Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/30/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcu M.

P., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr. S. S., advokátom v N., proti žalovaným 1/ Ing. I.

M., bývajúcemu v N., 2/ A. M., bývajúcej v N., 3/ MUDr. I. M., bývajúcemu v N., 4/ J. N.,

bývajúcej v N., 5/ A. G., bývajúcej v N., 6/ T. H., bývajúcej v N., 7/ F. M., bývajúcemu

v N. a 8/ Doc. Ing. J. M., bývajúcemu v N., o určenie prechodu vlastníckeho práva a o

vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 9. novembra 2006 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) zo 16. septembra 1999 č.k.

-217 určil, že na žalobcu 1/ – M. P. (v čase rozhodovania súd prvého stupňa konal

aj o žalobe žalobcu 2/ E. P. – pozn. dovolacieho súdu) prechádza vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. Z., ktoré sú zapísané na LV č. X. ako parc.

2

č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m, dom číslo súpisné X., parc.č. X.-záhrada o výmere X.

2 2

m, parc.č. X.-zastavaná plocha o výmere X. m, na LV č. X. ako parc.č. X.-záhrada o výmere

2 2

X. m, na LV č. X. ako parc.č. X.-záhrada o výmere X. ma na LV č. X. ako parc.č. X.-

2

zastavaná plocha o výmere X. m. Pôvodným žalovaným 1/ a 2/ (F. M. a A. M.) uložil

povinnosť vypratať a vydať žalobcovi 1/ parcelu č. X. s rodinným domom, súp. číslo X. ako

aj parcely č. X. a X. zapísaných na LV č. X.. Pôvodnému žalovanému 1/ uložil súd povinnosť

vydať žalobcovi aj parc.č. X. zapísanú na LV č. X.. Pôvodnej žalovanej 3/ (V. M.) uložil

povinnosť vydať žalobcovi 1/ parc.č. X. zapísanú na LV č. X. a žalovaným 4/ a 5/ uložil

povinnosť vydať žalobcovi 1/ parc.č. X. zapísanú na LV č. X. (všetky pre kat.úz Z.). Konanie

o žalobe žalobcu 2/ z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a rovnako zastavil aj konanie

voči pôvodným žalovaným v 6. až 10. rade (Ing. V. K., Š. K., V. V., E. V., V. V. ml.).

Žalovaných 1/ až 5/ zaviazal v zmysle na zaplatenie náhrady trov konania

žalobcu 1 650 Sk spoločne a nerozdielne na účet jeho zástupcu ako aj na zaplatenie súdneho

poplatku za konanie 500 Sk. Pôvodným žalovaným 6/ až 10/ náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol keď dospel k záveru, že podmienky na určenie prechodu

vlastníckeho práva podľa sú dané. Rozpor s vtedy platnými

predpismi videl v tom, že konfiškácia a prídelové konanie neprebehlo v súlade

s nariadením SNR č. Podľa citovaného nariadenia totiž konfiškácii pre

účely pozemkovej reformy podliehal len pôdohospodársky majetok, ktorého definícia bola

popísaná v § 2 citovaného nariadenia a okrem iného sem patrili aj budovy a zariadenia

slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu ako aj obytné domy a iné

budovy, ktoré podľa svojej povahy mohli byť používané na poľnohospodárske účely.

Daný dom podľa zápisnice z 10. septembra 1947 bol obytnou budovou, pozostávajúcou

z dvoch izieb, kuchyne, predizby, prešovne, pivnice a z jednej miestnosti a predsiene. Táto

budova slúžila právnym predchodcom žalobcu i prídelcom výlučne na bývanie. Nešlo teda

o budovu, ktorá by podľa svojej povahy mohla slúžiť na poľnohospodárske účely a teda

nemala byť vôbec konfiškovaná. Súd prvého stupňa poukázal aj na ustanovenie § 6

citovaného nariadenia týkajúce sa okruhu osôb, ktorým bolo možné prideliť pôdohospodársky

majetok do vlastníctva. Konštatoval, že postupom podľa nariadenia č. mohol

byť poskytnutý prídel len robotníkovi podľa § 6 ods. 1 písm.d/ a to iba na stavebné ciele vo

výmere najviac 0,5 ha alebo na zriadenie ovocnej záhrady o výmere najviac 1 ha, alebo podľa

§ 12 ako osobe, ktorá sa vyznamenala a zaslúžila v národnooslobodzovacom boji najmä

vojaci a partizáni, ich rodinní príslušníci a pozostalí ako aj roľníci postihnutí vojnou; tieto

okolnosti bolo potrebné riadne preukázať. V priebehu prídelového konania a ani v priebehu

súdneho konania však takéto okolnosti preukázané neboli a žalovaní tieto okolnosti ani

netvrdili. Ak teda napriek tomu bol M. M. poskytnutý prídel v celkovej výmere X. ha

s domom, bol mu poskytnutý v rozpore s vtedy platnými predpismi. Rovnako nebol dodržaný

ani právny predpis v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatenia prídelovej ceny. V tomto smere

súd poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 citovaného nariadenia, pričom podrobne popísal

svoje zistenie v tom smere, že prídelová cena sa niekoľkokrát menila (znižovala) až nakoniec

podľa predložených výpisov z účtu bola uhradená len čiastočne. Aj v tomto súd prvého stupňa

videl protiprávne zvýhodnenie prídelcu. Postup podľa

neprichádza do úvahy a určením, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza na

oprávnenú osobu v zmysle sa pôvodný vzťah navracia do

doby pred protiprávny zásah s právnymi účinkami ex tunc. V súvislosti s tým preto

rozhodol aj o povinnosti predmetné nehnuteľnosti žalobcovi vydať.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. novembra 2002 sp.zn. na odvolanie

pôvodne žalovaných 1/ až 5/ rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovaným nepriznal náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania. Rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o povinnosti žalovaných

zaplatiť na účet okresného súdu 500 Sk súdneho poplatku. Odvolací súd po doplnení

dokazovania dospel k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať § 6 ods. 2 zákona

č. , lebo ku konfiškácii došlo pred začatím rozhodného obdobia, t.j. pred

25. februárom 1948. Poukázal na ustanovenie , ktorý

príkladmo odkazuje na SNR upravujúce vyňatie

poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, podľa ktorého nárok

na vyňatie poľnohospodárskeho majetku u osôb tejto národnosti z konfiškácie vznikol

za splnenia okrem iného tej podmienky, že takéto osoby nadobudli československé štátne

občianstvo podľa o štátnom občianstve maďarskej národnosti súčasne

ak pracovali na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem toho, že by pre

okolnosti nezávislé na ich vôli sami nemohli na nich pracovať. Odvolací súd bol toho názoru,

že právnemu predchodcovi žalobcu 1/ na základe uvedeného právneho predpisu nárok

na vyňatie majetku z konfiškácie nevznikol. Keďže žalobcovi 1/ sa nepodarilo v konaní

preukázať splnenie podmienky uvedenej v spočívajúcej

v tom, že fyzickej osobe mal vzniknúť nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku

z konfiškácie (realizovanej k 1. marcu 1945) podľa osobitných predpisov, žalobu považoval

za neopodstatnenú a preto v zmysle zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v časti, v ktorej žalobe vyhovel tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

súčasne z dôvodu zmeny rozhodnutia vo veci samej zrušil výrok rozsudku

prvého stupňa, ktorým pôvodne označených žalovaných 1/ až 5/ zaviazal zaplatiť na účet

tohto súdu 500 Sk súdneho poplatku za žalobu.

Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. októbra

2004 sp.zn. rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. novembra 2002 sp.zn.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nepovažoval za správny právny názor

odvolacieho súdu, že aplikácia ustanovenia neprichádza

v danom prípade do úvahy z dôvodu, že ku konfiškácii majetku došlo pred začiatkom

rozhodného obdobia, t.j. pred 25. februárom 1948. Poukázal na to, že zákon o pôde

v preambuli všeobecne vymedzuje rozhodné obdobie obdobím rokov 1948 až 1989, ktoré

špecifikuje v § 4 ods. 1 časovým úsekom od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Samotné

ustanovenie tohto

(účinnej od 28. februára 1992) však pre prípady, na ktoré sa vzťahuje takto vymedzené

obdobie upravuje osobitne a umožňuje oprávneným osobám domáhať sa z dôvodov

uvedených v § 6 ods. 1 vydania nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát už pred 25. februárom

1948. Dovolací súd sa nestotožnil ani so záverom odvolacieho súdu, že žalobca nespĺňa

podmienky oprávnenej osoby podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde, keďže mu nevznikol nárok

na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa nariadenia Zboru povereníkov

č. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb

maďarskej národnosti z konfiškácie. Tento záver považoval za predčasný.

Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu a vrátení mu veci dovolacím súdom na ďalšie

konanie Krajský súd v Nitre opakovane preskúmal rozsudok Okresného súdu Nitra

zo 16. septembra 1999 č.k. -217 a rozsudkom z 9. novembra 2006 sp.zn.

tento v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných

v katastri nehnuteľností, Správa katastra v N. na LV č. X. ako parc.č. X.-záhrada o výmere

2 2

X. ma na LV č. X. ako parc.č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ms domom

súpisné č. 3032 zmenil tak, že žalobu zamietol. V ostatnej napadnutej časti vo veci samej

odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto

časti zastavil. Vo výroku o súdnom poplatku odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a žalovaným náhradu trov celého konania nepriznal. Takto rozhodol keď mal za preukázané,

že žalobca je oprávnenou osobou v zmysle § 8 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2 zákona

č. , že svoje právo si uplatnil zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej

lehote, že dôvody na prechod vlastníckeho práva podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona boli

dané tak, ako to správne popísal súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a tiež podmienky

stanovené v osobitnom predpise – nariadení č. SNR, na ktoré odkazuje

ods. 2 citovaného zákona sú síce v ustanovení § 2 splnené, avšak podľa názoru odvolacieho

súdu nie je splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 1 citovaného nariadenia, t.j. že

poľnohospodársky majetok sa vyníma z konfiškácie, len ak nebol pridelený podľa

konfiškačných predpisov. V skutočnosti v tejto veci skonfiškovaný majetok pôvodného

vlastníka bol pridelený podľa konfiškačných predpisov iným osobám (manželom M.).

V tomto smere odvolací súd danú právnu úpravu považoval za protichodnú, keď na jednej

strane zákon v § 6 ods. 2 v nadväznosti na § 8 ods. 1 odkazuje na prípady, kedy fyzickým

osobám vznikol nárok na vyňatie majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, no

súčasne v takomto osobitnom predpise uvádza, že právo na vyňatie z konfiškácie je dané len

pri takom majetku, ktorý nebol pridelený (iným osobám) podľa konfiškačných predpisov;

pritom je zrejmé, že povinné osoby uvedené v § 8 ods. 1 citovaného zákona, na ktoré by sa

mohla vzťahovať povinnosť prechodu (vrátenia) vlastníckeho práva, mohli v minulosti získať

vlastnícke právo od štátu v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe

protiprávneho zvýhodnenia aj právnym titulom prídelu podľa konfiškačných predpisov.

Z týchto dôvodov pri nesplnení podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č.

v spojení s nariadenia č. SNR odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa v časti týkajúcej sa nehnuteľností v súčasnosti vedených na LV č. X. a č. X. vo

vzťahu k žalovaným 3/, 4/, 5/, 6/ a 8/ podľa zmenil a žalobu zamietol. V ostatnej

časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť odvolací súd podľa späťvzatie pripustil,

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Pri rozhodovaní o náhrade

trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia Dôvody hodné osobitného

zreteľa videl v charaktere prejednávanej veci súvisiacej s reštitučným právom žalobcu.

Proti zmeňujúcemu zamietajúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal

dovolanie žalobca, ktorý prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia

a ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241

ods. 1 písm.c/ ). Bol toho názoru, že splnenie podmienok uvedených v nariadení

č. SNR súd skúmal nadbytočne a to malo za následok zamietnutie jeho návrhu.

Úprava obsiahnutá v je taká, že ak sú splnené tam uvedené dve

podmienky, súd rozhodne o prechode vlastníckeho práva. V prejednávanej veci odvolací súd

konštatoval splnenie oboch podmienok (rozpor s vtedy platnými predpismi, resp. protiprávne

zvýhodnenie prídelcu). Za týchto okolností mal podľa názoru žalobcu bez ďalšieho podanému

návrhu vyhovieť. Skúmanie splnenia podmienok uvedených v nariadení č. SNR

by bolo namieste v tom prípade, ak by išlo o konanie o vydanie nehnuteľností podľa § 6

citovaného zákona. Vtedy by vzhľadom na znenie § 6 ods. 2 bolo namieste skúmať, či

majetok odňatý osobám maďarskej národnosti podľa nariadenia č. SNR možno

vrátiť – vydať oprávnenej osobe. V danej veci však o vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 zákona

č. nejde. Prechod vlastníckeho práva podľa citovaného zákona je upravený

odchýlne od vydania nehnuteľností (vrátenia vlastníckeho práva) podľa § 6. To vyplýva

z toho, že okrem podmienok, že nehnuteľnosť, ktorá sa má vydať oprávnenej osobe, ktorá

predtým prešla na štát alebo inú právnickú osobu, niektorým zo spôsobov uvedených v § 6

ods. 1, 2 citovaného zákona musí byť pre prechod vlastníckeho práva podľa § 8 splnená aj

ďalšia podmienka a to, že fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosti buď v rozpore s vtedy

platnými predpismi alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu

podľa (konkrétne na základe nariadenia č.

SNR o urýchlenom konfiškovaní majetku Nemcov, Maďarov, kolaborantov a nepriateľov

slovenského národa), a že pri pridelení nehnuteľnosti bolo postupované v rozpore s vtedy

platnými predpismi a došlo aj k neoprávnenému zvýhodneniu nadobúdateľa. Ak je tomu tak,

potom podľa názoru žalobcu nemohol súd podanú žalobu zamietnuť. Ak tak urobil, rozhodol

v rozpore s úpravou obsiahnutou v a preto žiadal v napadnutej

časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia pojednávania

( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolací súd zamietnutie žaloby odvolacím súdom v jeho zmeňujúcom výroku

považuje za správne, avšak z iných právnych dôvodov.

Účelom o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“) je zmierniť niektoré majetkové

krivdy, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období

rokov 1948 až 1989. Vydanie nehnuteľností za splnenia podmienok stanovených zákonom je

upravené v § 6 a v § 9 zákona o pôde a v § 8 citovaného zákona je upravený osobitný spôsob

– určenie prechodu vlastníckeho práva.

Oprávnené osoby vymedzuje (charakterizuje) § 4 zákona o pôde. Ustanovenie § 6

ods. 2 citovaného zákona okruh oprávnených osôb rozširuje o fyzické osoby, ktorým vznikol

nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov

( SNR). Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov považuje zákon aj

štátnych občanov Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktorí majú trvalý pobyt

na území Českej a Slovenskej federatívnej republiky, a ktorým sa skonfiškoval

poľnohospodársky majetok a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov.

Pokiaľ ide o povinné osoby, za tieto zákon v § 5 považuje štát alebo právnické osoby,

ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosti držia, s výnimkami uvedenými pod písm.a/

až b/ označeného ustanovenia.

Treba zdôrazniť, že zákon o pôde v preambuli všeobecne vymedzuje rozhodné

obdobie, a to obdobím rokov 1948 až 1989, ktoré špecifikuje v § 4 ods. 1 časovým úsekom

od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, ktorý

vychádzal zo zaujatého názoru dovolacím súdom v prejednávanej veci, že po novele

vykonanej účinnej od 28. februára 1992 ustanovenie

zákona o pôde pre prípady, na ktoré sa vzťahuje, takto vymedzené obdobie upravuje osobitne

a umožňuje oprávneným osobám domáhať sa z dôvodov uvedených v § 6 ods. 1 vydania

nehnuteľností, ktoré prešli na štát už pred 25. februárom 1948.

V prejednávanej veci je však nepochybné, že žalobca sa domáha prechodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzických osôb, čo mimoriadne umožňuje

§ 8 ods. 1 zákona o pôde, podľa ktorého na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu

prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla

od štátu alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolností uvedených v § 6 a to

v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými

predpismi alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke

tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo alebo osobné

užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31. decembra 1992, inak právo

zaniká.

Podľa názoru dovolacieho súdu vzhľadom na už spomínaný účel zákona o pôde, t.j.

zmiernenie následkov niektorých (nie všetkých) majetkových krívd s presným označením

obdobia, v ktorom k týmto krivdám malo dôjsť (v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára

1990) má správne určenie toho, či k spôsobeniu tvrdenej majetkovej ujmy došlo či nedošlo

v rozhodnom období, zásadný význam. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že pri prideľovaní

nehnuteľností právnym predchodcom žalovaných bolo postupované v rozpore s vtedy

platnými predpismi a došlo aj k neoprávnenému zvýhodneniu nadobúdateľa treba zdôrazniť,

že celá prax konfiškácie nepriateľského majetku v období od mája 1945 do februára 1948

bola síce ovplyvnená zvláštnosťami povojnového obdobia, prebiehala však v demokratických

podmienkach pluralitnej demokracie a za dodržania elementárnych právnych garancií

umožňovala dospieť k spravodlivému rozhodovaniu. V niektorých prípadoch dochádzalo

v konfiškačnej praxi československých úradov a súdov v období od mája 1945 do 25. februára

1948 k pochybeniam a excesom, ktoré v tej dobe neboli právnym postupom napravené, i keď

možnosť právnej obrany v zásade existovala. Zákon o pôde (ako jeden z reštitučných

zákonov) vydaný po roku 1989 si nekládol za cieľ odstrániť všetky možné majetkové krivdy,

ku ktorým v povojnovej dobe mohlo dochádzať. Demokratický zákonodarca po roku 1989

musel rešpektovať predovšetkým časový faktor, t.j. skutočnosť, že po tak dlhej dobe nie je

náprava všetkých pochybení uskutočniteľná. Posudzovať platnosť a účinky správnych alebo

iných aktov, na základe ktorých dochádzalo k prevodu vlastníctva je po tak dlhej dobe

obtiažne až nemožné. Právna istota vyžaduje, aby právoplatné rozhodnutia súdu či správneho

orgánu, na základe ktorých určitá osoba v povojnovom období nadobudla alebo stratila

vlastníctvo vecí, zásadne bola nespochybniteľnou právnou skutočnosťou.

Dovolací súd vzhľadom na uvedené podčiarkujúc vyššie uvedený účel zákona o pôde

pri nespochybniteľnom fakte, že povinné osoby resp. ich právni predchodcovia ako fyzické

osoby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, prechodu ktorého sa žalobca žalobou domáha,

nadobudli pred rozhodným obdobím má za to, že takáto žaloba nemôže byť úspešná, keďže

nebola splnená jedna zo základných podmienok stanovených reštitučným zákonom (zákonom

o pôde), t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva fyzickou osobou v rozhodnom období.

So zreteľom na uvedené treba považovať rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny

aj keď z iných, než v ňom uvedených dôvodov. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu ako

nedôvodné zamietol ( veta pred bodkočiarkou ).

Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože im

v súvislosti s ním žiadne nevznikli ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :