Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/319/2006

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

navrhovateľky P. , bývajúcej v I., L. 19 , zastúpenej JUDr. M. , advokátom so sídlom v B.,

proti odporcovi M., bývajúcemu v I., B., za účasti vedľajšieho účastníka A. pobočka N.

o zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia , vedenej na

Okresnom súde N. pod sp. zn. , na dovolanie navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v N. z 20. apríla 2006 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v N. z 20. apríla 2006 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd N. rozsudkom z 9. decembra č. k. -153 uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľke 4 700 400 Sk , náhradu trov konania 400 992 Sk na účet

právneho zástupcu a na účet súdu súdny poplatok 200 000 Sk , všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku ( do sumy 10 150 800 Sk) návrh zamietol. Vychádzajúc

zo znaleckých posudkov MUDr. J. a MUDr. K. priznal navrhovateľke , ktorá pri dopravnej

nehode 9. 8. 2000 zavinenej P. vodičom motorového vozidla, ktorého vlastníkom

a prevádzateľom bol odporca, utrpela poškodenie zdravia, 10 násobné zvýšenie určeného

bolestného vo výške 1 542 900 Sk a 15 násobné zvýšenie určeného sťaženia spoločenského

uplatnenia vo výške 3 397 500 Sk, spolu vo výške 4 700 400 Sk. (odpočítal už vedľajším

účastníkom vyplatenú čiastku 240 000 Sk) . Takéto zvýšenie bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia považoval za primerané vzhľadom na vek navrhovateľky,

zdravotný stav a s ním spojené obmedzenia brániace je v plnohodnotnom živote, pretože sa

môže pohybovať len za pomoci invalidného vozíka alebo cudzích ľudí , čím má obmedzené

možnosti plne sa realizovať v rodinnom živote a pracovnom procese. Mal za to, že takto

priznaná suma zabezpečí navrhovateľke viesť dôstojný život s možnosťou prijímať

a uhrádzať si poskytovanie i prípadnej opatrovateľskej služby. Zároveň ale poukázal na to, že

jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky, ktoré

vyplývajú z toho istého zodpovednostného vzťahu , preto určenie výšky náhrady za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé na znaleckom posudku a výška jedného

nároku nie je totožná so zvýšením druhého nároku. Pri zvýšení bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia prihliadol aj na O náhrade trov

konania rozhodol podľa a súdnom poplatku podľa h /

o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v N. na odvolanie navrhovateľky a vedľajšieho účastníka rozsudkom

z 20. apríla 2006 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v zamietajúcej časti potvrdil a vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľky

zamietol. V časti náhrady trov konania účastníkov a v časti poplatkovej povinnosti odporcu

rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Konštatoval, že predmetom sporu sú nároky navrhovateľky na bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia následkom úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode 9. 8. 2000

zavinenej vodičom P. ( otcom navrhovateľky ) a ktoré si uplatňovala proti odporcovi majúc

za to , že za ne zodpovedá ako prevádzateľ vozidla podľa § 427 ods.1 Občianskeho

zákonníka. Za prevádzateľa vozidla je pritom potrebné považovať toho, kto má právnu

a faktickú dispozíciu s vozidlom, kto ho organizovane užíva , keď nestačí len faktická

alebo len jednorázová dispozícia s ním. Súd prvého stupňa svoj záver, že odporca bol

v čase dopravnej nehody prevádzateľom vozidla a tým zodpovedá za úraz navrhovateľky

založil len na skutočnosti, že bol v správnej evidencii príslušného dopravného inšpektorátu

zapísaný za jeho držiteľa , napriek tvrdeniu odporcu, že vlastníkom vozidla bol v skutočnosti

P., ktorý ho aj výlučne užíval a platil všetky poplatky s jeho užívaním spojené. Takéto

vyhodnotenie vykonaných dôkazov a z nich vyplývajúci záver považoval odvolací súd za

nesprávny. Z toho dôvodu v zamietajúcej časti jeho rozsudok potvrdil a vo vyhovujúcej

zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Na záver konštatoval, že súd prvého stupňa správne

konal s označeným vedľajším účastníkom , ktorý bol aj oprávnený podať vo veci odvolanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala ,

aby dovolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala

pochybenie odvolacieho súdu , keď konal nad rámec a mimo rozsahu odvolaní a rozhodol

v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal a v neprospech nej ako čiastočne úspešnej

účastníčke konania. Záver odvolacieho súdu ,že odporca nie je prevádzateľom vozidla sa

podľa nej neopiera o dôkazy vykonané na pojednávaniach v predmetnej veci pred súdom

prvého stupňa a nové dôkazy si odvolací súd nezabezpečil. Rozhodnutie odvolacieho súdu

je tak postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v časti,

v ktorej bol jej návrh zamietnutý, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia s poukazom na dôvody

uvedené v § 241 ods. 1 a ods. 2 O. s p. Za procesné pochybenie považovala aj konanie

s pôvodným vedľajším účastníkom , nakoľko v priebehu konania za vedľajšieho účastníka

označila S. , v zastúpení A.

Vedľajší účastník navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť. Akceptoval názor

odvolacieho súdu , že odporca zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ vozidla nespĺňal

podmienky pre to, aby bolo možné ho považovať za prevádzateľa vozidla a tým nositeľa

zodpovednosti v zmysle a nasl. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( s. 1 ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl.

) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( )

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa §

238 ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku dovolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy , ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo

výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu.

Navrhovateľka dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol jednak vo

vyhovujúcej časti zmenený rozsudok súdu prvého stupňa , preto je dovolanie proti nemu

v tejto časti prípustné podľa a jednak , ktorým bol v zamietajúcej časti

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom výroku odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania, preto prípustnosť dovolania proti nemu v tejto časti nemožno

z ustanovenia vyvodiť.

Z ustanovenia vyplýva pre dovolací súd povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z vád uvedených v Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník ,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený , d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa , pretože postupom odvolacieho súdu bola

navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní , ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov . O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa majúc za nesporné, že odporca ako vlastník

a prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá navrhovateľke za škodu spôsobenú pri

dopravnej nehode podľa , skúmal len dôvodnosť a primeranosť

ňou uplatneného nároku na zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

V odvolaniach proti rozsudku navrhovateľka ( v zamietajúcej časti )a vedľajší účastník

( vo vyhovujúcej časti ) namietali len túto súdom prvého stupňa posudzovanú dôvodnosť

( vedľajší účastník ) a primeranosť rozsahu zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženia

spoločenského uplatnenia ( navrhovateľka ). Navrhovateľka aj oprávnenie označeného

vedľajšieho účastníka na podanie odvolania.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj rozsudok v zmeňujúcej

i potvrdzujúcej časti založil na odlišnom právnom názore od právneho názoru súdu prvého

stupňa , keď mal za to, že odporcu nemožno považovať za prevádzateľa motorového vozidla

a teda zodpovedného za škodu vzniknutú navrhovateľke podľa § 427 Občianskeho

zákonníka .

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu , z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok súdu musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po

dobu celého , alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov , alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutným, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na

ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická ) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami , ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

( viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 , z

13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

Právo na súdnu ochranu , okrem ( ), Listiny

základných práv a slobôd ( čl. 36 ods. 1 ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( ), zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia

(napr. O. s. o., , a pod. ). Obsahom práva na súdnu ochranu

v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec , ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom postupe.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo

navrhovateľky na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „ nečakane „ založil

na iných právnych záveroch o zodpovednosti odporcu podľa

než súd prvého stupňa , v skutočnosti navrhovateľke odňal právo namietať správnosť jeho

právneho názoru na inštančne vyššom súde . Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa

navrhovateľka dozvedela, že odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností

odvolaniami nenamietanými. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci

nemali možnosť vyjadriť , prípadne predložiť nové dôkazy , ktoré z hľadiska doterajších

právnych záverov súdu prvého stupňa sa javili nespornými. Ak odvolací súd dospel k iným

právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa , mal

správne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že

odvolací súd tak nepostupoval. ,znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv ,

lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti z pohľadu súdu prvého stupňa nesporných

skutočností. Svojím postupom teda navrhovateľke odňal ,možnosť konať pred súdom

v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou , nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľky

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v

ďalšom konaní je povinný zohľadniť aj ustanovenie a pokiaľ sú splnené

zákonné podmienky aplikovať ho.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( posledná veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V B. 29. januára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :