Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d52/374766.150a9c.pdf
PDF · 100.32 KB
No categories available
1Cdo/25/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 25/2008
Slovenskej R.
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej R. v právnej veci navrhovateľa Ľ., bývajúceho v T., zastúpeného
JUDr. Š., advokátom, so sídlom v I., proti odporcom 1/ Slovenskej R. – Ministerstvu
financií Slovenskej R. , so sídlom v B. Š. 2/ Slovenskej R. – Ministerstvu vnútra
Slovenskej R. so sídlom v B. Pribinová č. 2, 3/ Slovenskej R. – Národnej banke Slovenska,
so sídlom v B. Imricha Karvaša č. 1, 4/ Slovenskej R. – Generálnej prokuratúre
Slovenskej R. , so sídlom v B. Štúrová č. 2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, vedenej na Okresnom súde B. I pod sp. zn. 21 C 419/2004 , o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v B. z 22. novembra 2007 sp. zn. 9 Co 440/2007
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd B. I rozsudkom z 26. júna 2007 č. k. 21 C 419/2004-65 návrh
navrhovateľa zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ
sa proti odporcom domáhal zaplatenia 100 000 Sk titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom ( ďalej len zákon ) Bolo preto potrebné, aby preukázal , či mu vznikla
škoda ( majetková ujma vyjadritelná v peniazoch ) , či sa odporcovia dopustili nesprávneho
úradného postupu ( spočívajúceho v činnosti alebo nečinnosti ) a či ku vzniku škody došlo
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcov. Navrhovateľ na základe
dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu a zmluvy o budúcej darovacej zmluve vložil do
tzv. nebankového subjektu v názvom BVD družstvo sumu 100 000 Sk Tým vstúpil s touto
právnickou osobou do záväzkovo právneho vzťahu a ich vzájomné práva a povinnosti sa
riadia uzavretou zmluvou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka .
Navrhovateľovi vznikla voči družstvu pohľadávka z tohto záväzkovo právneho vzťahu, ktorú
si prihlásil v konkurznom konaní. Toto konanie nie je ešte ukončené t. j. nie je známe v akej
výške môže byť v konkurznom konaní uspokojený nárok navrhovateľa. Preto nie je možné
ani ustáliť výšku škody resp. dospieť k záveru, že mu škoda vznikla. Návrh na začatie konania
preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky
zákonné možnosti navrhovateľa na uspokojenie jeho nárokov voči nebankovému subjektu,
bude možné s určitosťou konštatovať, či mu vznikla škoda a v akej výške. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcov ako jedna
z podmienok zodpovednosti za škodu podľa zákona ( § 18 ). Uzatváranie dohôd o vrátení
ďalšieho vkladu nebolo v právomoci odporcu 1/ zakázať, preto sa nemohol dopustiť
nesprávneho úradného postupu. Ani u odporcov 2/, 3/, 4/, nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu a navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by preukazovali ich
nečinnosť. Nestačí len všeobecne poukázať na to, že nepostupovali v súlade so zákonom.
Podľa názoru súdu prvého stupňa absentuje aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom odporcov a vznikom škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľovi vznikla škoda
v dôsledku platobnej neschopnosti nebankového subjektu plniť si svoje záväzky. Akýkoľvek
iný postup ( ako ten, ktorý zvolili ) štátne orgány vrátane postupu orgánov činných v trestnom
konaní , dokonca ani samotné trestné stíhanie zodpovedných zástupcov nebankových
subjektov nemôže ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa ako poškodeného voči
nebankovému subjektu .
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v B. rozsudkom z 22. novembra 2007 sp. zn.
9 Co 440/2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho
odôvodnením, na ktoré poukázal. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný, pretože nie je daná zodpovednosť odporcov za škodu, ktorá navrhovateľovi
vznikla tým, že obchodná spoločnosť BVD družstvo si nesplnila svoj záväzok vyplývajúci zo
zmluvy o budúcej darovacej zmluve a dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu z BVD
družstva. V konaní nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup odporcov ako jedna
z podmienok zodpovednosti za škodu podľa zákona . V súvislosti s uzatváraním zmlúv
odporcovia nevykonávali žiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci a nemohli
porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie resp. nemohli porušiť
poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Navrhovateľ uzatvoril
s nebankovým subjektom predmetné zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka a ide
o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli na základe slobodnej a vážnej vôle , ktorá bola
prejavená určite a zrozumiteľne ( § 37 Občianskeho zákonníka ). Na základe zmlúv vznikol
medzi ich účastníkmi súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát nemohol zasahovať. Tu platí ,
že štátne orgány môžu konať na základe Ústavy Slovenskej R. a v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej R. ). Štát mal v zmysle
zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní kompetenciu vykonávať dohľad
a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, fondom ,
depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa
tohto zákona. V danej veci sa ale o kolektívne investovanie nejednalo , pretože daná
obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená
vykonávať správcovská alebo investičná spoločnosť resp. investičný fond. Nebola teda
splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom štátu podľa § 18 ods. 1 zákona a preto odporcovia za škodu podľa tohto
zákona nezodpovedajú.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že predložené listinné dôkazy, verejne známe
skutočnosti a skutočnosti známe orgánom odporcov z ich činnosti z roku 1997 preukazujú
zavinenie odporcov za vzniknutú mu škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
Zvlášť poukázal na to, že orgány odporcov neprijali žiadne opatrenia na zabránenie vzniku
hroziacej škody a nesplnili si povinnosť v súlade s ich postavením a kompetenciami , ktoré
stanovuje zákon . Príčinná súvislosť medzi ich nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody podľa neho priamo vyplýva z vyjadrení orgánov odporcov k návrhu a z verejne
známych skutočností a ktorá spočíva v nekonaní odporcov v čase , kedy boli povinní konať
a keď bolo možné škode zabrániť. Priamo z Ústavy SR a zákonov vyplývajú pre tieto orgány
kompetencie pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov občanov a odporcov, ktoré
samy osebe stanovujú práva a povinnosti. Preto nepovažoval za potrebné konkretizovať
jednotlivé porušenie zákona a špecifikovať tým jednotlivé prípady nesprávneho úradného
postupu orgánov odporcov, ktoré sú v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou a mieru
zavinenia jednotlivých odporcov na spôsobení škody. Zodpovednosť odporcov je podľa neho
preukázaná aj tým, že vedeli o tom, (v roku 1997), že podnikateľskou činnosťou
nebankových subjektov hrozí akútne nebezpečenstvo vzniku škody a začali konať a prijímať
opatrenia až po vzniku škody. Napadnutý rozsudok považoval za výsledok nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, pretože vec nemožno posudzovať výlučne len z hľadiska
v súčasnosti preukázateľne nedokonalej právnej úpravy činnosti nebankových subjektov t. j.
zákona č. 21/1992 Zb. o bankách , zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach
a investičných fondoch , zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, ale aj
z hľadiska platnej právnej úpravy spoločenských vzťahov v čase vzniku škody, ktoré ukladali
orgánom odporcov vo veci konať z úradnej povinnosti z hľadiska preventívnych opatrení ,
ktoré z tejto úpravy priamo pre tieto orgány štátu vyplývali a ktoré pri ich realizácii mohli
účelne zabrániť vzniku škody.
Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej R. ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravný prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s. p. ).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci ( § 238 ods. 2 O. s. p. ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak
len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu ( § 238 ods. . 3 o. S. P. ).
Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale
taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani
záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel
Najvyšší súd Slovenskej R. k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je podľa § 238 O. s. p.
prípustné.
So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O. s. p. ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O. s.. p. , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. ( t. j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).
Keďže vady konania v zmysle § 237 O. s. p. navrhovateľ nenamietal a nezistil ich ani
dovolací súd, prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia vyvodiť nemožno.
Z obsahu dovolania vyplýva , že navrhovateľ namieta, že napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p. ) čo je síce relevantný dovolací dôvod, ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá
( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného
aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozsudku, ale nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd vec správne právne
posúdil prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký
prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol
dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Uvedené platí aj vo vzťahu k dovolateľom vytýkaným nesprávnostiam skutkovej
povahy.
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej R. k záveru, že v prejednávanej
veci je dovolanie navrhovateľa procesne neprípustné. Dovolací súd preto jeho dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu , proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie
dovolania z procesných dôvodov , nezaoberal sa vecnou správnosťou skutkových a právnych
záverov , na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
V dovolaní úspešným odporcom dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V B. 1. apríla 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :