uznesenie o zastavení odvolacieho konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku

za odvolanie, zaťažil konanie vadou uvedenou v ustanovení a odňal

povinnému možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

( ) a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: