Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
144/374764.57d69f.pdf
PDF · 110.52 KB
No categories available
1Cdo/91/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jany Bajánkovej v právnej
veci navrhovateľa E., bývajúceho v B. H., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. J.,
advokátom v B. F. 6, proti odporkyni A. , so sídlom v B. D.. X. , o 100 000 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde B. III pod sp. zn. 8 C 225/94, o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v B. z 9. decembra 2003 sp. zn. 8 Co
430/2002 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. z 9. decembra 2003 sp.
zn. 8 Co 430/2002 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd B. III rozsudkom z 12. marca 2002 č. k. 8 C X.-50 uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 100 000 Sk s 3 % úrokom z omeškania od 25. 11. 1994
do 30. 4. 1995 a so 17,5 % úrokom z omeškania od 1. 5. 1995 do zaplatenia, trovy konania 4
000 Sk a trovy právneho zastúpenia 14 000 Sk na účet právneho zástupcu, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci uzavreli
poistnú zmluvu o združenom poistení domácnosti (11. 9. 1991 ) a že došlo k poistnej
udalosti, vykradnutiu bytu navrhovateľa. Uviedol, že zo spisu Obvodného úradu vyšetrovania
PZ SR B. V ( č. VP-1491/93, 2 PV 2205/93 ) vyplýva, že navrhovateľ špecifikoval odcudzené
veci, ich hodnotu a celkove vzniknutú mu škodu vo výške 214 500 Sk, pričom odporkyňa mu
uhradila len sumu 98 526 Sk. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa spis predmetnej poistnej
udalosti skartovala a ani jeden z účastníkov nemohol špecifikovať , ktoré z odcudzených
vecí boli vyplatenou sumou uhradené a ktoré nie, dospel súd prvého stupňa k záveru, že táto
skutočnosť nemôže byť v neprospech navrhovateľa. Preto akceptoval navrhovateľom
uplatnený nárok ako rozdiel medzi škodou špecifikovanou v rámci vyšetrovania a škodou
uhradenou odporkyňou . O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 Občiankeho
zákonníka a trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v B. rozsudkom z 9. decembra 2003 sp. zn. 8
Co 430/2002 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na začatie konania zamietol.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ , ktorý
tvrdí, že má proti odporkyni právo na peňažné plnenie, pretože nastala skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti odporkyne plniť ( poistná udalosť ) a to vo vzťahu k uzavretej
poistnej zmluve, má povinnosť tvrdenia , že poistnou udalosťou ( krádežou v jeho byte ) ,
ktorá spornou nebola, mu vzniklo právo na poistné plnenie za konkrétne odcudzené veci. Mal
teda v návrhu alebo v priebehu konania tvrdiť a dokazovať, ktoré konkrétne veci mu boli
odcudzené a akú náhradu vo vzťahu k nim uplatňuje proti odporkyni. V tomto smere si podľa
názoru odvolacieho súdu svoju povinnosť ( tvrdenia a dôkaznú ) nesplnil. Na splnenie tejto
povinnosti nemôže stačiť uplatnenie si sumy 100 000 Sk s poukazom na vyšetrovací spis
a jeho výpoveď ( ako aj na výpoveď manželky ) , v rámci ktorej si určil výšku vzniknutej
škody na odcudzených veciach. Bez splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti t. j.
uvedenia konkrétnych vecí ( a ich hodnoty ), ktoré mali byť odcudzené a ktoré neboli
odporkyňou uhradené ( alebo len sčasti ) , nemohol nárok uplatnený navrhovateľom
považovať za oprávnený . Od splnenia týchto zákonných povinností navrhovateľa
neoslobodila ani tá skutočnosť, že odporkyňa medzičasom skartovala spis poistnej udalosti.
Napokon uviedol, že vymedzenie konkrétnych vecí ohľadom ktorých si navrhovateľ uplatňuje
právo na poistné plnenie, má význam aj z hľadiska posúdenia , či by uplatňovanému nároku
( v konkrétnej výške ) nebránili obmedzujúce limity pre poistné plnenie ( Vyhláška č. 13/1983
Zb. ) . O náhrade trov rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 238 ods. 1 O. s. p. a
dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Namietal, že odvolací súd neakceptoval skutkový
stav zistený súdom prvého stupňa, i keď v spise sa nachádzal dôkaz preukazujúci výšku
vzniknutej mu škody s označením konkrétnych odcudzených vecí a ich hodnoty a ktoré boli
predmetom poistnej udalosti. Považoval za nesprávny právny názor odvolacieho súdu, podľa
ktorého mal počas konania tvrdiť a dokazovať , za ktoré konkrétne odcudzené veci žiada
vyplatiť poistné plnenie vo výške 100 000 Sk. Toto neumožňovala skutočnosť, že odporkyňa
mu vyplatila čiastočné poistné plnenie ( 98 526 Sk ) bez špecifikácie, za ktoré odcudzené
veci náhradu poskytuje. Ani v priebehu konania ju nebolo možné zistiť z dôvodu skartácie
poistného spisu . Zdôraznil , že predložil dôkaz o poistnej udalosti, odporkyňa ho akceptovala
a súd prvého stupňa vychádzal z takého skutkového zistenia veci, že celá uplatňovaná suma je
pokrytá hodnotou jednotlivo špecifikovaných vecí, ktorých krádež poistnej udalosti
podliehala a ktorú odporkyňa odmietla plniť.
Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods.1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
( § 238 ods. 1 O. s. p. ).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 3 O. s. p. ).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok , správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( § 219 O. s. p. ) , ani jeho
zrušenie ( § 221 ods. 1 O. s. p. ).
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje
sám ( § 213 ods. 2 O. s. p. ).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda
skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého
dospeje k skutkovému stavu , odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým
súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie ( zopakovanie alebo
doplnenie ).
Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 341/2005 Z. z. Je neprípustné, aby
odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam , vedúcim k záveru o nepreukázaní
nároku uplatneného navrhovateľom , dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad riadne v danej veci nepostupoval. Vo
svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na
základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver
bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Navrhovateľ sa svojím návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 100 000 Sk
titulom plnenia z poistnej zmluvy o združenom poistení domácnosti následkom poistnej
udalosti ( vykradnutie bytu ), z dôvodu, že mu odporkyňa uhradila len sumu 98 526 Sk
napriek tomu, že poistnou udalosťou ( odcudzením vecí) mu vznikla škoda vo výške
214 500 Sk.
Nebolo v konaní sporné, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu o združenom
poistení domácnosti ( č. 334 446 ) , že v noci zo 14. 8. 1993 na 15. 8. 1993 nastala poistná
udalosť ( vykradnutie bytu navrhovateľa ) a že titulom plnenia z poistnej zmluvy vyplatila
odporkyňa navrhovateľovi sumu 98 526 Sk.
Súd prvého stupňa dospel k záveru o preukázaní nároku uplatneného navrhovateľom
tým, že mu poistnou udalosťou vznikla škoda vo výške 214 500 Sk ( v rámci vyšetrovania
špecifikoval odcudzené veci , ich hodnotu a celkove vzniknutú škodu ) a odporkyňa mu
uhradila len sumu 98 526 Sk. Absenciu špecifikácie , ktoré z odcudzených vecí boli
v rámci nej uhradené a ktoré nie, z dôvodu skartácie spisu poistnej udalosti odporkyňou,
nevyhodnotil v neprospech navrhovateľa. Odvolací súd ale dospel k inému záveru
o nepreukázaní nároku uplatneného navrhovateľom z dôvodu , že neuniesol dôkaznú
povinnosť ( a povinnosť tvrdenia ) na konkretizáciu vecí, za ktoré poistné plnenie uplatňuje,
bez zreteľa na skartáciu spisu poistnej udalosti.
Z obsahu zápisníc odvolacieho súdu z pojednávaní dňa 23. 9. 2003 ( čl. 70 ),
21. 10. 2003 ( čl. 72 ) a 9. 12. 2003 ( čl. 73 ), na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu
nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a že by bolo
doplnené dokazovanie na okolnosti preukázania výšky škody vzniknutej navrhovateľovi
poistnou udalosťou a oprávnenosti nároku na peňažné plnenie z poistnej zmluvy.
Krajský súd pre odlišný skutkový záver nezopakoval dokazovanie vyšetrovacím
spisom a v rámci neho vykonanými dôkazmi a prehliadol, že odporkyňa skartovala spis
poistnej udalosti v priebehu konania ( návrh bol podaný dňa 25. 11. 1994 ) , i keď jej bol
návrh na začatie konania doručený ( čl. 6 p. v. ) a nešpecifikovala, za ktoré odcudzené veci
a v akej hodnote sumu 98 526 Sk navrhovateľovi vyplatila.
Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný
podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto
smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na
ich hodnotenie.
Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej
vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci. Na procesnú vadu tejto
povahy ( § 241 ods. 2 O. s. p. ) musel dovolací súd prihliadnuť ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) a preto
rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( § 243b ods. 1 O. s. p. ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného
i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2008
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :