Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1b7/378686.5bb4f1.pdf
PDF · 109.06 KB
No categories available
5Cdo/230/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava
Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v exekučnej
veci oprávnenej: V.Z.P.,a.s., M.X., vo veci týkajúcej sa pobočky v N.Z., proti povinnému:
M.P., s.r.o., D.X., N.Z., IČO: X., o vymoženie 8 058,- Sk s príslušenstvom, ktorá vec sa
viedla na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 13 Er 71/2003, o dovolaní povinného proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp.zn. 7 CoE 19/2006, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2006 sp.zn. 7 CoE 19/2006 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre (odvolací súd) uznesením z 28. apríla 2006 sp.zn. 7 CoE 19/2006
zastavil konanie o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
(exekučný súd) z 10. februára 2006 č.k. 13 Er 71/2003-14, ktorým zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie. Rozhodol tak podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov z dôvodu,
že povinný napriek výzve súdu v určenej lehote nezaplatil súdny poplatok za odvolanie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu povinný podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že jeho vydaním sa mu odňala možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., z ktorej vady konania vyvodil aj prípustnosť
svojho mimoriadneho opravného prostriedku. Uviedol, že konanie o jeho odvolaní nemalo
byť zastavené, pretože súd prvého stupňa už začal konať vo veci samej (§ 10 ods. 2 písm. a/
zákona č. 71/1992 Zb.). Naostatok súdy nižších stupňov pochybili, ak mali za to, že podal
návrh na zastavenie exekúcie. Podaním zo 6. februára 2006 sa dovolával iba premlčania práva
oprávnenej, zastavenie konania nenavrhoval; predpokladal, že exekučný súd zastaví exekúciu
aj bez návrhu (§ 58 Exekučného poriadku). Keďže tu nebol návrh na zastavenie exekúcie
a exekučný súd v skutočnosti zastavil exekúciu bez návrhu, súdny poplatok za odvolanie
nemal byť vyrubený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok vôbec
prípustný, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie prípustné vtedy, ak v ňom
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd zastavil odvolacie konanie a vo svojom uznesení nevyslovil, že je
proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, že
ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je teda konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým dovolanie nie je inak prípustné.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. povinný
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
povinného preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Pri skúmaní prípustnosti dovolania
sa potom dovolací súd zameral osobitne na okolnosti povinným namietané v dovolaní.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že odvolací súd výzvou (vzor
O.s.p. č. 4a) z 24. marca 2006 (č.l. 24 spisu) vyzval povinného na zaplatenie súdneho
poplatku za odvolanie v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pod následkom zastavenia
odvolacieho konania. Povinný prevzal výzvu osobne dňa 3. apríla 2006, ale súdny poplatok
za odvolanie v súdom určenej lehote nezaplatil. Na to odvolací súd vydal uznesenie
o zastavení odvolacieho konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku v lehote 10 dní
odo dňa doručenia výzvy. Tento jeho postup nebol správny.
Ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrením základného práva
účastníka konania domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou
bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky
príslušných na poskytovanie právnej ochrany. Zároveň je možné v zmysle čl. 51 ods. 1
ústavy domáhať sa práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie
vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade
s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy
vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak
zabezpečujú väčší rozsah ústavných slobôd (I ÚS 22/03).
Z uvedeného vychádzal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení
z 11. apríla 1995 sp. zn. I ÚS 18/1995 uviedol, že pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako
ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať
tak, aby boli v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je možné ani Zákon
o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) uplatňovať tak, aby
došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť
všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť
výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy.
Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1992
Zb. v znení neskorších predpisov, vrátane súvisiacich ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd musí
vykladať a používať uvedené ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo
na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Pritom do práva na súdnu ochranu je potrebné
nepochybne zahrnúť aj oprávnenie účastníka konania domáhať sa preskúmania rozhodnutia
súdu v inštančnom konaní.
Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú
za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov
štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za
výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení do 30. júna 2007 vyplýva, že
ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo
dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia
výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.
O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení do 30. júna 2007 príslušný súd zruší
uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny
poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.
Na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí primerane
Občiansky súdny poriadok (§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení do 30. júna 2007).
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p v znení účinnom do 30. júna 2007, odvolací súd odstraňuje vady
odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.
Pri interpretácii vyššie citovaných zákonných ustanovení treba mať na zreteli, že uvedené
právne normy nemožno vykladať izolovane, resp. samostatne, ale v ich vzájomnej súvislosti
a so zreteľom na ich súlad s Ústavou Slovenskej republiky, a na medzinárodné zmluvy,
ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z ustanovenia § 211 ods. 2 O.s.p. v znení do 30. júna 2007 vyplýva, že vadu odvolania
spočívajúcu v nezaplatení súdneho poplatku za odvolanie (ktorý sa stal splatným podaním
odvolania) odstraňuje odvolací súd tým, že odvolateľa vyzve na zaplatenie súdneho
poplatku. To znamená, že jediným úkonom odvolacieho súdu smerujúcim k odstráneniu tejto
vady je len predmetná výzva. Nemožno súčasne vyvodiť, že odvolací súd je oprávnený aj
zastaviť odvolacie konanie v prípade, ak súdny poplatok za odvolanie nebol zaplatený. Na
tomto závere nemení nič ani ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ktoré ustanovuje,
že za orgán oprávnený rozhodovať vo veciach poplatkov sa považuje ten, ktorý je oprávnený
vykonať poplatkový úkon. Rozhodovaním o súdnych poplatkoch v zmysle tohto
zákonného ustanovenia je rozhodovanie spojené s vymáhaním súdneho poplatku, s jeho
vrátením, resp. vrátením jeho preplatku a podobne; za takéto rozhodovanie však nemožno
považovať aj rozhodovanie o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku ako následku nesplnenia si poplatkovej povinnosti.
Vyššie uvedenému výkladu nasvedčuje aj znenie § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., ktoré
príslušnému súdu umožňuje zrušiť uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, ak ho poplatník zaplatí do konca lehoty na podanie odvolania. Z tohto zákonného
ustanovenia celkom jednoznačne vyplýva, že proti uzneseniu o zastavení konania môže
účastník konania – poplatník - podať odvolanie alebo zaplatiť súdny poplatok.
Z uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva jednoznačný záver, že o zastavení konania
(hoci aj odvolacieho) z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku mal rozhodnúť súd prvého
stupňa.
So zreteľom na uvedené dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že ak
následne po bezvýslednom uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku priamo odvolací
súd bez toho, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie o zastavení konania, vydal
vo veci uznesenie o zastavení odvolacieho konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku
za odvolanie, zaťažil konanie vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. a odňal
povinnému možnosť konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
(§ 243b ods. 1 O.s.p.) a podľa § 243b ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: