Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b0e/373804.99c0e6.pdf
PDF · 129.06 KB
No categories available
1ObdoV/62/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 62/2006-175
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Margity Fridovej, JUDr. Anny Markovej
a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu Ing. J.S., M.X. zastúpeného JUDr. P.S.,
K., R.X., proti žalovanému Ing. E.L., P., M.X., o zaplatenie 94 500 Sk, ktorá sa viedla na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 Cb 2338/93, v konaní o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2005 č. k. 5 Obo 231/03–151,
takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 11. júla 2003 vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi 94 500,– Sk a nahradiť mu 20 559,– Sk trov konania. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného
stavebno-montážne, zámočnícke a natieračské práce na akcii R., podľa požiadaviek
žalovaného. Vykonaním prác vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutej ceny
za urobené práce 90,– Sk za hodinu. V zmluve nebol dohodnutý rozsah a objem prác, aký mal
21 Obdo V 62/2006
byť urobený za hodinu. Z evidencie dochádzky, potvrdenej pracovníkmi žalobcu
i žalovaného, vyplýva počet hodín, ktoré odpracovali pracovníci žalobcu pre žalovaného.
Námietky žalovaného považoval za irelevantné a na základe dokazovania, s poukazom
na platne uzatvorenú hospodársku zmluvu dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie 94 500,– Sk, z ktorej žalovaný nič nezaplatil.
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd,
rozsudkom z 15. marca 2005 č. k. 5 Obo 231/03–151 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 2 448,– Sk náhrady trov
konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 293 ods. l Hosp. zák., podľa ktorého
povinnosť dodať sa splní riadnym vykonaním dojednanej dodávky. Povinnosť odobrať je
splnená vyhlásením odberateľa o prevzatí, že dodávku preberá. Splnenie je najčastejší dôvod
zániku u záväzkových právnych vzťahov. O splnení možno hovoriť z hľadiska konkrétne
existujúcej povinnosti, ktorú má niekto voči niekomu. Splnenie je určitá právna skutočnosť
(právny úkon), ktorým povinný s úmyslom splniť svoju povinnosť zo záväzkového právneho
vzťahu poskytuje oprávnenej organizácii to, čo je predmetom záväzku. Účastníci uzavreli dňa
13. novembra 1990 hospodársku zmluvu podľa § 356 Hosp. zák., v ktorej sa žalobca zaviazal
za podmienok uvedených v zmluve vykonať stavebno-montážne, zámočnícke a natieračské
práce podľa požiadaviek žalovaného. Práce vyúčtoval faktúrou č. 010591 splatnou
5. júna 1991. Oprávnenosť vyúčtovaných súm preukazuje súpismi vykonaných prác
za jednotlivé mesiace tak, ako ich uvádza vo faktúre. Súpisy vykonaných prác však nie
sú podpísané žalovaným. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že fakturované práce skutočne pre žalovaného vykonal a nepreukázal tak
oprávnenosť vystavenia faktúry.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. mája 2005.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že odvolací súd uznesením
z 27. októbra 2000, vydaným pod sp. zn. 5 Obo 168/2000, zrušil pôvodné rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Ako dôvod zrušenia uviedol, že nezistil dostatočne skutkový stav veci a svoj záver
o neopodstatnenosti žaloby založil len na zistení, že žalovaným ako odberateľom neboli
31 Obdo V 62/2006
podpísané súpisy vykonaných prác a dodávok. Na ostatné žalobcom predložené listinné
dôkazy (evidencia dochádzky, denné záznamy stavby) vôbec neprihliadol a nevykonal
dokazovanie výsluchom samotných účastníkov, prípadne svedkov, najmä pracovníkov
žalobcu, ktorí vykonávali práce u žalovaného a pracovníkov žalovaného, ktorí podpísali
evidenciu dochádzky. Súd prvého stupňa podľa pokynov odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie najmä výsluchom svedkov J.P., F.P., V.F. a L.S. Na základe svedeckých
výpovedí, v spojitosti s listinnými dôkazmi produkovanými v konaní žalobcom, prvostupňový
súd dospel k správnemu záveru, že žalobca práce vyúčtované spornou faktúrou pre
žalovaného vykonal v časovom rozsahu podľa súdu predloženej evidencie dochádzky, čo
nemohol spochybniť ani žalovaný, a to z dôvodu, že tieto boli overované a podpísané aj jeho
povereným pracovníkom. Poukázal na list žalovaného z 27. mája 1991, ktorým v podstate
uznáva vykonané práce a vyzýva žalobcu, aby predložil evidenciu dochádzky, pretože jeho
evidencia nie je presná. Tento dôkaz, podľa dovolateľa, odvolací súd nevyhodnotil správne
a v kontexte s ostatnými dôkazmi v prospech žalobcu. Podstatným v hodnotených dôkazoch
je tiež časť výpovede žalovaného pred súdom prvého stupňa na pojednávaní 25. marca 2003,
kde uviedol, že v evidencii dochádzky je potvrdené, že bol vykonaný určitý počet hodín, ale
tieto práce nevykonali pracovníci žalobcu, ale pracovníci žalovaného. Týmto žalovaný uznáva
vykonanie prác, dostáva sa však do rozporu s predloženými evidenciami dochádzky, ktoré
jednoznačne potvrdzujú aj prácu pracovníkov žalobcu v inkriminovanom období. Tieto fakty
sú podporené výpoveďami svedkov. Vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam dovolateľ
považuje právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu za nesprávne
a v súvislosti s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa na základe usmernenia
odvolacieho súdu aj za protichodné.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje
za správny. Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a zavádzajúce, preto nevidí dôvod na zmenu
názoru vysloveného v napadnutom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
41 Obdo V 62/2006
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že dovolanie je opodstatnené.
Podstatným pre napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je skutkové zistenie,
že žalobca práce, ktoré vyúčtoval vo faktúre, nevykonal, resp. že nepreukázal, že ich skutočne
vykonal. Oprávnenosť vyúčtovania žalobca preukazuje súpismi vykonaných prác, ktoré však
nie sú podpísané žalovaným.
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkom podať dovolanie z dôvodov taxatívne
uvedených v § 241 ods. 2. Dovolanie možno preto odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p. ), je procesná vada,
ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá tzv. zmätočnosť
rozhodnutia. Takáto vada je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa,
s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4 (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Ak má odvolací súd
zato, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže
doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich
nevykonal súd prvého stupňa, hoci ich účastník navrhol, alebo za podmienok § 205a.
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli
účastníci, alebo za podmienok uvedených v tretej vete § 120 ods. 2 (§ 213 ods. 2, 3, 4, O.s.p.,
všetky citované ustanovenia v znení účinnom od 1. septembra 2005).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je, aby toto rozhodnutie považoval
za nesprávne, napriek tomu, že súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne
51 Obdo V 62/2006
zistil skutkový stav veci. Aby odvolací súd mohol dospieť k takémuto záveru odôvodňujú-
cemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musí sa zaoberať skutkovými zisteniami, ku ktorým
dospel súd prvého stupňa a až v prípade, ak zistí, že tomuto skutkovému zisteniu nemožno nič
vyčítať, posúdi, či na správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne aplikoval
právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). Zmeniť môže napadnuté
rozhodnutie i vtedy, ak nepovažuje skutkové zistenie súdu prvého stupňa za správne, v takom
prípade môže nesprávne skutkové zistenie nahradiť svojím odlišným skutkovým záverom len
na základe opakovania, dokazovania v potrebnom rozsahu. Ku zmene odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže v dôjsť aj vtedy, ak je odlišné skutkové
zistenie odvolacieho súdu výsledkom doplneného dokazovania, ktoré sám vykonal.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého
stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa.
Ustanovenie § 213 ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu, aby dospel k vlastnému
skutkovému zisteniu, ktoré môže byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého
stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení, ku ktorým dospel súd
prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, musí dokazovanie
opakovať, alebo ho i doplniť a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti
občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým
zisteniam, vedúcim k záveru o nedôvodnosti žaloby, dospel iba na základe prehodnotenia
dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa dospel ku skutkovému záveru, že žalobca vykonal pre žalovaného
stavebno-montážne, zámočnícke a natieračské práce na akcii R., podľa požiadaviek
žalovaného. K uvedenému skutkovému zisteniu dospel vykonaním listinných dôkazov,
výsluchom účastníkov konania, svedkov J.P, F.P., V.F. a L.S. Z ich výpovedí okrem iného
vyplýva aj spôsob, akým sa viedla evidencia o dochádzke pracovníkov a vykonaných prácach.
Súd prvého stupňa osobitne v rozsudku poukazuje na list žalovaného z 27. mája 1991
žalobcovi (č. l. 123), v ktorom upozorňuje, že jeho súčet hodín nie je presný, preto pre úhradu
bude slúžiť žalobcova evidencia dochádzky. Odvolací súd vychádzal z opačného skutkového
záveru, keď rozhodujúcu skutočnosť nepovažoval za preukázanú. Od súdom prvého stupňa
61 Obdo V 62/2006
zisteného skutkového záveru sa podstatným spôsobom odchýlil bez toho, aby sám vykonal
akékoľvek dokazovanie a zadovážil si pre odchylný skutkový záver rovnocenný podklad.
Z uvedených dôvodov sú skutkové a z nich vychádzajúce právne závery odvolacieho
súdu predčasné a v danej procesnej situácii ich dovolací súd nemohol hodnotiť. Na základe
uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade
konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
(na rozdiel od dovolateľa, ktorý uvedené pochybenie považoval za nesprávne posúdenie veci,
zakladajúce dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil
odvolaciemu súd na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2008
JUDr. Peter Dukes , v. r.
predseda senátu