Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/25/2008

Najvyšší súd

Slovenskej R.

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej R. v právnej veci navrhovateľa Ľ., bývajúceho v T., zastúpeného

JUDr. Š., advokátom, so sídlom v I., proti odporcom 1/ Slovenskej R. – Ministerstvu

financií Slovenskej R. , so sídlom v B. Š. 2/ Slovenskej R. – Ministerstvu vnútra

Slovenskej R. so sídlom v B. Pribinová č. 2, 3/ Slovenskej R. – Národnej banke Slovenska,

so sídlom v B. Imricha Karvaša č. 1, 4/ Slovenskej R. – Generálnej prokuratúre

Slovenskej R. , so sídlom v B. Štúrová č. 2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, vedenej na Okresnom súde B. I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v B. z 22. novembra 2007 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd B. I rozsudkom z 26. júna 2007 č. k. -65 návrh

navrhovateľa zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ

sa proti odporcom domáhal zaplatenia 100 000 Sk titulom náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa o

zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom ( ďalej len zákon ) Bolo preto potrebné, aby preukázal , či mu vznikla

škoda ( majetková ujma vyjadritelná v peniazoch ) , či sa odporcovia dopustili nesprávneho

úradného postupu ( spočívajúceho v činnosti alebo nečinnosti ) a či ku vzniku škody došlo

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcov. Navrhovateľ na základe

dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu a zmluvy o budúcej darovacej zmluve vložil do

tzv. nebankového subjektu v názvom BVD družstvo sumu 100 000 Sk Tým vstúpil s touto

právnickou osobou do záväzkovo právneho vzťahu a ich vzájomné práva a povinnosti sa

riadia uzavretou zmluvou a ustanoveniami a .

Navrhovateľovi vznikla voči družstvu pohľadávka z tohto záväzkovo právneho vzťahu, ktorú

si prihlásil v konkurznom konaní. Toto konanie nie je ešte ukončené t. j. nie je známe v akej

výške môže byť v konkurznom konaní uspokojený nárok navrhovateľa. Preto nie je možné

ani ustáliť výšku škody resp. dospieť k záveru, že mu škoda vznikla. Návrh na začatie konania

preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky

zákonné možnosti navrhovateľa na uspokojenie jeho nárokov voči nebankovému subjektu,

bude možné s určitosťou konštatovať, či mu vznikla škoda a v akej výške. Súd prvého stupňa

dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcov ako jedna

z podmienok zodpovednosti za škodu podľa zákona ( § 18 ). Uzatváranie dohôd o vrátení

ďalšieho vkladu nebolo v právomoci odporcu 1/ zakázať, preto sa nemohol dopustiť

nesprávneho úradného postupu. Ani u odporcov 2/, 3/, 4/, nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu a navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by preukazovali ich

nečinnosť. Nestačí len všeobecne poukázať na to, že nepostupovali v súlade so zákonom.

Podľa názoru súdu prvého stupňa absentuje aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom odporcov a vznikom škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľovi vznikla škoda

v dôsledku platobnej neschopnosti nebankového subjektu plniť si svoje záväzky. Akýkoľvek

iný postup ( ako ten, ktorý zvolili ) štátne orgány vrátane postupu orgánov činných v trestnom

konaní , dokonca ani samotné trestné stíhanie zodpovedných zástupcov nebankových

subjektov nemôže ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa ako poškodeného voči

nebankovému subjektu .

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v B. rozsudkom z 22. novembra 2007 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcom nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho

odôvodnením, na ktoré poukázal. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh

nie je dôvodný, pretože nie je daná zodpovednosť odporcov za škodu, ktorá navrhovateľovi

vznikla tým, že obchodná spoločnosť BVD družstvo si nesplnila svoj záväzok vyplývajúci zo

zmluvy o budúcej darovacej zmluve a dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu z BVD

družstva. V konaní nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup odporcov ako jedna

z podmienok zodpovednosti za škodu podľa zákona . V súvislosti s uzatváraním zmlúv

odporcovia nevykonávali žiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci a nemohli

porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie resp. nemohli porušiť

poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Navrhovateľ uzatvoril

s nebankovým subjektom predmetné zmluvy podľa a ide

o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli na základe slobodnej a vážnej vôle , ktorá bola

prejavená určite a zrozumiteľne ( ). Na základe zmlúv vznikol

medzi ich účastníkmi súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát nemohol zasahovať. Tu platí ,

že štátne orgány môžu konať na základe Slovenskej R. a v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( Slovenskej R. ). Štát mal v zmysle

o kolektívnom investovaní kompetenciu vykonávať dohľad

a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, fondom ,

depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa

tohto zákona. V danej veci sa ale o kolektívne investovanie nejednalo , pretože daná

obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená

vykonávať správcovská alebo investičná spoločnosť resp. investičný fond. Nebola teda

splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom štátu podľa § 18 ods. 1 zákona a preto odporcovia za škodu podľa tohto

zákona nezodpovedajú.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že predložené listinné dôkazy, verejne známe

skutočnosti a skutočnosti známe orgánom odporcov z ich činnosti z roku 1997 preukazujú

zavinenie odporcov za vzniknutú mu škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

Zvlášť poukázal na to, že orgány odporcov neprijali žiadne opatrenia na zabránenie vzniku

hroziacej škody a nesplnili si povinnosť v súlade s ich postavením a kompetenciami , ktoré

stanovuje zákon . Príčinná súvislosť medzi ich nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody podľa neho priamo vyplýva z vyjadrení orgánov odporcov k návrhu a z verejne

známych skutočností a ktorá spočíva v nekonaní odporcov v čase , kedy boli povinní konať

a keď bolo možné škode zabrániť. Priamo z SR a zákonov vyplývajú pre tieto orgány

kompetencie pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov občanov a odporcov, ktoré

samy osebe stanovujú práva a povinnosti. Preto nepovažoval za potrebné konkretizovať

jednotlivé porušenie zákona a špecifikovať tým jednotlivé prípady nesprávneho úradného

postupu orgánov odporcov, ktoré sú v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou a mieru

zavinenia jednotlivých odporcov na spôsobení škody. Zodpovednosť odporcov je podľa neho

preukázaná aj tým, že vedeli o tom, (v roku 1997), že podnikateľskou činnosťou

nebankových subjektov hrozí akútne nebezpečenstvo vzniku škody a začali konať a prijímať

opatrenia až po vzniku škody. Napadnutý rozsudok považoval za výsledok nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci, pretože vec nemožno posudzovať výlučne len z hľadiska

v súčasnosti preukázateľne nedokonalej právnej úpravy činnosti nebankových subjektov t. j.

o bankách , o investičných spoločnostiach

a investičných fondoch , o kolektívnom investovaní, ale aj

z hľadiska platnej právnej úpravy spoločenských vzťahov v čase vzniku škody, ktoré ukladali

orgánom odporcov vo veci konať z úradnej povinnosti z hľadiska preventívnych opatrení ,

ktoré z tejto úpravy priamo pre tieto orgány štátu vyplývali a ktoré pri ich realizácii mohli

účelne zabrániť vzniku škody.

Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej R. ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravný prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ods. . 3 ).

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej R. k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je podľa

prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ) , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa § 238 O. s.. p. , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z procesných vád vymenovaných v až g/ ( t. j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).

Keďže vady konania v zmysle navrhovateľ nenamietal a nezistil ich ani

dovolací súd, prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia vyvodiť nemožno.

Z obsahu dovolania vyplýva , že navrhovateľ namieta, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/

) čo je síce relevantný dovolací dôvod, ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá

( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, ale nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd vec správne právne

posúdil prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký

prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Uvedené platí aj vo vzťahu k dovolateľom vytýkaným nesprávnostiam skutkovej

povahy.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej R. k záveru, že v prejednávanej

veci je dovolanie navrhovateľa procesne neprípustné. Dovolací súd preto jeho dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu , proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie

dovolania z procesných dôvodov , nezaoberal sa vecnou správnosťou skutkových a právnych

záverov , na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

V dovolaní úspešným odporcom dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 1. apríla 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :