Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/34/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. spol. s.r.o. v likvidácii,

Š., 911 01 Trenčín, IČO: X., zast.: P. M., advokát, H., 952 16 Vráble, proti žalovanému: P.

M. - M., Š., 911 01 Trenčín, IČO: X., zast. JUDr. Š. D., advokát,., 811 06 Bratislava,

o zaplatenie sumy 203 126,91 Sk s prísl.,

na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-41 Cb 74/1994-

499 zo dňa 7. mája 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. Z-2-41 Cb 74/1994- 499 zo dňa 7. mája 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 164 555,75 Sk istiny spolu s 18 % úrokom z omeškania od 18.10.1993

do zaplatenia. V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná získala dňa 5.6.1993 tak, že pri prevzatí cukrárne

D. na M. v Trenčíne si ponechala tovar patriaci žalobcovi.

V predmetnej veci prvostupňový súd už rozhodol a uložil žalovanej zaplatiť sumu

164 55,75 Sk podľa , , a vo zvyšku z dôvodu späťvzatia žaloby konanie

zastavil podľa , Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie

a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu na nové konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ak nedôjde k dohode účastníkov ohľadne výšky

nároku, bude potrebné doplniť dokazovanie aj formou znaleckého dokazovania. Súd ustanovil

znalca z odboru E., Ing. E. J.. V posudku č. 1/2006 znalec uviedol, že nákupnú cenu tovaru

nie je možné jednoznačne stanoviť z predložených dokladov, a to z toho dôvodu, lebo v roku

1993 boli určené dohodou medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ ide o druhú otázku, týkajúcu sa

lehoty určenia na spotrebovanie tovaru, ktorý sa nachádzal v cukrárni D., nie je možné

stanoviť znalcom z oblasti ekonómie a manažmentu.

K vypracovanému znaleckému posudku sa vyjadrila žalovaná a poukázala na tú

skutočnosť, že znalecký posudok nedokazuje tvrdenia žalobcu, a preto žalobca neuniesol

dôkazné bremeno. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že na strane žalovanej

vzniklo dňa 5.6.1993 bezdôvodné obohatenie na úrok žalobcu, ktoré spočívalo v zmocnení

sa tovaru, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, a ktorého druh a množstvo je zrejmé

z inventárneho zoznamu zo dňa 27.5.1993. Nakoľko predmet bezdôvodného obohatenia, už

nie je možné vydať z dôvodu, že žalovaná s týmto tovarom už nedisponuje, je žalovaná

povinná žalobcovi zaplatiť peňažnú náhradu v sume 164 555,75 Sk istiny podľa § 451 ods. 1

.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením, ak to nie je možne, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Súd preto žalobe

vyhovel a zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania za nezaplatenie dlžnej sumy v lehote

splatnosti podľa a , a to od 18.10.1993 do zaplatenia. O trovách konania

rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, v ktorom uviedla, že prvostupňový

súd nesprávne posúdil vec. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia nie

je zrejmé, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a nevykonal dostatočné dokazovanie

na všetky skutkové okolnosti, najmä nevykonal výsluch svedkov: Ing. K.

a Ing. M., ohľadne vlastníctva tovaru, výziev odporkyne na prevzatie tovaru a okolnosti jeho

likvidácie. Tieto skutočnosti považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

rozhodnutí za podstatné, napriek tomu sa prvostupňový neriadil jeho vysloveným právnym

názorom.

Prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za preukázané,

že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 164 555,75 Sk, pritom aj

z vykonaných dôkazov je zrejmé, že po vykonaní inventúry dňa 27.5.1993 došlo k presunom

tovaru, predaju tovaru a k odnášaniu tovaru. Nákupná cena tovarov nebola preukázaná

a taktiež vlastníctvo tovaru zostalo sporné. Odvolateľ poukazuje najmä na dôkazy

o predisponovaní tovaru do vlastníctva konzorcia S., ešte pred jeho uskladnením, ako aj

faktúru, ktorú žalovaná obdržala od konzorcia za tovar, ktorý je predmetom tohto konania.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že doteraz zistení skutkový stav neobstojí, lebo sú

tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú iný skutkový stav. Postupom súdu, ktorý

neumožnil vykonanie dôkazov navrhovaných žalovanou, bola jej odňatá možnosť riadne

konať pred súdom. Ako dôkaz prikladá k odvolaniu čestné prehlásenie Ing. J. K. a Ing. V. M.

zo dňa 28.5.2007.

Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil

v plnom rozsahu a žalobu zamietol alebo ho zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací prejednal vec podľa bez

nariadenia pojednávania, podľa

Premetom sporu je žalobcom uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 164 555, 75 Sk v zmysle . Žalobca svoje uplatnené právo odôvodnil

tým, že žalovaná si protiprávne ponechala tovar žalobcu, ktorý sa nachádzal v predajni -

cukráreň D. nachádzajúcej sa na M. v Trenčíne. V predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením č. k. zo dňa 9.5.2002 rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil v napadnutej časti priznania sumy 164 555, 75 Sk a vec mu vrátil na nové konanie.

Žalovaná prevzala predajňu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.1993 a vzniku vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, na základe zápisu do katastra nehnuteľností

zo dňa 9.2.1993 (číslo listu 42). Tovar však nebol predmetom predaja nehnuteľnosti.

Žalovaná dňa 5.6.1993 po prevzatí predajne vykonala inventúru a podľa priloženého

inventúrneho zoznamu, v objekte sa nachádzal tovar v hodnote 77 771,40 Sk. Podľa záznamu

z kontrolnej inventúry predajne vykonanej žalobcom dňa 27.5.1993 bol zistený tovar

na sklade v celkovej hodnote 168 337,25 Sk.

Vzhľadom na rozdielnosť zisteného stavu zásob, čo do množstva, druhu tovaru

sporovými stranami, predaj tovaru v čase od 24.5.1993 do 5.6.1993, ako aj možnú

manipuláciu, resp. predisponovanie časti tovaru do cukrárne S. na G. ulici, ktorej vlastníkom

bol M. S., odvolací súd nariadil doplnenie dokazovania v naznačenom smere. Ďalej uviedol,

že je potrebné zistiť, či vlastníkom všetkého tovaru bol žalobca. Poukázal na nový dôkaz

predložený v odvolacom konaní žalovanou - videokazetu, podľa ktorej vyzvala žalobcu na

prevzatie tovaru z cukrárne. Taktiež poukázala na výzvu

na prevzatie tovaru zo 16.10.1993, ktorú žalobca aj prevzal. Preukázanie skutočnosti, že

žalovaná chcela splniť svoj záväzok, t.j. vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a tento

neposkytol potrenú súčinnosť, je právne významné z hľadiska výšky uplatneného nároku

žalobcu, ako aj z hľadiska omeškania s platením peňažného záväzku a uplatneného úroku

z omeškania ( .). Odvolací súd vyslovil právny záver, že v prípade, že nedôjde

k dohode medzi účastníkmi konania, je potrebné na stanovenie výšky bezdôvodného

obohatenia stanoviť znalecké dokazovanie.

Prvostupňový súd v zmysle usmernenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ustanovil znalca z odboru ,,E.´´. Znalec mal zodpovedať na otázky týkajúce sa nákupnej ceny

tovaru, ktorý sa nachádzal v predajni v čase 5.6.1993 a určiť lehotu spotreby tovaru. Zo

záverov znaleckého posudku č. 1/2006 vyplýva, že na strane žalobcu, ako aj žalovanej došlo

pri vykonanej inventúre k porušeniu ustanovenia , zásoby neboli

vedené v obstarávacích cenách a ďalšia závažná nesprávnosť súvisí s odpočítavaním tržieb od

počiatočného stavu zásob a príjmu tovaru na sklad. Ceny a tržby majú byť vedené

v predajných, t.z. realizačných cenách, t.j. i s určitým percentom rabatu, ktorý by mal byť

z predajných cien odpočítaný, ak sa má hodnoverne určiť stav tovaru

na sklade. V spornom prípade nie je možné preukázateľne zistiť stav tovarových zásob ani ku

dňu 27.5.1993 a ani ku dňu 5.6.1993. V samotnom spise neboli doložené faktúry ani dodacie

listy, ktorými bol tovar obstaraný a dodaný, a tak z uvedeného dôvodu nariadený znalec

nemohol určiť lehotu spotreby tovaru.

Napriek rozpornému záveru znaleckého posudku k opodstatnenosti uplatnenej výške

bezdôvodného obohatenia, súd bez akejkoľvek právnej a vecnej argumentácie, vyslovil

právny záver, že žalobcom uplatnené právo je oprávnené v sume 164 555,75 Sk, a to z titulu

bezdôvodného obohatenia podľa nasl. .

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení rozsudku pri právnom posúdení veci

musí súd konkrétne poukázať na právny predpis, z ktorého svoje právne posúdenie

odvodzuje. Nestačí obmedziť sa na citáciu zákonných ustanovení, ale je potrebné právny

predpis stručne vyložiť v súvislosti s riešením predmetnej veci tak, aby bol zrejmý vzťah

medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci.

Súd prvého stupňa sa uvedením ustanovením dôsledne neriadil,

ako aj nerešpektoval právne závery odvolacieho súdu, ktorými je viazaný s poukazom

na Absolútne nevyhodnotil dôkaz – videokazetu (založená v spise ), ktorá sa

mala týkať výzvy žalovanej, ohľadne odvezenia tovaru z cukrárne, nezisťoval otázku

vlastníctva tovaru, ktorá je sporná, taktiež sa nezaoberal záverom znaleckého posudku, ktorý

spochybnil inventúrny súpis zásob tovaru zrealizovaný žalobcom, ako aj žalovanou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/

a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa

Prvostupňový súd v novom konaní je povinný vykonať dokazovanie v zmysle § 120

ods. 1, , a , ako aj postupovať v intenciách odvolacieho

súdu v zmysle uznesenia č. k. -390 zo dňa 09. mája 2005. V novom konaní

súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. júla 2008

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.