Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
978/372624.be4c08.pdf
PDF · 120.94 KB
No categories available
5Obo/220/2006
Najvyšší súd5Obo/220/2006 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. K., U., 071 01
Michalovce, zastúpeného JUDr. J. D., advokátom, Š., 071 01 Michalovce, proti žalovaným:
1) C., a. s., S., P., 072 22 S., 2) C., a. s., S., P.,
072 22 S., o určenie právneho vzťahu k vynálezu, o zaplatenie 831 800,-- Sk
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
16. októbra 2006 č. k. 2Cbs/4/20O4-132, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
16. októbra 2004 č. k. 2Cbs/4/2004-132 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajsky súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom práva
na riešenie uvedeného v PV 1631-2003 v 20% výške vo vzťahu k žalovanému 1),
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby
súd určil, že žalobca ju spoluvlastníkom práva na riešenie uvedeného v PV 1631-2003 v 20%,
žalovaný 1) je povinný zaplatiť žalobcovi ušlý zisk vo výške 400 000,-- Sk, náklady
na poplatky vo výške 131 800,-- Sk, nemajetkovú ujmu vo výške 100 000,-- Sk a žalovaný 2)
nemajetkovú ujmu vo výške 200 000,-- Sk. V žalobnom návrhu uviedol, že ako zamestnanec
žalovaného 2) spolu so spolupôvodcami vynálezu, ktorí bolí zamestnancami žalovaného 1),
podal prihlášku vynálezu s názvom „Spôsob prípravy fenolformaldehydovej živice", ktorá
bola žalovaným 2) zaregistrovaná pod č. PV 01/03. Žalovaný 1) súhlasil s určením práva
na riešenie v PV č. 1631-2003 v 20% podiele pre žalobcu, súd preto v tejto časti návrhu
vo vzťahu k žalovanému 1) vyhovel. V konaní je medzi účastníkmi sporné, či postup
žalovaného 1) a žalovaného 2) bol v rozpore s ustanovením § 34 zákona č. 435/2001 Z.z.
o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení zákonov (ďalej
„patentový zákon").
Podľa § 32 patentového zákona, v prípade neoprávneného zásahu do práv chránených
týmto zásahom alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, ktorého právo sa porušilo alebo
ohrozilo, domáhať, aby porušovanie či ohrozovaniu práva bolo zakázané a následky
porušovania boli odstránené.
V tomto konaní musí žalobca nepochybne preukázať, že zo strany žalovaného 1)
a žalovaného 2) došlo k porušeniu § 32 patentového zákona v rozsahu uvedenom v návrhu
na začatie konania. Všeobecne konštatovanie, že došlo k evidentnému porušeniu práv podľa
patentovaného zákona, konkrétne § 32, nepostačuje. Ak žalovaný 1) a žalovaný 2)
spochybnili pravdivosť tvrdení žalobcu, nie je možné mať za to, že žalobca preukázal tvrdenie
skutočnosti. V danom prípade, pokiaľ ide o porušenie patentového zákona, žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že mu vznikol ušlý zisk
vo výške 400 000,-- Sk.
Obchodný zákonník obsahuje úpravu náhrady škody v § 373 - § 386, ktorá úprava je
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku úpravou osobitnou, lebo sa použije len v prípadoch
spôsobenia škody porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorý je upravený
Obchodným zákonníkom alebo porušením inej povinnosti upravenej Obchodným
zákonníkom (§ 757 Obchodného zákonníka). Základným predpokladom pre vznik nároku
na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka je porušenie právnej povinnosti, ktoré môže
spočívať buď v porušení záväzkového vzťahu, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom,
alebo porušením inej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom.
Žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz o tom, že zo strany žalovaného 1) a žalovaného
2) došlo k porušeniu povinností upravených Obchodným zákonníkom, a preto aj nárok
žalobcu na zaplatenie ušlého zisku je neopodstatnený. Rovnako tak nepredložil jediný dokaz
o tom, že je povinnosťou žalovaného 1} a žalovaného 2) zaplatiť žalobcovi náklady
na poplatky vo výške 131 800,-- Sk. Pokiaľ ide o primerané zadosťučinenie, toto slúži
k náprave ujmy ideálnej nehmotnej, pričom náhradu hmotných škôd je možne dosiahnuť
prostredníctvom inštitútu náhrady škody a bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobnom
návrhu a ani v priebehu konania bližšie nešpecifikoval, aké ujmy (ideálne nehmotné),
konaním žalovaného 1) a žalovaného 2) utrpel, a preto ani v časti o zaplatenie zadosťučinenia
vo výške 100 000,-- Sk voči žalovanému 2) a 200 000,-- Sk voči žalovanému 2) nebolo
možné vyhovieť.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca Poukázal, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Listom zo 14. 10. 2005
dokázal, že došlo k porušeniu § 11 ods. 4 patentového zákona tým, že žalovaný 1) a žalovaný
2) uviedli nepravdivé údaje u prihlasovateľoch v žiadostí o udelenie patentu a toto ich konanie
žalobca označil ako podvodné konanie. Týmto ich konaním bol dosiahnutý jednak 100%
podiel na riešení PV 1631-2003 pre žalovaného 1), pretože úrad priemyselného vlastníctva
neskúma pravdivosť údajov uvedených v žiadosti o udelenie patentu k vynálezu Ďalej ich
konaním dosiahli, že žalobcovi nebola vyplatená pôvodcovská odmena za využívanie
vynálezu, pretože voči žalobcovi nebolo uplatnené právo na riešenie, ktorá by v zmysle
internej smernice predstavovala sumu 400 000,-- Sk. Uvedená suma tak predstavuje ušlý zisk
žalobcu, resp. škodu spôsobenú žalovaným 1) a žalovaným 2). Súd prvého stupňu sa tak
nezaoberal otázkou, prečo sú v žiadosti o udeleniu patentu uvedené nepravdivé údaje, keď
žalovaný 1) a žalovaný 2) uviedli žalobcu ako pôvodcu, a nie ako spoluprihlasovateľa,
napriek tomu, že voči žalobcovi nebolo uplatnene právo na riešenie. Pokiaľ by nedošlo
k porušeniu patentového zákona, tak potom by súd nemal priznať 20% podiel na riešení
v spornom vynáleze.
Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil
tak že žalobca je spoluvlastníkom PV 1631-2003 v 20% podiele a žalobcovi priznal
400 000,-- Sk ako ušlý zisk, náklady za správne poplatky vo výške 131 700,-- Sk a trovy
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., podľa § 214 ods. 1 písm. c/ O. s. p., a dospel k zisteniu, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.
Napadnutým rozsudkom súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom práva na riešenie
uvedeného v PV 1631-2003 v 20% výške vo vzťahu k žalovanému 1), vo zvyšku žalobu
zamietol.
Takto formulovaný určovací výrok rozsudku nie je zrozumiteľný a určitý, pretože
z neho nie je zrejmé, o aké spoluvlastnícke právo riešenia sa jedná. Podľa skutkových tvrdení
žalobcu v žalobnom návrhu sa jedná o určenie pôvodcovstva k vynálezu s názvom „Spôsob
prípravy fenolformaldehydovej živice“, ktorý žalobca spolu s jeho ďalšími spolupôvodcami
prihlásili prihláškou zo 17. 09. 2003 u žalovaného 2), ktorého žalobca v tom čase bo!
zamestnancom. V žalobnom návrhu žalobca predmet sporu označil ako „určenie práva
na riešenie vo vynáleze registrovaného v registri UPV SR pod č. 1531-2003". V samotnom
návrhu, čoho sa žalobca domáha, uviedol: „súd určuje, že žalobca je spoluvlastníkom práva
na riešenie uvedeného v PV 1631-2003 v 20% podiele". Z označenia predmetu sporu
v žalobnom návrhu a uvedenia, čo vlastne má súd na návrh žalobcu výrokom určiť, je tak
zjavný nesúlad, ktorý následne bez jeho odstránenia viedol k zmätočnému rozhodnutiu súdu
prvého stupňa.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konaniu možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Súd prvého stupia sa naliehavosťou právneho záujmu žalobcu
na navrhovanom určení spoluvlastníckeho práva na riešenie uvedeného v PV 1631-2003
v 20% podiele nezaoberal, návrhu vyhovel vo vzťahu k žalovanému 2).
Základná úprava podielového spoluvlastníctva ja obsiahnutá v ustanoveniach § 136 až
§ 142 OZ, pričom podielové spoluvlastníctvo je okrem toho upravené aj v osobitných
právnych predpisoch. V prípade, ak spoločným predmetom výsledku tvorivej duševnej
činností je vynález, osobitným právnym predpisom úpravy spolumajiteľstva patentu
na vynález je obsiahnutý v § 20 zákona č. 435/2001 Z.z„ o patentoch, dodatkových
ochranných známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), v znení
zmien a doplnkov. Základom rozdielnej právnej úpravy je ustanovenie § 19 patentového
zákona, podľa ktorého za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba
zapísaná ako majiteľ v patentovom registri úradu. Pojem spolumajiteľstva patentu v § 20
patentového zákona je totožný s pojmom podielového spoluvlastníctva v § 136
a nesledujúcich OZ.
Z napadnutého určovacieho výroku rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním tak nie je
vôbec zrejmé, aké spoluvlastnícke právo žalobcu na riešenie v PV 1631-2003, v 20% výške
bolo určené.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ patentového zákona, úrad vedie register, do ktorého
zapisuje rozhodujúce údaja týkajúce sa prihlášok a udelených patentov. Zmenu údajov
zapísaných v registri, vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného
orgánu, úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti bez zbytočného
odkladu vyznačí v registri (§ 57 ods. 3 patentového zákona).
Podľa § 33 ods. 1 patentového zákona, spory o práva podľa tohto zákony prerokúvajú
a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ súd prvého stupňa v konaní mal
naliehavý právny záujem žalobcu na určení spoluvlastníckeho práva preukázaný, mal zistenú
právomoc súdu, keď žalobu považoval za spor o práva podľa patentového zákona, potom jeho
určovaní výrok spoluvlastníckeho práva (správne spolumajiteľského práva) na riešenie
uvedeného v PV 1631-2003 v 20% výške (správne v podiely), nie je možné úradom zapísať
do príslušného registra postupom podľa § 57 ods. 4 patentového zákona. Je tomu tak preto, že
z určovacieho výroku nie je vôbec zrejmé, či tento sa vzťahuje k prihláške patentu, alebo už
patentu, ktorý bol úradom udelený, a ak áno, kto je jeho majiteľom (§ 19 patentového
zákona).
V konaní sa súd prvého stupňa nezaoberal otázkou, v akom štádiu pred patentovým
úradom je žiadosť o udelenie patentu na vynález s názvom „Spôsob prípravy
fenolformaldehydovej živice", ktorého jediným prihlasovateľom by mul byt' žalovaný 1).
Táto žiadosť sa v spise síce nachádza (č. l. 81 až 83) chýba na nej potvrdenie o podaní,
dátumom a podpisom, nie je opatrená značkou spisu a úradnou pečiatkou. Rovnako tak nie je
podpísaná prihlasovateľom, alebo jeho zástupcom. Na č. l. 106 spisu sa však nachádza
oznámenie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (patentový úrad) zo dňa
1. júna 2005 č. PP 1631 2003, ktorým žalobcovi oznámil, že na základe jeho listu doručeného
úradu 16. 09. 2004 zapísal do registra podľa § 50 ods. 3 patentového zákona k patentovej
prihláške prihlasovateľa CHFMZA, a. s., S., čisto spisu PP 1631-2003 skutočnosť, že
prebieha súdne konanie na základe určovacej žaloby, podanej na Krajský súd v Košiciach
08. 04. 2004 (správne malo byť uvedené podľa § 50 ods. 4 zákona).
Predmetom úpravy patentového zákona je úprava právnych vzťahov vznikajúcich
v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom
patentovej prihlášky, patentu alebo dodatkového ochranného osvedčenia.
Podľa § 4 patentového zákona, na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené
týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„úrad") patenty.
Majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas
na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zariadiť k patentu záložné právo.
Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku (§ 14 ods. 1 a 2
patentového zákona).
Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad, pričom, ak ďalej nie je
uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia podania,
ktoré obsahuje aspoň údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihláškou,
údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom a časť opisu zjavne
vyjadrujúcu podstatu vynálezu (§ 35 ods. 1 a 2 patentového zákona). Okruh osôb
oprávnených na podanie prihlášky zákon definuje ako osobu alebo osoby, ktoré majú právo
na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo 12 ods. 1. (§ 37 ods. 1 patentového
zákona).
V konaní nebolo sporným, že žalobca je spolupôvodcom vynálezu opísaného ako
„Spôsob prípravy fenolformaldehydovej živice“ s 20% podielom na vytvorení vynálezu,
ktorý vynález bol žalobcom ako zamestnancom prihlásený s ostatnými spolupôvodcami dňa
17. 11. 2003 u žalovaného 2).
Podľa § 10 ods. 3 veta prvá patentového zákona, spolupôvodcovia vynálezu majú
právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu.
Podľa § 37 ods. 2 patentového zákona, ak právo na riešenie patrí viacerým osobám,
prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektorá z týchto osôb. Na základe
žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo
prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše
takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.
Patentový úrad na základe žiadosti žalobcu o informáciu, kto je prihlasovateľom
predmetnej patentovej prihlášky oznámil prípisom č. PP 1631-2003 zo dňa 28. 1. 2004,
že prihlasovateľom je žalovaný 1).
Podľa § 37 ods. 5 písm. f/ patentového zákona musí obsahovať doklad o nadobudnutí
práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca. V rámci predbežného prieskumu
prihlášky úrad zisťuje, či sú splnené zákonom stanovené podmienky, vrátane zaplatenia
príslušného správneho poplatku. Mimo iného pri predbežnom prieskume zisťuje, či prihláška
spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 40 ods. 1 písm. d/,
v spojení s § 80 písm. b/ patentového zákona).
Súd prvého stupňa sa stavom konania o prihláške žalovaného 1) zapísanej úradom pod
č. PP 1631-2003 nezaoberal, napriek tomu v časti o určenie práva návrhu žalobcu vyhovel
vo vzťahu k žalovanému. V odôvodnení stroho uviedol, že s navrhovaným určením práva
na riešenie v PV č. 1631-2003 v 20% podiele pre žalobcu žalovaný 1) súhlasil, a preto návrhu
vyhovel. Z akých dôvodov návrh zamietol voči žalovanému 2), nie je zrejmé vôbec.
Na pojednávaní konanom 9. 10. 2006 žalobca uviedol, že žalobný návrh upresňuje tak, že
20% podiel uplatňuje len voči žalovanému 1). Takýto procesný úkon je však zmenou návrhu,
o ktorom bol súd prvého stupňa povinný rozhodnúť podľa § 95 O. s. p., čo sa nestalo.
Uvedená vada konania, na ktorú odvolací súd musel podľa § 212 ods. 3 O. s. p. prihliadnuť,
totiž spôsobuje procesnú situáciu, že súd prvého stupňa žalobu proti žalovanému 2) zamietol,
ale ani náznakom neuviedol dôvody, pre ktoré sa tak stalo s odkazom na či už procesné, alebo
hmotnoprávne ustanovenia, ktoré by prípadne na daný vzťah aplikoval.
Žalobný návrh tak, ako bol podaný a úkony žalobcu v konaní pred súdom prvého
stupňa spôsobili procesnú situáciu, že pre nečinnosť žalobcu, inak v konaní zastúpeným
advokátom s plnomocenstvom pre celé konanie, súd v sporovom konaní vychádzal z obrany
či už žalovaného 1), alebo žalovaného 2). Žalobca v návrhu ako má súd rozhodnúť navrhoval,
aby súd prihliadol na § 57 patentového zákona a určil, že žalobca je spoluvlastníkom práva
na riešenie uvedeného v PV 1631-2003 v 20% podiele, s ďalšími návrhmi na peňažné plnenie
voči obom žalovaným. Bez ohľadu na skutočnosť, že ustanovenie § 57 patentového zákona
obsahuje úpravu registra a vestník úradu v šiestich odsekoch nie je žiadnym výkladom,
možno dospieť k záveru, k akým údajom registra alebo zverejnených skutočností vo vestníku,
ktorý úrad vydáva, by mal súd pri rozhodovaní prihliadnuť. Uniklo pozornosti súdu prvého
stupňa, že navrhovaný určovací výrok o spoluvlastníctve práva žalobcu na riešenie uvedeného
v PV 1631-2003 v 20% podiele nezodpovedá nielen žiadnym skutkovým tvrdeniam
v žalobnom návrhu, ale hlavne nie je vôbec zrejmé, čo je riešenie uvedené v PV 1631-2003.
Či patentový úrad vedie register PV, a čo v tomto registri je pod číslom 1631-2003 prípadne
aj zapísané, nie je vôbec zrejmé.
Podľa § 32 ods. 1 patentového zákona, v prípade neoprávneného zásahu do práv
chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, ktorého právo sa
porušilo alebo ohrozilo, domáhať, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané
a následky boli odstránené. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že evidentne došlo
k porušeniu práv podľa § 32 patentového zákona, a preto je nútený domáhať sa svojich práv
súdnou cestou. Ustanovenie § 32 patentového zákona obsahuje okrem ods. 1 aj odseky 2/
až 4/, ktoré upravujú práva poškodeného, ak došlo k porušeniu práv podľa ods. 1 zákona.
V posudzovanej veci to znamená len toľko, že v prípade podania žalobného návrhu
podľa § 32 patentového zákona, sa takýto návrh považuje za návrh o splnení povinnosti, ktorá
vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva (§ 80 písm. b/ O. s. p.).
V prejednávanej veci žalobný návrh o určenie práva na riešenie je návrhom, ktorý
zodpovedá sporu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo jem, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O. s. p.).
Podľa § 33 ods. 1 patentového zákona, spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú
a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 39 ods. 1 patentového zákona, po začatí súdneho konania v spore o právo
na riešenie úrad preruší konanie o prihláške.
Konanie o určenie práva na riešenie bolo začaté dňa 08. 04. 2004, kedy súdu bol
doručený návrh na jeho začatie (§ 82 ods. 1 O. s. p.), čo je v súlade s oznámením patentového
úradu číslo PP 1631-2003 zo dňa 01. 06. 2005, ktorým oznámil žalobcovi, že s účinnosťou
od 16. 09. 2004 zapísal do registra, že k patentovej prihláške číslo spisu PP 1631-2003
prebieha súdne konanie na základe určovacej žaloby podanej na Krajský súd v Košiciach dňa
08. 4. 2004.
Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o podaní prihlášky zo strany žalovaného 1)
na patentový úrad, mal vedomosť, že úrad o nej nerozhodol, teda ako majiteľ patentu nie je
v patentovom registri úradu zapísaná žiadna, či už právnická, alebo fyzická osoba, navrhol
určovací výrok, ktorý jednak nie je v súlade s terminológiou patentového zákona, ale hlavne
nie je zrejmé, aké právo na riešenie má byť určené. Patentový zákon v jeho terminológii
používa výrazy ako pôvodca vynálezu, spolupôvodcovia vynálezu, spolumajiteľský podiel
k patentu, úprava vzťahov medzi spoluprihlasovateľmi, právo na riešenie, prihlasovateľ,
spoluprihlasovateľ a podobne.
Súd prvého stupňa v záhlaví napadnutého rozsudku ako označenie prejednávanej
veci uviedol „určenie práva na riešenie vo vynáleze registrovaného v registri UPV SR pod
č. 1631-2003“. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným aj
peňažného plnenia, určovací výrok rozsudku neznie na určenie práva na riešenie vo vynáleze.
Vo výroku totiž jednak slovo „vynález“ absentuje, ale hlavne, nie je ďalej zrejmé, aké
spoluvlastnícke právo na riešenie uvedené v PV 1631-2003 bolo určené, keď toto riešenie
nie je určité, pretože nie zrejmé, či sa vzťahuje k prihláške, alebo už udelenému patentu podľa
registra úradu vedeného o prihláškach a udelených patentoch pod príslušným číslom registra
patentového úradu.
Aké spoluvlastnícke právo tak súd prvého stupňa vo výroku určil, nie je zrejmé,
čo následne aj v prípade jeho právoplatnosti nie je možné vyznačiť v registri úradu postupom
podľa § 57 ods. 3 patentového zákona).
Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa žalobu zamietol.
V odôvodnení uviedol, že žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz o tom, že zo strany
žalovaných došlo k porušeniu povinností upravených Obchodným zákonníkom, a preto nárok
žalobcu o zaplatenie ušlého zisku zamietol. Zamietol aj nárok zaplatenie nákladov
na poplatky, pretože žalobca nepredložil súdu dôkaz o povinnosti žalovaných ich zaplatiť.
V časti o zaplatenie primeraného zadosťučinenia žalobca v konaní nešpecifikoval, aké ujmy
konaných žalovaných utrpel, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.
Žalobca v konaní netvrdil, že jeho nároky o peňažné plnenie odvodzuje z porušenia
Obchodného zákonníka. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca je spolupôvodcom
vynálezu, nie je však osobou, ktorá by podala prihlášku a nie je zapísaný ani ako
spoluprihlasovateľ. Žalobca v konaní poukazoval, čo žalovaný 1) ani nevyvracal, že sporný
vynález je žalovaným 1) využívaný, a preto mu patrí ušlý zisk za jeho využívanie. Žalobca
tak všetky peňažné nároky voči žalovaným neuplatňoval ako náhradu škody podľa
Obchodného zákonníka, ale ako nároky súvisiace s neoprávneným zásahom žalovaných
do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv v zmysle § 32 ods. 3
patentového zákona.
Súd prvého stupňa preto vec nesprávne posúdil, a preto nevykonal žiadne dôkazy
týkajúce sa či už prihlášky, alebo udeleného patentu, keď určil spoluvlastníctvo práva
na riešenie, pričom nárok žalobca uplatnil podľa patentového zákona, ktorý pojem
spoluvlastníctva nepozná, keďže je špeciálnym zákonom vo vzťahu k občianskemu
zákonníku, ktorý upravuje podielové spoluvlastníctvo. Rovnako nesprávne posúdil vec
o peňažných nárokoch, ktoré žalobca uplatňoval ako nároky z neoprávnených zásahov
chránených patentovým zákonom zo strany žalovaných a nie z porušenia povinností podľa
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Štefan Š a t k a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.