Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/14/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. júla 2008

v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu

a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému Ing. M. Ľ. a spol., pre trestný čin

pytliactva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 181d ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, o dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline zo 17. januára 2006, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa, sp. zn. zo dňa

5. augusta 2005, podľa , účinného do 1. januára 2006,

bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ., pre trestný čin pytliactva

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 181d ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom

skutkovom základe, že

dňa 12. júla 2003 v čase o 10.30 hodine po vzájomnej dohode lovili ryby z člna na ploche

vodného diela L. M., okres L. M., pričom začali lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a hoci

ulovili každý po dva Zubáče veľkoúste, nenapísali počet a hmotnosť ulovených rýb do záznamu, čo

je v zmysle zákona číslo 139/2002 o rybárstve, zakázané.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 17. januára 2006 podľa

účinného do 1. januára 2006 bola sťažnosť okresného prokurátora

zamietnutá.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie

podľa ods. l písm. i/ teda, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustano-

venia, s odôvodnením, že sa nestotožňuje so závermi rozhodnutí okresného a krajského súdu,

ktorými bolo trestné stíhanie zastavené.

V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že okresný súd použil ustanovenia § 223 ods. 2

a bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia len s konštatovaním,

že obvinení sa síce dopustili žalovaného trestného činu, ale na ich potrestanie postačuje pokuta

uložená Disciplinárnou komisiou S. R. Z. v B. B. vo výške 3000 Sk, ktorú obaja zaplatili. Takýto

postup považuje za nedostatočný, pretože obaja obvinení neoprávnene zasiahli do výkonu

rybárskeho práva a naviac ulovili konkrétne ryby v úmysle si ich privlastniť. Takéto konanie

zakladá všetky znaky trestného činu pytliactva podľa § 181d ods. 1 Tr. zák., pričom neboli zistené

žiadne poľahčujúce okolnosti, na základe ktorých by bolo možné uvažovať, že uloženie pokuty je

postačujúce. Dovolateľ vyjadril v tejto súvislosti názor, že uložená pokuta neplní funkciu

individuálnej a generálnej prevencie, takáto sankcia je neadekvátna a neúčelná a súčasne poukázal

na to, že povinnosť zapísať počet a hmotnosť ulovených rýb je medzi členmi S. R. Z. všeobecne

známa.

Za nesprávne považuje generálny prokurátor aj úvahy odvolacieho súdu o neexistencii

znakov skutkovej podstaty trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák., pretože len nezapísanie

ulovených rýb, nemôže byť naplnením jedného zo zákonných znakov skutkovej podstaty trestného

činu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 10 ods. 1, § 11, § 12, § 13 - § 17 zákona

č. o rybárstve a vyjadril názor, že pre riadny výkon rybárskeho práva nestačí len

samotné povolenie na lov rýb, ale je nevyhnutné, aby k takémuto zásahu dochádzalo výlučne

spôsobom , ktorý nie je zákonom zakázaný a v čase kedy ryby nie sú zákonom chránené.

V tejto súvislosti poukázal osobitne na ustanovenie § 12 písm. d/ Zákona o rybárstve, podľa

ktorého zakazuje sa začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu

a hmotnosti ulovených rýb do záznamu. Tým, že obvinení lovili ryby bez zapísania uvedených

údajov, lovili zakázaným spôsobom, a teda naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty trestného

činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák., a to aj napriek tomu, že na lov rýb mali povolenie.

Takýto lov rýb možno posúdiť jednak v rovine neoprávneného lovu v čase ich ochrany,

ktorá vyplýva z individuálnej ochrany rýb upravenej v ustanovení § 12 písm. d/ Zákona o rybárstve

a jednak možno konanie obvinených posúdiť aj ako neoprávnený lov rýb z hľadiska porušenia

zákazu lovu bez zapísania dátumu, jeho miesta, začiatku a ukončenia.

V závere odôvodnenia dovolania generálny prokurátor vyjadril aj potrebu riadneho vyčísle-

nia materiálnej škody spôsobenej obvinenými neoprávneným ulovení rýb.

Z uvedených dôvodov Generálny prokurátor Slovenskej republiky navrhol aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyslovil , že napadnutým uznesením Krajského súdu v Žiline bol porušený

zákon v prospech obvinených Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ. v ustanovení

účinného do 1. januára 2006, ako aj konaním ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 2

ods. 6, § 223 ods. 2, § 172 ods. 2 písm. b/ účinného do 1. januára 2006, toto rozhodnutie

zrušil, rovnako ako aj uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš a vec vrátil okresnému súdu

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený Ing. M. Ľ. vo svojom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora uviedol,

že podľa jeho názoru dôvody dovolania podľa nie sú splnené, keďže uznesenie

Krajského súdu v Žiline ako aj uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš považuje v celom

rozsahu za správne. Súčasne poukázal na to, že členom rybárskeho zväzu je viac ako 22 rokov,

svoje záväzky vždy riadne plnil, žiadneho priestupku sa v minulosti nedopustil a svoj čin hlboko

oľutoval. Nekonal úmyselne a nemal záujem zasiahnuť nepovoleným spôsobom do výkonu

rybárskeho práva. Nesúhlasí s názorom dovolateľa, pretože ryby nelovil zakázaným spôsobom, ani

v čase ich ochrany, úlovky neukrýval, ryby nepreviedol na inú osobu, a ani nemal privlastnené

neoprávnené úlovky. Pokiaľ ide o vyčíslenie škody, toto bolo opakovane vykonané hlavným

hospodárom S. R. Z. L. M., T. I., pričom aj skutočnosť, že oprávnený subjekt si neuplatnil nárok na

náhradu škody považuje z hľadiska posúdenia dôvodnosti dovolania za právne irelevantné.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia obvinený prezentoval názor, že i keď s rozhodnutím

okresného i krajského súdu o zastavení trestného stíhania súhlasí, má za to, že na takýto postup

je daný zákonný dôvod nie len podľa ustanovenia , ale aj podľa

písm. h/ , a to s poukazom na zásadu ne bis in idem, ktorá zásada trestného konania

sa vzťahuje nie len na činy posúdené ako trestné činy ale aj ako priestupky. V danej súvislosti

poukázal na čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a ako

aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osobu, ktorej priestupkové konanie

rozhodnutím príslušného správneho orgánu je už meritórne skončené, nie je možné pre ten istý čin

trestne stíhať a odsúdiť a to aj v prípade, že by tento čin bol neskôr kvalifikovaný ako trestný čin,

pokiaľ právoplatné rozhodnutie o rovnakom skutku nebolo zrušené v predpísanom konaní.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie generálneho prokurátora podľa § 392

ods. 1 zamietol.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) predovšetkým skúmal, či má podané

dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou

osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu,

ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím

uznesenie Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu, ktorým bola sťažnosť okresného

prokurátora zamietnutá. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal

generálny prokurátor Slovenskej republiky, bolo preto podané osobou oprávnenou, podľa § 369

ods. 2 písm. a/ k podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, t.j.

v mieste podľa

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané, tak aby bolo

zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda, a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu,

ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Generálny prokurátor poukazuje na dôvod uvedený v § 371 ods. 1

písm. i/ , teda na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Najvyšší súd sa musí vysporiadať s dovolacími námietkami generálneho prokurátora,

v rámci ktorých namieta správnosť zastavenia trestného stíhania obvinených Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ.

podľa , účinného do 1. januára 2006, stíhaných pre trestný

čin pytliactva podľa Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa účinného

do 1. januára 2006. Generálny prokurátor namieta správnosť vecnej argumentácie okresného súdu,

že postih obvinených v rámci disciplinárneho postihu finančnou pokutou každému po 3 000 Sk

disciplinárnym orgánom S. R. Z. je dostačujúci, ako aj stanovisko odvolacieho Krajského súdu

v Žiline, vyjadrené v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 17. januára 2006, sp. zn.

a založené na závere, že obvinení svojim konaním nenaplnili žiaden z pojmových znakov trestného

činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia , je že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

Najvyšší súd si po splnení prieskumnej povinnosti v celom rozsahu osvojil právny záver

Krajského súdu v Žiline, že konanie obvinených, spočívajúce v tom, že nezapísali dátum a miesto

lovu a ulovené ryby s uvedením ich počtu a hmotnosti do záznamu, nemôže napĺňať zákonné znaky

trestného činu pytliactva podľa § 181d ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia sa tohto trestného činu dopustí ten, kto neoprávne-

ne zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia

loví zver alebo ryby, alebo loví zver v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo

kto ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené

alebo nájdené.

Podľa o rybárstve sa zakazuje začať lov bez zapísania

dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulovených rýb do záznamu.

Vykonávacia vyhláška v § 14 upravuje množstvo povolených úlovkov a ich evidenciu

so zakotvením povinnosti zápisu dátumu a revíru vykonania lovu, ulovených rýb, ich dĺžku

a hmotnosť.

V ustanovení § 13 ods. 1 citovaného zákona je výslovne uvedené, aké spôsoby lovu rýb

je treba považovať za zakázané spôsoby. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v týchto zákonných

ustanoveniach sú upravené zakázané spôsoby lovu rýb prevažne z hľadiska technickej stránky

vykonávania lovu, prípadne zákaz lovu rýb na určitých osobitných miestach.

Podľa tohto zákonného ustanovenia sa zakazuje:

a/ používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať

ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk a do ôk,

b/ zbierať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za po moci

svetla, používať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m štvorcový, vrše, koše a pod., loviť ryby

v rybovode a vo vyznačenom úseku nad ním a pod ním, používať akékoľvek stále zariadenia

na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode,

c/ loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaž-

dené v čase neresu a na zimoviskách,

d/ loviť ryby vypustením, odrazaním alebo odčerpaním vody,

e/ loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze,

alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných,

odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel

a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov

a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch,

f/ loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho

revíru.

V ustanoveniach § 14 až 17 zákona o rybárstve sú potom upravené zákazy spôsobu lovu rýb

v pstruhových, lipňových, kaprových vodách a zákazy pri love hlavátky.

Čas ochrany rýb je podrobne upravený v ustanovení § 10 až 13 Vyhlášky Ministerstva

životného prostredie Slovenskej republiky č. 185/2006, ktorou sa vykonáva

o rybárstve v znení neskorších predpisov. Jedná sa o uvedenie jednotlivých druhov rýb a konkrétne

kalendárne časy kedy sú tieto chránené a ich lov je v týchto časoch zakázaný.

V danom prípade obvinení Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ. v inkriminovanom čase (12. júla 2003)

nelovili ryby niektorým zo zakázaných spôsobov popísaných v § 13 až § 17 Zákona o rybárstve

a taktiež nelovili ani v čase ochrany Zubáča veľkoústeho, ktorý je chránený od 15. marca

do 15. júna (§ 10 ods. 1 písm. h/ Vyhl. č. 185/2006).

Podľa názoru dovolacieho súdu, povinnosť zapisovania príslušných údajov do záznamu , tak

ako je upravená vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona o rybárstve a jeho vykonávacej

vyhlášky, je nepochybne dôležitou evidenčnou povinnosťou lovcov rýb, ktorej význam z hľadiska

individuálnej ochrany rýb nemožno spochybňovať. Nie je však možné súhlasiť s názorom

dovolateľa, že nesplnenie tejto povinnosti, pri inak plnom zachovaní všetkých ďalších zákonných

podmienok rybolovu (t.j. ak má lovec platné povolenie a ak loví ryby dovoleným spôsobom

v povolenom čase a v súlade s ďalšími zákonnými podmienkami rybolovu), napĺňa pojmové znaky

zakázaného spôsobu lovu, resp. lovu v čase ochrany trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006.

V zmysle interpretácie zákona platného v čase spáchania činu neoprávneným zásahom

do rybárských práv bolo iba lovenie rýb bez povolenia, v čase ich ochrany, lov zakázaným

spôsobom alebo ukrytie, prechovávanie alebo prevedenie neoprávnene ulovenej alebo nájdenej

zvere alebo ryby. V danom prípade však obaja obvinení príslušné povolenie na lov rýb vlastnili

a ak porušili príslušné ustanovenia zákona o rybárstve resp. vykonávacieho predpisu (Vyhlášky

č. 185/2006) o povinnosti zapisovania ulovených a privlastnených rýb do záznamu, tak takéto

porušenie predpisov môže, v prípade jej porušenia, zakladať len disciplinárnu zodpovednosť

v zmysle priestupkového konania. V opačnom prípade by išlo nepochybne o príliš extenzívny

výklad, ktorý by neobmedzeným spôsobom zakladal a umožňoval vyvodzovanie trestnej

zodpovednosti takýchto páchateľov a v konečnom dôsledku, by znamenal kriminalizáciu konania,

ktoré nie je trestným činom.

Z relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že obaja obvinení za disciplinárne previnenie

boli postihnutí príslušným orgánom rybárskeho zväzu pokutou, ktorú aj zaplatili.

Pre úplnosť treba tiež uviesť, že aj v prípade, ak by súdy dospeli k záveru, že došlo zo strany

obvinených k naplneniu zákonných znakov trestného činu pytliactva, práve okolnosť spočívajúca

v predchádzajúcom disciplinárnom postihnutí oboch obvinených by vytvárala prekážku ďalšieho

rozhodovania vo veci. Z hľadiska vnútroštátneho práva, ako aj z hľadiska judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva a medzinárodných zmlúv (čl.4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd), za situácie, kedy obvinení už boli za skutok, pre ktorý

je vedené trestné stíhanie, postihnutí v disciplinárnom konaní, došlo by uložením trestu v trestnom

konaní k porušeniu zásady „ ne bis in idem“, teda zákazu dvojitého súdenia a potrestania za ten istý

čin.

Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že v rozsahu námietok generálneho

prokurátora, nie sú splnené dôvody dovolania podľa a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 30. júla 2008

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

.