Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/220/2006

Najvyšší súd5Obo/220/2006 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. K., U., 071 01

Michalovce, zastúpeného JUDr. J. D., advokátom, Š., 071 01 Michalovce, proti žalovaným:

1) C., a. s., S., P., 072 22 S., 2) C., a. s., S., P.,

072 22 S., o určenie právneho vzťahu k vynálezu, o zaplatenie 831 800,-- Sk

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

16. októbra 2006 č. k. -132, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

16. októbra 2004 č. k. -132 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajsky súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom práva

na riešenie uvedeného v -2003 v 20% výške vo vzťahu k žalovanému 1),

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby

súd určil, že žalobca ju spoluvlastníkom práva na riešenie uvedeného v -2003 v 20%,

žalovaný 1) je povinný zaplatiť žalobcovi ušlý zisk vo výške 400 000,-- Sk, náklady

na poplatky vo výške 131 800,-- Sk, nemajetkovú ujmu vo výške 100 000,-- Sk a žalovaný 2)

nemajetkovú ujmu vo výške 200 000,-- Sk. V žalobnom návrhu uviedol, že ako zamestnanec

žalovaného 2) spolu so spolupôvodcami vynálezu, ktorí bolí zamestnancami žalovaného 1),

podal prihlášku vynálezu s názvom „Spôsob prípravy fenolformaldehydovej živice", ktorá

bola žalovaným 2) zaregistrovaná pod č. . Žalovaný 1) súhlasil s určením práva

na riešenie v PV č. 1631-2003 v 20% podiele pre žalobcu, súd preto v tejto časti návrhu

vo vzťahu k žalovanému 1) vyhovel. V konaní je medzi účastníkmi sporné, či postup

žalovaného 1) a žalovaného 2) bol v rozpore s ustanovením

o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení zákonov (ďalej

„patentový zákon").

Podľa § 32 patentového zákona, v prípade neoprávneného zásahu do práv chránených

týmto zásahom alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, ktorého právo sa porušilo alebo

ohrozilo, domáhať, aby porušovanie či ohrozovaniu práva bolo zakázané a následky

porušovania boli odstránené.

V tomto konaní musí žalobca nepochybne preukázať, že zo strany žalovaného 1)

a žalovaného 2) došlo k porušeniu § 32 patentového zákona v rozsahu uvedenom v návrhu

na začatie konania. Všeobecne konštatovanie, že došlo k evidentnému porušeniu práv podľa

patentovaného zákona, konkrétne § 32, nepostačuje. Ak žalovaný 1) a žalovaný 2)

spochybnili pravdivosť tvrdení žalobcu, nie je možné mať za to, že žalobca preukázal tvrdenie

skutočnosti. V danom prípade, pokiaľ ide o porušenie patentového zákona, žalobca neuniesol

dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že mu vznikol ušlý zisk

vo výške 400 000,-- Sk.

obsahuje úpravu náhrady škody v - , ktorá úprava je

vo vzťahu k úpravou osobitnou, lebo sa použije len v prípadoch

spôsobenia škody porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorý je upravený

alebo porušením inej povinnosti upravenej Obchodným

zákonníkom ( ). Základným predpokladom pre vznik nároku

na náhradu škody podľa je porušenie právnej povinnosti, ktoré môže

spočívať buď v porušení záväzkového vzťahu, ktorý sa spravuje ,

alebo porušením inej povinnosti ustanovenej .

Žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz o tom, že zo strany žalovaného 1) a žalovaného

2) došlo k porušeniu povinností upravených , a preto aj nárok

žalobcu na zaplatenie ušlého zisku je neopodstatnený. Rovnako tak nepredložil jediný dokaz

o tom, že je povinnosťou žalovaného 1} a žalovaného 2) zaplatiť žalobcovi náklady

na poplatky vo výške 131 800,-- Sk. Pokiaľ ide o primerané zadosťučinenie, toto slúži

k náprave ujmy ideálnej nehmotnej, pričom náhradu hmotných škôd je možne dosiahnuť

prostredníctvom inštitútu náhrady škody a bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobnom

návrhu a ani v priebehu konania bližšie nešpecifikoval, aké ujmy (ideálne nehmotné),

konaním žalovaného 1) a žalovaného 2) utrpel, a preto ani v časti o zaplatenie zadosťučinenia

vo výške 100 000,-- Sk voči žalovanému 2) a 200 000,-- Sk voči žalovanému 2) nebolo

možné vyhovieť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca Poukázal, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Listom zo 14. 10. 2005

dokázal, že došlo k porušeniu § 11 ods. 4 patentového zákona tým, že žalovaný 1) a žalovaný

2) uviedli nepravdivé údaje u prihlasovateľoch v žiadostí o udelenie patentu a toto ich konanie

žalobca označil ako podvodné konanie. Týmto ich konaním bol dosiahnutý jednak 100%

podiel na riešení -2003 pre žalovaného 1), pretože úrad priemyselného vlastníctva

neskúma pravdivosť údajov uvedených v žiadosti o udelenie patentu k vynálezu Ďalej ich

konaním dosiahli, že žalobcovi nebola vyplatená pôvodcovská odmena za využívanie

vynálezu, pretože voči žalobcovi nebolo uplatnené právo na riešenie, ktorá by v zmysle

internej smernice predstavovala sumu 400 000,-- Sk. Uvedená suma tak predstavuje ušlý zisk

žalobcu, resp. škodu spôsobenú žalovaným 1) a žalovaným 2). Súd prvého stupňu sa tak

nezaoberal otázkou, prečo sú v žiadosti o udeleniu patentu uvedené nepravdivé údaje, keď

žalovaný 1) a žalovaný 2) uviedli žalobcu ako pôvodcu, a nie ako spoluprihlasovateľa,

napriek tomu, že voči žalobcovi nebolo uplatnene právo na riešenie. Pokiaľ by nedošlo

k porušeniu patentového zákona, tak potom by súd nemal priznať 20% podiel na riešení

v spornom vynáleze.

Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil

tak že žalobca je spoluvlastníkom -2003 v 20% podiele a žalobcovi priznal

400 000,-- Sk ako ušlý zisk, náklady za správne poplatky vo výške 131 700,-- Sk a trovy

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. , podľa , a dospel k zisteniu, že

odvolanie žalobcu je dôvodné.

Napadnutým rozsudkom súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom práva na riešenie

uvedeného v -2003 v 20% výške vo vzťahu k žalovanému 1), vo zvyšku žalobu

zamietol.

Takto formulovaný určovací výrok rozsudku nie je zrozumiteľný a určitý, pretože

z neho nie je zrejmé, o aké spoluvlastnícke právo riešenia sa jedná. Podľa skutkových tvrdení

žalobcu v žalobnom návrhu sa jedná o určenie pôvodcovstva k vynálezu s názvom „Spôsob

prípravy fenolformaldehydovej živice“, ktorý žalobca spolu s jeho ďalšími spolupôvodcami

prihlásili prihláškou zo 17. 09. 2003 u žalovaného 2), ktorého žalobca v tom čase bo!

zamestnancom. V žalobnom návrhu žalobca predmet sporu označil ako „určenie práva

na riešenie vo vynáleze registrovaného v registri UPV SR pod č. 1531-2003". V samotnom

návrhu, čoho sa žalobca domáha, uviedol: „súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom práva

na riešenie uvedeného v -2003 v 20% podiele". Z označenia predmetu sporu

v žalobnom návrhu a uvedenia, čo vlastne má súd na návrh žalobcu výrokom určiť, je tak

zjavný nesúlad, ktorý následne bez jeho odstránenia viedol k zmätočnému rozhodnutiu súdu

prvého stupňa.

Podľa , návrhom na začatie konaniu možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Súd prvého stupia sa naliehavosťou právneho záujmu žalobcu

na navrhovanom určení spoluvlastníckeho práva na riešenie uvedeného v -2003

v 20% podiele nezaoberal, návrhu vyhovel vo vzťahu k žalovanému 2).

Základná úprava podielového spoluvlastníctva ja obsiahnutá v ustanoveniach § 136 až

, pričom podielové spoluvlastníctvo je okrem toho upravené aj v osobitných

právnych predpisoch. V prípade, ak spoločným predmetom výsledku tvorivej duševnej

činností je vynález, osobitným právnym predpisom úpravy spolumajiteľstva patentu

na vynález je obsiahnutý v Z.z„ o patentoch, dodatkových

ochranných známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), v znení

zmien a doplnkov. Základom rozdielnej právnej úpravy je ustanovenie § 19 patentového

zákona, podľa ktorého za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba

zapísaná ako majiteľ v patentovom registri úradu. Pojem spolumajiteľstva patentu v § 20

patentového zákona je totožný s pojmom podielového spoluvlastníctva v § 136

a nesledujúcich .

Z napadnutého určovacieho výroku rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním tak nie je

vôbec zrejmé, aké spoluvlastnícke právo žalobcu na riešenie v -2003, v 20% výške

bolo určené.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ patentového zákona, úrad vedie register, do ktorého

zapisuje rozhodujúce údaja týkajúce sa prihlášok a udelených patentov. Zmenu údajov

zapísaných v registri, vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného

orgánu, úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti bez zbytočného

odkladu vyznačí v registri (§ 57 ods. 3 patentového zákona).

Podľa § 33 ods. 1 patentového zákona, spory o práva podľa tohto zákony prerokúvajú

a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ súd prvého stupňa v konaní mal

naliehavý právny záujem žalobcu na určení spoluvlastníckeho práva preukázaný, mal zistenú

právomoc súdu, keď žalobu považoval za spor o práva podľa patentového zákona, potom jeho

určovaní výrok spoluvlastníckeho práva (správne spolumajiteľského práva) na riešenie

uvedeného v -2003 v 20% výške (správne v podiely), nie je možné úradom zapísať

do príslušného registra postupom podľa § 57 ods. 4 patentového zákona. Je tomu tak preto, že

z určovacieho výroku nie je vôbec zrejmé, či tento sa vzťahuje k prihláške patentu, alebo už

patentu, ktorý bol úradom udelený, a ak áno, kto je jeho majiteľom (§ 19 patentového

zákona).

V konaní sa súd prvého stupňa nezaoberal otázkou, v akom štádiu pred patentovým

úradom je žiadosť o udelenie patentu na vynález s názvom „Spôsob prípravy

fenolformaldehydovej živice", ktorého jediným prihlasovateľom by mul byt' žalovaný 1).

Táto žiadosť sa v spise síce nachádza (č. l. 81 až 83) chýba na nej potvrdenie o podaní,

dátumom a podpisom, nie je opatrená značkou spisu a úradnou pečiatkou. Rovnako tak nie je

podpísaná prihlasovateľom, alebo jeho zástupcom. Na č. l. 106 spisu sa však nachádza

oznámenie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (patentový úrad) zo dňa

1. júna 2005 č. PP 1631 2003, ktorým žalobcovi oznámil, že na základe jeho listu doručeného

úradu 16. 09. 2004 zapísal do registra podľa § 50 ods. 3 patentového zákona k patentovej

prihláške prihlasovateľa CHFMZA, a. s., S., čisto spisu PP 1631-2003 skutočnosť, že

prebieha súdne konanie na základe určovacej žaloby, podanej na Krajský súd v Košiciach

08. 04. 2004 (správne malo byť uvedené podľa § 50 ods. 4 zákona).

Predmetom úpravy patentového zákona je úprava právnych vzťahov vznikajúcich

v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom

patentovej prihlášky, patentu alebo dodatkového ochranného osvedčenia.

Podľa § 4 patentového zákona, na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené

týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len

„úrad") patenty.

Majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas

na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zariadiť k patentu záložné právo.

Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku (§ 14 ods. 1 a 2

patentového zákona).

Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad, pričom, ak ďalej nie je

uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia podania,

ktoré obsahuje aspoň údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihláškou,

údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom a časť opisu zjavne

vyjadrujúcu podstatu vynálezu (§ 35 ods. 1 a 2 patentového zákona). Okruh osôb

oprávnených na podanie prihlášky zákon definuje ako osobu alebo osoby, ktoré majú právo

na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo 12 ods. 1. (§ 37 ods. 1 patentového

zákona).

V konaní nebolo sporným, že žalobca je spolupôvodcom vynálezu opísaného ako

„Spôsob prípravy fenolformaldehydovej živice“ s 20% podielom na vytvorení vynálezu,

ktorý vynález bol žalobcom ako zamestnancom prihlásený s ostatnými spolupôvodcami dňa

17. 11. 2003 u žalovaného 2).

Podľa § 10 ods. 3 veta prvá patentového zákona, spolupôvodcovia vynálezu majú

právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu.

Podľa § 37 ods. 2 patentového zákona, ak právo na riešenie patrí viacerým osobám,

prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektorá z týchto osôb. Na základe

žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo

prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše

takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.

Patentový úrad na základe žiadosti žalobcu o informáciu, kto je prihlasovateľom

predmetnej patentovej prihlášky oznámil prípisom č. PP 1631-2003 zo dňa 28. 1. 2004,

že prihlasovateľom je žalovaný 1).

Podľa § 37 ods. 5 písm. f/ patentového zákona musí obsahovať doklad o nadobudnutí

práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca. V rámci predbežného prieskumu

prihlášky úrad zisťuje, či sú splnené zákonom stanovené podmienky, vrátane zaplatenia

príslušného správneho poplatku. Mimo iného pri predbežnom prieskume zisťuje, či prihláška

spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 40 ods. 1 písm. d/,

v spojení s § 80 písm. b/ patentového zákona).

Súd prvého stupňa sa stavom konania o prihláške žalovaného 1) zapísanej úradom pod

č. PP 1631-2003 nezaoberal, napriek tomu v časti o určenie práva návrhu žalobcu vyhovel

vo vzťahu k žalovanému. V odôvodnení stroho uviedol, že s navrhovaným určením práva

na riešenie v PV č. 1631-2003 v 20% podiele pre žalobcu žalovaný 1) súhlasil, a preto návrhu

vyhovel. Z akých dôvodov návrh zamietol voči žalovanému 2), nie je zrejmé vôbec.

Na pojednávaní konanom 9. 10. 2006 žalobca uviedol, že žalobný návrh upresňuje tak, že

20% podiel uplatňuje len voči žalovanému 1). Takýto procesný úkon je však zmenou návrhu,

o ktorom bol súd prvého stupňa povinný rozhodnúť podľa , čo sa nestalo.

Uvedená vada konania, na ktorú odvolací súd musel podľa prihliadnuť,

totiž spôsobuje procesnú situáciu, že súd prvého stupňa žalobu proti žalovanému 2) zamietol,

ale ani náznakom neuviedol dôvody, pre ktoré sa tak stalo s odkazom na či už procesné, alebo

hmotnoprávne ustanovenia, ktoré by prípadne na daný vzťah aplikoval.

Žalobný návrh tak, ako bol podaný a úkony žalobcu v konaní pred súdom prvého

stupňa spôsobili procesnú situáciu, že pre nečinnosť žalobcu, inak v konaní zastúpeným

advokátom s plnomocenstvom pre celé konanie, súd v sporovom konaní vychádzal z obrany

či už žalovaného 1), alebo žalovaného 2). Žalobca v návrhu ako má súd rozhodnúť navrhoval,

aby súd prihliadol na § 57 patentového zákona a určil, že žalobca je spoluvlastníkom práva

na riešenie uvedeného v -2003 v 20% podiele, s ďalšími návrhmi na peňažné plnenie

voči obom žalovaným. Bez ohľadu na skutočnosť, že ustanovenie § 57 patentového zákona

obsahuje úpravu registra a vestník úradu v šiestich odsekoch nie je žiadnym výkladom,

možno dospieť k záveru, k akým údajom registra alebo zverejnených skutočností vo vestníku,

ktorý úrad vydáva, by mal súd pri rozhodovaní prihliadnuť. Uniklo pozornosti súdu prvého

stupňa, že navrhovaný určovací výrok o spoluvlastníctve práva žalobcu na riešenie uvedeného

v -2003 v 20% podiele nezodpovedá nielen žiadnym skutkovým tvrdeniam

v žalobnom návrhu, ale hlavne nie je vôbec zrejmé, čo je riešenie uvedené v -2003.

Či patentový úrad vedie register PV, a čo v tomto registri je pod číslom 1631-2003 prípadne

aj zapísané, nie je vôbec zrejmé.

Podľa § 32 ods. 1 patentového zákona, v prípade neoprávneného zásahu do práv

chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, ktorého právo sa

porušilo alebo ohrozilo, domáhať, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané

a následky boli odstránené. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že evidentne došlo

k porušeniu práv podľa § 32 patentového zákona, a preto je nútený domáhať sa svojich práv

súdnou cestou. Ustanovenie § 32 patentového zákona obsahuje okrem ods. 1 aj odseky 2/

až 4/, ktoré upravujú práva poškodeného, ak došlo k porušeniu práv podľa ods. 1 zákona.

V posudzovanej veci to znamená len toľko, že v prípade podania žalobného návrhu

podľa § 32 patentového zákona, sa takýto návrh považuje za návrh o splnení povinnosti, ktorá

vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva ( ).

V prejednávanej veci žalobný návrh o určenie práva na riešenie je návrhom, ktorý

zodpovedá sporu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo jem, alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem ( ).

Podľa § 33 ods. 1 patentového zákona, spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú

a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 39 ods. 1 patentového zákona, po začatí súdneho konania v spore o právo

na riešenie úrad preruší konanie o prihláške.

Konanie o určenie práva na riešenie bolo začaté dňa 08. 04. 2004, kedy súdu bol

doručený návrh na jeho začatie ( ), čo je v súlade s oznámením patentového

úradu číslo PP 1631-2003 zo dňa 01. 06. 2005, ktorým oznámil žalobcovi, že s účinnosťou

od 16. 09. 2004 zapísal do registra, že k patentovej prihláške číslo spisu PP 1631-2003

prebieha súdne konanie na základe určovacej žaloby podanej na Krajský súd v Košiciach dňa

08. 4. 2004.

Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o podaní prihlášky zo strany žalovaného 1)

na patentový úrad, mal vedomosť, že úrad o nej nerozhodol, teda ako majiteľ patentu nie je

v patentovom registri úradu zapísaná žiadna, či už právnická, alebo fyzická osoba, navrhol

určovací výrok, ktorý jednak nie je v súlade s terminológiou patentového zákona, ale hlavne

nie je zrejmé, aké právo na riešenie má byť určené. Patentový zákon v jeho terminológii

používa výrazy ako pôvodca vynálezu, spolupôvodcovia vynálezu, spolumajiteľský podiel

k patentu, úprava vzťahov medzi spoluprihlasovateľmi, právo na riešenie, prihlasovateľ,

spoluprihlasovateľ a podobne.

Súd prvého stupňa v záhlaví napadnutého rozsudku ako označenie prejednávanej

veci uviedol „určenie práva na riešenie vo vynáleze registrovaného v registri UPV SR pod

č. 1631-2003“. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným aj

peňažného plnenia, určovací výrok rozsudku neznie na určenie práva na riešenie vo vynáleze.

Vo výroku totiž jednak slovo „vynález“ absentuje, ale hlavne, nie je ďalej zrejmé, aké

spoluvlastnícke právo na riešenie uvedené v -2003 bolo určené, keď toto riešenie

nie je určité, pretože nie zrejmé, či sa vzťahuje k prihláške, alebo už udelenému patentu podľa

registra úradu vedeného o prihláškach a udelených patentoch pod príslušným číslom registra

patentového úradu.

Aké spoluvlastnícke právo tak súd prvého stupňa vo výroku určil, nie je zrejmé,

čo následne aj v prípade jeho právoplatnosti nie je možné vyznačiť v registri úradu postupom

podľa § 57 ods. 3 patentového zákona).

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa žalobu zamietol.

V odôvodnení uviedol, že žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz o tom, že zo strany

žalovaných došlo k porušeniu povinností upravených , a preto nárok

žalobcu o zaplatenie ušlého zisku zamietol. Zamietol aj nárok zaplatenie nákladov

na poplatky, pretože žalobca nepredložil súdu dôkaz o povinnosti žalovaných ich zaplatiť.

V časti o zaplatenie primeraného zadosťučinenia žalobca v konaní nešpecifikoval, aké ujmy

konaných žalovaných utrpel, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

Žalobca v konaní netvrdil, že jeho nároky o peňažné plnenie odvodzuje z porušenia

. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca je spolupôvodcom

vynálezu, nie je však osobou, ktorá by podala prihlášku a nie je zapísaný ani ako

spoluprihlasovateľ. Žalobca v konaní poukazoval, čo žalovaný 1) ani nevyvracal, že sporný

vynález je žalovaným 1) využívaný, a preto mu patrí ušlý zisk za jeho využívanie. Žalobca

tak všetky peňažné nároky voči žalovaným neuplatňoval ako náhradu škody podľa

, ale ako nároky súvisiace s neoprávneným zásahom žalovaných

do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv v zmysle § 32 ods. 3

patentového zákona.

Súd prvého stupňa preto vec nesprávne posúdil, a preto nevykonal žiadne dôkazy

týkajúce sa či už prihlášky, alebo udeleného patentu, keď určil spoluvlastníctvo práva

na riešenie, pričom nárok žalobca uplatnil podľa patentového zákona, ktorý pojem

spoluvlastníctva nepozná, keďže je špeciálnym zákonom vo vzťahu k občianskemu

zákonníku, ktorý upravuje podielové spoluvlastníctvo. Rovnako nesprávne posúdil vec

o peňažných nárokoch, ktoré žalobca uplatňoval ako nároky z neoprávnených zásahov

chránených patentovým zákonom zo strany žalovaných a nie z porušenia povinností podľa

.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil podľa

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Štefan Š a t k a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.