Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/62/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 62/2006-175

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Margity Fridovej, JUDr. Anny Markovej

a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu Ing. J.S., M.X. zastúpeného JUDr. P.S.,

K., R.X., proti žalovanému Ing. E.L., P., M.X., o zaplatenie 94 500 Sk, ktorá sa viedla na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , v konaní o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2005 č. k. 5 Obo 231/03–151,

takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 11. júla 2003 vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi 94 500,– Sk a nahradiť mu 20 559,– Sk trov konania. V odôvodnení

rozsudku uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného

stavebno-montážne, zámočnícke a natieračské práce na akcii R., podľa požiadaviek

žalovaného. Vykonaním prác vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutej ceny

za urobené práce 90,– Sk za hodinu. V zmluve nebol dohodnutý rozsah a objem prác, aký mal

21 Obdo V 62/2006

byť urobený za hodinu. Z evidencie dochádzky, potvrdenej pracovníkmi žalobcu

i žalovaného, vyplýva počet hodín, ktoré odpracovali pracovníci žalobcu pre žalovaného.

Námietky žalovaného považoval za irelevantné a na základe dokazovania, s poukazom

na platne uzatvorenú hospodársku zmluvu dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo

na zaplatenie 94 500,– Sk, z ktorej žalovaný nič nezaplatil.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd,

rozsudkom z 15. marca 2005 č. k. 5 Obo 231/03–151 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 2 448,– Sk náhrady trov

konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 293 ods. l Hosp. zák., podľa ktorého

povinnosť dodať sa splní riadnym vykonaním dojednanej dodávky. Povinnosť odobrať je

splnená vyhlásením odberateľa o prevzatí, že dodávku preberá. Splnenie je najčastejší dôvod

zániku u záväzkových právnych vzťahov. O splnení možno hovoriť z hľadiska konkrétne

existujúcej povinnosti, ktorú má niekto voči niekomu. Splnenie je určitá právna skutočnosť

(právny úkon), ktorým povinný s úmyslom splniť svoju povinnosť zo záväzkového právneho

vzťahu poskytuje oprávnenej organizácii to, čo je predmetom záväzku. Účastníci uzavreli dňa

13. novembra 1990 hospodársku zmluvu podľa § 356 Hosp. zák., v ktorej sa žalobca zaviazal

za podmienok uvedených v zmluve vykonať stavebno-montážne, zámočnícke a natieračské

práce podľa požiadaviek žalovaného. Práce vyúčtoval faktúrou č. 010591 splatnou

5. júna 1991. Oprávnenosť vyúčtovaných súm preukazuje súpismi vykonaných prác

za jednotlivé mesiace tak, ako ich uvádza vo faktúre. Súpisy vykonaných prác však nie

sú podpísané žalovaným. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že žalobca

nepreukázal, že fakturované práce skutočne pre žalovaného vykonal a nepreukázal tak

oprávnenosť vystavenia faktúry.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. mája 2005.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že odvolací súd uznesením

z 27. októbra 2000, vydaným pod sp. zn. , zrušil pôvodné rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Ako dôvod zrušenia uviedol, že nezistil dostatočne skutkový stav veci a svoj záver

o neopodstatnenosti žaloby založil len na zistení, že žalovaným ako odberateľom neboli

31 Obdo V 62/2006

podpísané súpisy vykonaných prác a dodávok. Na ostatné žalobcom predložené listinné

dôkazy (evidencia dochádzky, denné záznamy stavby) vôbec neprihliadol a nevykonal

dokazovanie výsluchom samotných účastníkov, prípadne svedkov, najmä pracovníkov

žalobcu, ktorí vykonávali práce u žalovaného a pracovníkov žalovaného, ktorí podpísali

evidenciu dochádzky. Súd prvého stupňa podľa pokynov odvolacieho súdu doplnil

dokazovanie najmä výsluchom svedkov J.P., F.P., V.F. a L.S. Na základe svedeckých

výpovedí, v spojitosti s listinnými dôkazmi produkovanými v konaní žalobcom, prvostupňový

súd dospel k správnemu záveru, že žalobca práce vyúčtované spornou faktúrou pre

žalovaného vykonal v časovom rozsahu podľa súdu predloženej evidencie dochádzky, čo

nemohol spochybniť ani žalovaný, a to z dôvodu, že tieto boli overované a podpísané aj jeho

povereným pracovníkom. Poukázal na list žalovaného z 27. mája 1991, ktorým v podstate

uznáva vykonané práce a vyzýva žalobcu, aby predložil evidenciu dochádzky, pretože jeho

evidencia nie je presná. Tento dôkaz, podľa dovolateľa, odvolací súd nevyhodnotil správne

a v kontexte s ostatnými dôkazmi v prospech žalobcu. Podstatným v hodnotených dôkazoch

je tiež časť výpovede žalovaného pred súdom prvého stupňa na pojednávaní 25. marca 2003,

kde uviedol, že v evidencii dochádzky je potvrdené, že bol vykonaný určitý počet hodín, ale

tieto práce nevykonali pracovníci žalobcu, ale pracovníci žalovaného. Týmto žalovaný uznáva

vykonanie prác, dostáva sa však do rozporu s predloženými evidenciami dochádzky, ktoré

jednoznačne potvrdzujú aj prácu pracovníkov žalobcu v inkriminovanom období. Tieto fakty

sú podporené výpoveďami svedkov. Vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam dovolateľ

považuje právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu za nesprávne

a v súvislosti s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa na základe usmernenia

odvolacieho súdu aj za protichodné.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje

za správny. Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a zavádzajúce, preto nevidí dôvod na zmenu

názoru vysloveného v napadnutom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

41 Obdo V 62/2006

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie je opodstatnené.

Podstatným pre napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je skutkové zistenie,

že žalobca práce, ktoré vyúčtoval vo faktúre, nevykonal, resp. že nepreukázal, že ich skutočne

vykonal. Oprávnenosť vyúčtovania žalobca preukazuje súpismi vykonaných prác, ktoré však

nie sú podpísané žalovaným.

umožňuje účastníkom podať dovolanie z dôvodov taxatívne

uvedených v § 241 ods. 2. Dovolanie možno preto odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá tzv. zmätočnosť

rozhodnutia. Takáto vada je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa,

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4 ( ). Ak má odvolací súd

zato, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym

skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže

doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich

nevykonal súd prvého stupňa, hoci ich účastník navrhol, alebo za podmienok § 205a.

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli

účastníci, alebo za podmienok uvedených v tretej vete (, , , ,

všetky citované ustanovenia v znení účinnom od 1. septembra 2005).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je, aby toto rozhodnutie považoval

za nesprávne, napriek tomu, že súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne

51 Obdo V 62/2006

zistil skutkový stav veci. Aby odvolací súd mohol dospieť k takémuto záveru odôvodňujú-

cemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musí sa zaoberať skutkovými zisteniami, ku ktorým

dospel súd prvého stupňa a až v prípade, ak zistí, že tomuto skutkovému zisteniu nemožno nič

vyčítať, posúdi, či na správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne aplikoval

právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). Zmeniť môže napadnuté

rozhodnutie i vtedy, ak nepovažuje skutkové zistenie súdu prvého stupňa za správne, v takom

prípade môže nesprávne skutkové zistenie nahradiť svojím odlišným skutkovým záverom len

na základe opakovania, dokazovania v potrebnom rozsahu. Ku zmene odvolaním

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže v dôjsť aj vtedy, ak je odlišné skutkové

zistenie odvolacieho súdu výsledkom doplneného dokazovania, ktoré sám vykonal.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa.

Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, aby dospel k vlastnému

skutkovému zisteniu, ktoré môže byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého

stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení, ku ktorým dospel súd

prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, musí dokazovanie

opakovať, alebo ho i doplniť a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým

zisteniam, vedúcim k záveru o nedôvodnosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa dospel ku skutkovému záveru, že žalobca vykonal pre žalovaného

stavebno-montážne, zámočnícke a natieračské práce na akcii R., podľa požiadaviek

žalovaného. K uvedenému skutkovému zisteniu dospel vykonaním listinných dôkazov,

výsluchom účastníkov konania, svedkov J.P, F.P., V.F. a L.S. Z ich výpovedí okrem iného

vyplýva aj spôsob, akým sa viedla evidencia o dochádzke pracovníkov a vykonaných prácach.

Súd prvého stupňa osobitne v rozsudku poukazuje na list žalovaného z 27. mája 1991

žalobcovi (č. l. 123), v ktorom upozorňuje, že jeho súčet hodín nie je presný, preto pre úhradu

bude slúžiť žalobcova evidencia dochádzky. Odvolací súd vychádzal z opačného skutkového

záveru, keď rozhodujúcu skutočnosť nepovažoval za preukázanú. Od súdom prvého stupňa

61 Obdo V 62/2006

zisteného skutkového záveru sa podstatným spôsobom odchýlil bez toho, aby sám vykonal

akékoľvek dokazovanie a zadovážil si pre odchylný skutkový záver rovnocenný podklad.

Z uvedených dôvodov sú skutkové a z nich vychádzajúce právne závery odvolacieho

súdu predčasné a v danej procesnej situácii ich dovolací súd nemohol hodnotiť. Na základe

uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade

konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci podľa

(na rozdiel od dovolateľa, ktorý uvedené pochybenie považoval za nesprávne posúdenie veci,

zakladajúce dovolací dôvod podľa ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec vrátil

odvolaciemu súd na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2008

JUDr. Peter Dukes , v. r.

predseda senátu